Volajú ho aj turecký Gándhí. Kto je muž, ktorý zjednotil opozíciu a chce ukončiť Erdoganovu vládu

Odkedy ekonóm Kemal Kilicdaroglu [Kiličdarolu] vstúpil do politiky, jeho kariéru sprevádzali predovšetkým sklamania a volebné porážky. V budúcotýždňových voľbách, ktoré budú podľa mnohých najdôležitejšie v tureckej histórii, však tentoraz môže uspieť.

Prieskumy 74-ročnému sociálnemu demokratovi dávajú reálnu šancu zdolať úradujúceho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a zvrátiť čoraz autokratickejšie smerovanie dlhoročnej členskej krajiny NATO.

Kilicdaroglu, ktorý bol napriek obavám schopný zjednotiť tureckú opozíciu, je podľa BBC aj CNN všetkým, čo Erdogan nie je. Namiesto snahy pôsobiť ako charizmatický líder vystupuje predovšetkým ako pokojný technokrat, ktorý ani v súkromí nezvyšuje hlas.

V prípade víťazstva sľubuje normalizáciu vzťahov s Európskou úniou a prepustenie vplyvných politických väzňov. Zároveň však hovorí o repatriácii utečencov a chce otvoriť dialóg so sýrskym diktátorom Baššárom Asadom.

Kde sa to začalo

Zlomovým okamihom Kilicdaroglovej kariéry aj modernej politickej histórie celého Turecka je neúspešný pokus o vojenský prevrat v roku 2016. Kilicdaroglu ho spočiatku odsúdil a postavil sa na stranu vlády, ktorá puč po niekoľkých hodinách potlačila.

Lenže z jeho pohľadu bola dôležitejšia dohra celého incidentu, a to masové čistky Erdoganovej administratívy, ktorá uväznila desaťtisíce policajtov, vojakov a sudcov či učiteľov. Turecký líder si následným referendom posilnil prezidentské právomoci.

Keď na 25 rokov odsúdili opozičného politika a novinára Enisa Berberogla, Kilicdaroglu na protest zorganizoval 450 kilometrov dlhý pochod z Ankary do Istanbulu. Záverečnej demonštrácie sa zúčastnilo vyše milióna ľudí. Erdogan o organizátoroch tvrdil, že sa spriahli s teroristami.

Analytici si už vtedy všimli, že Kilicdaroglu dokázal aspoň na chvíľu zjednotiť inak mimoriadne fragmentovanú tureckú opozíciu. Namiesto straníckych sloganov mali účastníci pochodu na tričkách nápis „Spravodlivosť“.

Noviny New York Times napísali, že demonštrácia sa niesla „v Gándhího duchu“. K indickému politikovi, ktorý sa preslávil nenásilným odporom voči britskej koloniálnej nadvláde, ho prirovnal aj časopis Time a prezývku „tureckého Gándhího“ mu dal aj portál Politico.

Zo skromných pomerov úradník roka

Kilicdaroglu sa narodil v meste Tunceli na východe Turecka, kde Kurdi v roku 1938 povstali proti miestnej vláde. Turecké vojská ich počas akcie, ktorú časopis The Economist označuje za jednu z najtemnejších udalostí v histórii krajiny, kruto zmasakrovali.

Akcia vlády si vyžiadala desaťtisíce obetí a ďalšie desaťtisíce ľudí museli ujsť. Medzi nimi aj Kilicdaroglov otec, patriaci do náboženskej skupiny alevitov, ku ktorým sa Kilicdaroglu hlási aj počas kampane.

Aleviti sú šíitskou vetvou islamu, nemajú však mešity a nepostia sa počas ramadánu.

Kilicdaroglu sa hlási k islamu a v kampani zastal aj Kurdov, ktorí ho pred voľbami podporili.

Erdoganov vyzývateľ vyrastal v skromných pomeroch so šiestimi súrodencami a ako dieťa hral na tradičný strunový nástroj sas. Ako povedal pre časopis Time, od malička sníval, že sa stane učiteľom. „Všetci mali ambície byť policajtmi či vojakmi. Ja som chcel ostať civilistom,“ uviedol.

Napriek chudobnému pôvodu vyštudoval na univerzite v Ankare, kde sa angažoval v ľavicových hnutiach. Ako pre Denník N vysvetlila analytička Lucia Yar, odvtedy sa správal predovšetkým ako „kariérny úradník“. Postupne zastával viaceré pozície v popredných tureckých inštitúciách vrátane ministerstva financií.

V roku 1994 mu dal turecký ekonomický časopis ocenenie „úradník roka“.

Dohodol sa aj s ideologickým súperom

Do parlamentnej politiky vstúpil v roku 2002 – teda vtedy, keď sa k moci dostal Erdogan. Vstúpil do stredoľavej sociálnodemokratickej strany CHP, ktorú založil vôbec prvý prezident Turecka Mustafa Kemal Atatürk.

„Keď som ho prvýkrát videla, hovorila som si, že nie je revolučným, ale evolučným typom lídra,“ povedala o ňom spolustraníčka Melda Onur pre BBC. Iná kolegyňa dodala, že ani v najviac vypätých situáciách nekričí.

Keď v roku 2010 uniklo erotické video dovtedajšieho lídra CHP Deniza Baykala, Kilicdaroglu ho nahradil vo funkcii. Odvtedy z prísne sekulárnej strany urobil inkluzívnejšie hnutie, ktoré tak tvrdo nebojuje proti prejavom viery na verejnosti.

Kilicdaroglu sa netají tým, že je moslim, a dokonca sa zúčastňuje aj na tradíciách ramadánskej večere.

