Denník N

Architekt Patrick Lüth: Nemám žiadne obavy, že by sme projektom Southbank spôsobili zhoršenie mikroklímy pri Dunaji

Patrick Lüth, šéf ateliéru Snøhetta v Innsbrucku. Foto - Snøhetta
Patrick Lüth, šéf ateliéru Snøhetta v Innsbrucku. Foto – Snøhetta

Bratislavčania svoje mesto podceňujú, mali by pridať na sebavedomí, myslí si spoluautor návrhu komplexu v Bratislave.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Na pravom brehu Dunaja v Bratislave má vyrásť nová štvrť Southbank. V medzinárodnej architektonickej súťaži investora Penta si prvenstvo odniesol spoločný návrh ateliérov Snøhetta, Studio Egret West a Gro Architekti.

Patrick Lüth vyše desať rokov vedie ateliér Snøhetty v rakúskom Innsbrucku a takmer dve dekády pracuje pre túto svetoznámu architektonickú firmu. Príbeh nórskeho ateliéru sa začal návrhom modernej podoby Alexandrijskej knižnice a popri zásadnom vstupe do domáceho Osla viedol od citlivých mikroprojektov v nórskej divočine až po návrhy celých mestských štvrtí.

Patrick Lüth, ktorý prišiel do Bratislavy hovoriť o klimaticky zodpovednom prístupe svojho ateliéru, v rozhovore približuje svoj pohľad na projekt pri Dunaji, na to, či zníži alebo zvýši klimatickú záťaž v meste, na vhodné spôsoby dnešného rastu miest i na to, či je Bratislava dosť sebavedomá.

V ateliéri Snøhetta ste začali pracovať v roku 2005, čiže ste boli pri dokončení a otvorení budovy opery a baletu v Osle. Táto stavba z portfólia vašej firmy sa stala novým symbolom mesta. Ako z dnešného pohľadu vnímate jej vplyv?

To, že vznikol plán zmeny celého tohto areálu, bolo strategické rozhodnutie zo strany mestského plánovania. Išlo o koncept „mesta na fjorde“ a budova opery bola dôležitým míľnikom celého tohto rozvoja. Nie je to teda len naša zásluha, bol to strategický plán mesta. Avšak to, ako táto stavba zmení vnímanie tohto miesta, sme všetci podcenili. Rovnako ako to, že to bude tak dobre fungovať a že od prvého dňa osloví také množstvo ľudí. Osvedčilo sa veľkorysé gesto, že bol sprístupnený nekomerčný a nijako neobmedzený priestor, ktorý je každý deň využívaný. A to nielen turistami, ale aj domácimi.

Ďalším krokom bolo preloženie diaľnice do fjordu, čo bola pre mesto obrovská investícia, no tým sa umožnilo pešie prepojenie štvrte so železničnou stanicou. Prispelo to k ďalšiemu rozvoju územia. Teraz je to spolu s Munchovým múzeom, budovou knižnice a bytovkami takmer hotové. Pre mňa ide o príkladné mestské riešenie – takmer bez motorizovanej dopravy a s vysokou mierou premiešania funkcií a demografie. Áno, bývanie je tam veľmi drahé, ale napriek tomu to územie využíva veľmi veľa ľudí.

Zmena tohto pobrežného areálu mala vplyv na celé Oslo. Presunulo sa tam viacero kultúrnych inštitúcií, vzniklo nové centrum. Na tomto území vyrástla aj línia výškových a architektonicky výrazných budov Barcode, voči ktorej boli na začiatku výrazné protesty. Hovorilo sa o drastickej zmene vizáže mesta či dokonca jeho identity. Ako dnes vnímate zmenu toho územia?

Pre mesto to bola jednoznačne pozitívna zmena. Išlo o jasný príklon k zahusťovaniu v blízkosti centra. Dalo by sa povedať, že sa sem centrum postupne presunulo. Zahustením sa udržalo na uzde rozširovanie mesta. Podobne ako iné európske hlavné mestá aj Oslo za posledné roky narástlo, no príliv ľudí sa udržal v zahustenom vnútri mesta. Je to podmienené aj tým, že existuje jasná hranica – z juhu je to fjord a zo severu kopce a lesy. Čiže sa na tom prejavil aj nedostatok priestoru. Viedlo to aj k tomu, že ceny nehnuteľností pri novostavbách sú veľmi vysoké.

Čo sa však celkovo podarilo, je ten presun života. Keďže Oslo nemá skutočné historické centrum, nebolo také problematické počítať s tým, že k tomuto presunu smerom k pobrežiu dôjde. Vedelo sa, že táto zmena musí priniesť kvalitu a rôznorodosť. V posledných rokoch je to spojené aj s rozhodnutím vyčleniť z vnútorného mesta individuálnu motorizovanú dopravu. Na začiatku táto myšlienka mala aj odporcov, no nakoniec všetci pochopili, že je to veľký kvalitatívny prínos.

V Osle sa teda diskutuje o tom, ako takto získané priestory využiť. O tom my tu v strednej Európe stále môžeme len snívať. Ak sami nezačneme znižovať cestné a parkovacie kapacity, tak sa s tou zmenou mobility nikam neposunieme.

