Denník N

Slovenský fenomén – nezávislosť cirkví od štátu nechcú ani Smer, ani cirkvi

Stretnutie Bezáka s pápežom. Foto -L’Osservatore Romano
Stretnutie Bezáka s pápežom. Foto -L’Osservatore Romano

Najpoctivejším spôsobom financovania cirkví sú asignované dane – cirkev by si platili priamo veriaci, pre ktorých je dôležitá.

Vyjadrenia ministra kultúry o financovaní cirkví pre agentúru TASR sú veľmi poučné – sú presným opakom toho, čo by sa dalo očakávať od ľavicového politika, a zoznamom toho, ako by sa táto vec riešiť nemala. Hovoriť v prípade Marka Maďariča, Smeru a slovenských cirkví o omyle by však bolo nepochopením situácie. Všetci majú dobrý dôvod hovoriť to, čo hovoria.

Najpoctivejším spôsobom financovania cirkví sú asignované dane – cirkvi by si platili priamo veriaci, pre ktorých sú dôležité, a len oni. Ostatní daňoví poplatníci by prispievali maximálne na cirkevné školy, sociálne zariadenia a iné oblasti, v ktorých cirkev supluje úlohy štátu. Zároveň by z týchto daní bolo jasné aj to, akú veľkú časť spoločnosti cirkvi v skutočnosti zastupujú.

Práve z týchto dôvodov však slovenské cirkvi na tento spôsob financovania nikdy nepristúpia. Dokážu osloviť a reprezentujú oveľa menej ľudí, než samy tvrdia. Neprišli by tak len o peniaze, skončil by sa najmä mýtus o katolíckom či aspoň (podľa predstáv cirkví) veriacom Slovensku. Cirkvi, najmä katolícka, by už nemohli vystupovať v mene celého národa či celej spoločnosti, dožadovať sa v nej rozhodujúceho slova a snažiť sa jej diktovať svoje predstavy.

Ak by chceli, aby si ich väčšina spoločnosti naozaj vážila a vypočula, museli by sa samy oveľa viac riadiť hodnotami, ktoré hlásajú a ktoré dnes v praxi často nahrádzajú intoleranciou a mocenskou aroganciou.

Cirkvi, ktoré berú vlastné hodnoty vážne, by mali financovanie formou asignovanej dane a tým aj finančnú nezávislosť od štátu vítať a dožadovať sa jej. Rovnako by mala každá súdna, demokratická vláda (najmä ľavicová) takéto financovanie a tým aj nezávislosť cirkví sama presadzovať. Na Slovensku však neplatí jedno ani druhé.

Pravicové vlády na to väčšinou nemali odvahu a vládam Smeru zase vyhovuje, ak je od nich každý závislý. Slovenské cirkvi zase tradične zo známeho Ježišovho výroku „Dávajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie“ oslovuje najmä tá prvá časť.

Z rovnakého dôvodu Smer odmieta aj reštitúciu cirkevného majetku. Reštitúcia vo väčšej miere, než aká na Slovensku už prebehla, by mohla byť užitočná a spravodlivá. Nie len pre princíp, že to, čo sa ukradlo, má byť vrátené. Túto zásadu sme nikdy dôsledne nedodržiavali a asi to ani nie je možné, ak nechceme celú spoločnosť postaviť na hlavu – stačí si spomenúť na majetky zhabané Nemcom a Maďarom po vojne podľa princípu kolektívnej viny.

Reštitúcia cirkevného majetku má zmysel len vtedy, ak potom už budú cirkvi žiť len z asignovanej dane a z výnosu znovu získaného majetku, čiže nezávisle od štátu a najmä akejkoľvek vládnej strany. Ale to rozhodne nie je záujmom Fica a spol.

Najlepšie je však stanovisko katolíckej cirkvi, ktorá chce – aspoň podľa Maďariča – reštituovať majetok a zároveň zachovať dnešnú formu štátneho financovania. Kombináciou týchto požiadaviek sa katolícka cirkev dopúšťa hneď dvoch zo siedmich hlavných hriechov – lakomstva a obžerstva. Nárokuje si viac hmotných statkov, než na koľko má akýkoľvek morálny nárok, a na oveľa viac, než to zodpovedá jej dnešnému reálnemu prínosu pre spoločnosť.

To, že dnešná slovenská katolícka cirkev tak túži po majetku a je ochotná pre jeho získanie urobiť čokoľvek, by však nemalo prekvapovať. Koniec koncov, upozornenie na čudné cirkevné hospodárenie bolo hlavným dôvodom dodnes trvajúcej anabázy bývalého arcibiskupa Bezáka.

Teraz najčítanejšie