Jeho doteraz najväčším politickým úspechom sú regionálne voľby spred štyroch rokov, keď CHP spolu s partnermi zvíťazila v piatich zo šiestich provincií v Turecku vrátane Ankary a Istanbulu.

Pred tohtoročnými prezidentskými voľbami opakoval, že opozícia bude mať šancu jedine vtedy, ak sa spojí. Po intenzívnych rokovaniach sa mu podarilo vybudovať rôznorodú koalíciu šiestich strán, ktorej členom je aj pravicové hnutie IYI.

Jej vedúci predstavitelia ešte pred pár dňami varovali, že nevýrazný Kilicdaroglu proti Erdoganovi môže prehrať, a navrhli vlastných dvoch kandidátov, ktorých však zvyšné strany odmietli. Napokon sa dohodli, že ak Kilicdaroglu zvíťazí, stanú sa viceprezidentmi.

Miesto viceprezidenta by dostali aj zvyšné opozičné strany.

Chcel by poslať Sýrčanov späť domov

Kilicdaroglu v kampani sľubuje predovšetkým demokraciu, mier a prosperitu. Niektorí jeho odkaz prirovnávajú k Atatürkovmu najznámejšiemu mottu: „Mier doma, mier vo svete.“

Expert Soli Ozel pre NPR povedal, že nedostatok charizmy si kompenzuje sľubom pokojnejšej budúcnosti a bojom proti korupcii, ktorej sa venuje počas celej politickej kariéry.

Zároveň sľubuje, že z Turecka po zmenách z roku 2017 opäť urobí parlamentnú demokraciu oklieštením právomocí prezidentského úradu, a tvrdí, že okamžite z väzenia prepustí kurdského politika Selahattinaa Demirtasa či filantropa Osmana Kavalu.

V otázke zahraničnej politiky najviac zarezonoval jeho sľub zaviesť bezvízový styk s krajinami Európskej únie do troch mesiacov po zvolení, hoci aj jeho vlastní poradcovia priznávajú, že tento časový rámec je mimoriadne optimistický.

Ak by Kilicdaroglu zvíťazil, podľa svojich poradcov by chcel znormalizovať vzťahy s Európskou úniou aj NATO. To, že by mohol zlepšiť vzťahy Turecka so Západom, naznačujú aj vyhlásenia amerického prezidenta Joea Bidena z roku 2020. Ešte počas kampane tvrdil, že si želá, aby v Turecku zvíťazila opozícia.

Len prednedávnom sa stretol s americkým veľvyslancom v Turecku, čo Erdogan ostro kritizoval.

Ako však zmonitoroval portál Middle East Eye (MEE), v minulosti bol voči Spojeným štátom aj kritický. Napríklad vlani vyhlásil, že keďže sa Američania rozhodli umiestniť svoje vojenské základne v Grécku, Ankara by mohla zrušiť vojenské základne USA v Turecku.

„Sme proti zahraničným vojakom na našom území a rovnako aj proti neoliberalizmu,“ vyhlásil Kilicdaroglu podľa MEE.

V otázke ruskej vojny proti Ukrajine jeho tím spočiatku uvádzal, že sa postaví jasne na stranu Kyjiva. Aktuálne však tvrdí, že bude pokračovať v Erdoganovej politike manévrovania medzi obomi aktérmi a snahou hľadať „kompromisné riešenie“.

Kilicdaroglovi poradcovia, s ktorými sa rozprával MEE, zároveň vyjadrili snahu obnoviť dialóg so sýrskym prezidentom Baššárom Asadom. Šéf sociálnych demokratov má takisto v pláne do dvoch rokov repatriovať sýrskych utečencov, ktorí utiekli po rozpútaní občianskej vojny z roku 2011. Síce o nich hovorí ako o „bratoch“, ale zároveň dodáva, že Turkom berú prácu. Podľa Deutsche Welle „sa spolieha na antiutečenecké nálady“ – rovnako ako väčšina tureckej politickej scény.

Napriek tomu, že návrat Sýrčanov je nerealistický, dnes už o ňom vraví aj Erdogan a želá si ho takmer 90 percent tureckej populácie.

Opozičný prezidentský kandidát kritizuje tureckú vládu aj za vojenskú prítomnosť v Sýrii, kde Turecko podporuje rebelov proti Asadovmu režimu. Takisto by sa chcel vojensky stiahnuť z iných krajín vrátane Líbye či Somálska.

Očakávajú rekordnú účasť

Hlavnou témou volieb však nie je zahraničná politika, ale predovšetkým domáce témy na čele s vysokou infláciou. Tá aj vzhľadom na nekonvenčnú monetárnu politiku Erdogana, ktorý v rozpore s ekonomickými poučkami nezvyšoval, ale znižoval úrokové sadzby, dosiahla vlani až 85 percent.

Druhou kľúčovou témou sú nedávne zemetrasenia, ktoré zasiahli Turecko a severozápadnú časť Sýrie vo februári tohto roka. Vyžiadali si desaťtisíce obetí a zranených. Opozícia Erdoganovi vyčíta, že jeho vláda na podobnú katastrofu nebola pripravená.

Viacerí pozorovatelia tvrdia, že v prípade, že zvíťazí Erdogan, môže ísť o posledné demokratické voľby v krajine. Zároveň s prezidentskými sa konajú aj parlamentné voľby.

Prvé kolo prezidentských volieb sa uskutoční v nedeľu 14. mája. Ak žiadny z kandidátov nezíska 50 percent, druhé kolo bude 28. mája. Analytici očakávajú rekordnú účasť.