Vizualizácie plánovaného projektu Southbank v Bratislave. Zdroj – Snøhetta + Studio Egret West + gro architekti

Prejdime k Bratislave, ktorej centrum sa tiež výrazne mení. Stavia sa pod Hradom, pri Dunaji pribudol výškový „downtown“ a váš ateliér sa podieľal na návrhu štvrte na pravom brehu Dunaja. Ako vnímate Bratislavu a jej zmenu?

Je zaujímavé, aké heterogénne je centrum Bratislavy pri Dunaji. Vidíme tu rôzne využívané pontóny, modernizmus národnej galérie a je tu aj výšková projektová architektúra. To všetko sa deje na veľmi malom priestore. Je to celkom výnimočné a baví ma to. V tejto perspektíve vidím aj náš projekt. Tiež ide o doplnok tejto mozaiky. Ide však o iný prístup než pri výškovákoch na opačnom brehu.

Pre mňa je vždy zaujímavé prejsť z Rakúska cez hranicu a po chvíli sa ocitnúť v úplne inej realite. Myslím si, že sebavedomie obyvateľov Bratislavy o tom, že ich mesto je cool, je dosť poddimenzované. Máte tu všetko – kopce, rieku, zaujímavé okolie, blízkosť iných veľkých európskych miest. Často sa mi zdá, že to tu ľudia podceňujú. Mohli by pridať na sebavedomí a povedať si, že toto je naozaj dobré miesto.

Projekt Southbank sa dá všeobecne vnímať ako príspevok ku skompaktneniu a k zahusteniu centra mesta. A je tu aj téma zrastania psychologicky oddelených brehov Dunaja. Stavanie v centre sa však dá hlavne vidieť ako protiváha voči dlhodobej suburbanizácii. Ako vnímate vzťah medzi týmito fenoménmi?

Nástup suburbanizácie bol pochopiteľný, pretože ho umožnili spoločenské podmienky. Nad dôsledkami si však budeme ešte dlho lámať hlavu. Je zrejmé, že súvisiaca zmena dopravného správania nás dnes tlačí do toho, aby sme sa jednoznačne orientovali na územia v centre. Tu sa deje ten skutočný život a sú tu podmienky pre bývanie rodín a všetkých generácií. A to aj bez používania áut. Vo Viedni to už nie je žiadna téma. Mnoho mladých ľudí už ani nemyslí na to, že by vlastnili auto. Nezaujíma ich to a nepotrebujú to. Dokážu robiť všetko, čo chcú, a nevnímajú to ako obmedzenie. Skôr ako bremeno. Ide o mentálny stav, ktorý sa však dostaví len vtedy, keď mesto na malom priestore ponúka rôzne možnosti. To je tá heterogenita, ktorú tu v Bratislave máte. Čiže rámcové podmienky sú dané.

So suburbanizáciou súvisela túžba po vlastnom priestore. Keď sa dnes hovorí o zahusťovaní, rýchlo sa dostaví pocit, že o niečo priestorovo prichádzame. Ako s týmto mentálnym stavom pracovať?

Musíte na to aj architektonicky reagovať. Aj tú zahustenú zástavbu je potrebné robiť tak, aby ľudia mali pocit, že stále majú svoje vonkajšie priestory. Ak sa prenesiem k nášmu projektu, tak sa to začína pri banálnych veciach, ako sú terasy, balkóny a rôzne úrovne intimity pri verejných priestoroch. Sú tam plochy, ktoré pocitovo viac patria obyvateľom, a také, ktoré sú bez obmedzení k dispozícii širšiemu obyvateľstvu.

Leitmotív projektu Southbank má znieť: Postavené v harmónii s prírodou. Vizualizácia – Snøhetta + Studio Egret West + gro architekti

Poďme k samotnej lokalite. Southbank vznikne na prírodnom a čiastočne využívanom priestore. Ako ste k tomu pristupovali?

Pre celý areál máme veľmi jednoduchý naratív: postavené v harmónii s prírodou.

Čo to znamená?

Deje sa to na rôznych úrovniach. Pýtali sme sa: Čo sa na tomto území nachádza? Nie je to tak, že by celý areál bol zelený. Je tam relatívne veľa zelene, ale mnohé z plôch už prešli zmenami, sú tam asfaltové a vyštrkované miesta a také, kde je hodnota zelene veľmi nízka a ktoré nemajú vysokú biodiverzitu. Zároveň sú na pozemku aj areály s úžasnými stromami. Jedným z centrálnych bodov nášho návrhu je ich ochrana. Sú tam 50- či 60-ročné stromy s výbornou kvalitou. Hranicu nášho vstupu sme naozaj kreslili v ich prospech. Ochraňujeme ich, inštalujeme, robíme z nich niečo výnimočné. Program výstavby sme vyvinuli v dialógu s existujúcimi štruktúrami a všetko, čo sme pridali, sa deje pod premisou „stavať s krajinou a prírodou“.

Odklon od suburbanizácie si vyžaduje klimatická kríza. Život v kompaktnom meste totiž produkuje menšiu uhlíkovú stopu. Zároveň sa však hovorí o tom, že zelené plochy v meste majú pozitívny vplyv na mikroklímu. Ak projekt Southbank zaberie takúto plochu, nestratí sa tento klimatický benefit?

V skutočnosti

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie