Slovensko bude mať po 15. máji svoju prvú úradnícku vládu. Po stretnutí s končiacim premiérom Eduardom Hegerom a s predsedom parlamentu Borisom Kollárom to potvrdila Zuzana Čaputová.
Podľa prezidentky povedie „vládu odborníkov“ ekonóm a súčasný viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor. Ide o 46-ročnéno nestraníka, ktorý zatiaľ v žiadnej politickej funkcii nebol a nebude zrejme kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.
Prezidentka neoznámila mená ďalších členov novej vlády. O Ódorovi ako o premiérovi sa špekuluje už niekoľko dní, on sám to však do oznámenia nepotvrdil.
„Keďže som na možnosť vlády odborníkov musela byť pripravená, tím nových ľudí je dnes zostavený,“ povedala Čaputová. Podľa nej ešte potrebujú ukončiť záväzky na svojich doterajších pôsobiskách, a preto k vymenovaniu novej vlády pristúpi začiatkom nie nadchádzajúceho, ale až ďalšieho týždňa.
„Považujem to za vhodné aj kvôli hladkému ukončeniu a odovzdaniu agendy medzi vládami. O menách budem najskôr informovať lídrov politických strán a následne budem informovať aj verejnosť, a to v najbližších dňoch. Môžem však už dnes potvrdiť, že predsedom vlády bude súčasný viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.“
Pri výbere členov vlády bola podľa prezidentky hlavným kritériom odbornosť. Zároveň vyberali výlučne ľudí, ktorí nebudú kandidovať v najbližších voľbách. „Inak povedané, cieľom je nezvýhodniť žiadnu z politických strán v prebiehajúcej predvolebnej súťaži,“ dodala s tým, že Slovensko potrebuje ako soľ „stabilitu, poriadok, odbornosť a návrat k slušnej politike“.

Kto je Ľudovít Ódor
V roku 1999 absolvoval magisterské štúdium matematiky a manažmentu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia nastúpil v apríli 1999 na pozíciu analytika finančných trhov v Československej obchodnej banke, kde pracoval dva roky. Následne sa stal ekonómom Slovenskej ratingovej agentúry a po takmer dvoch rokoch nastúpil do štátnej správy na pozíciu hlavného ekonóma ministerstva financií a riaditeľa Inštitútu finančnej politiky.
V januári 2006 sa Ľudovít Ódor stal členom bankovej rady NBS a jej výkonným riaditeľom pre výskum. Od septembra 2010 do apríla 2012 bol poradcom premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša. V septembri 2015 sa stal podpredsedom Združenia nezávislých fiškálnych rád v Európskej únii a túto pozíciu zastával do októbra 2017. Potom bol rok a mesiac členom dozornej rady Slovenskej sporiteľne a do februára 2018 členom rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ľudovít Ódor je spoluzakladateľom Inštitútu finančnej politiky, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Útvaru hodnoty za peniaze. Svojou činnosťou prispel k zavedeniu rovnej dane, reforme riadenia verejných financií, stratégií zavedenia eura, zákonu o dlhovej brzde a reforme prvého a druhého piliera dôchodkového systému.
Heger vrátil poverenie, ale pokračuje do vymenovania novej vlády
Heger oznámil svoj odchod v nedeľu dopoludnia, ešte vo štvrtok sa svojím príhovorom snažil situáciu zvrátiť, hoci už vtedy vedel, že chce prezidentka jeho vládu odvolať.
Sám pred popoludňajším stretnutím s prezidentkou oznámil, že končí a že vracia poverenie vykonávať funkciu predsedu vlády. Povedal, že ponúkol aj iné možnosti, tie však Zuzana Čaputová odmietla.
„Medzi tými alternatívami bolo doplnenie neobsadených miest ministrov jej nominantami. Ponúkol som aj alternatívu, že vládu nepovediem a ministrami zostanú iba ľudia zodpovední za rezorty, ktoré budú rizikom výmeny ohrozené najviac,“ povedal Heger.
„To už nie je na stole. Rozhodol som sa preto pani prezidentku požiadať o zbavenie poverenia a tak prenechať pani prezidentke priestor pokúsiť sa s úradníckou vládou stabilne a v pokoji priviesť Slovensko k demokratickým parlamentným voľbám,“ dodal.
Podľa ústavy výmena členov odvolanej vlády za ľudí zvonka nie je možná. V praxi by to znamenalo, že Heger prezidentke ponúkal, že sa on, prípadne jeho ministri budú naďalej podieľať na novej vláde, ktorú by vymenovala.
Heger vravel, že si konfliktmi traumatizovaná situácia na Slovensku už nezaslúži ani jeden ďalší deň krízy. „Urobíme všetko pre to, aby odovzdanie jednotlivých rezortov bolo čo najplynulejšie.“
Z jeho vlády najprv ešte v decembri odišiel minister financií Igor Matovič, potom minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a tento týždeň minister pôdohospodástva Samuel Vlčan pre škandál s miliónovou dotáciou pre jeho firmu, po ktorom nasledoval odchod ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera. Premiér by tak formálne riadil okrem vlády štyri ministerstvá.
Prezidentka ozrejmila, že Eduard Heger napriek odovzdaniu poverenia zostáva vo funkcii až do momentu vymenovania novej vlády.
Čaputová mala mať pôvodne rozhovory o odvolaní vlády v prvý pracovný deň po predĺženom víkende. Proces urýchlila a v nedeľu oznámila, že sa stretne o 14.00 h s predsedom parlamentu Borisom Kollárom a o hodinu neskôr prijme Hegera.
„Na stretnutie do Prezidentského paláca ho pozvala večer bezprostredne po návrate z Londýna,“ napísal jej hovorca Martin Strižinec. Zuzana Čaputová bola v piatok a v sobotu na dvojdňovej korunovácii britského kráľa Karola III.
Fico a Pellegrini chcú voľby v júli
Predseda Smeru Robert Fico si myslí, že je stále možné predčasné voľby presunúť na júl. Povedal to v RTVS. Vhodné by podľa neho boli termíny 1. alebo 8. júl. a myslí si, že by parlament takéto termíny stihol, pokiaľ by prijal patričný ústavný zákon na budúci týždeň.
„Vyzývame všetky politické strany, aby ukončili tento chaos a v parlamente schválili júlový termín predčasných volieb. Vyzývame Sme rodina, SaS aj PS, aby takýto návrh podporili. Je to jediná cesta, ako ukončiť chaos,“ povedal predseda Hlasu Peter Pellegrini.
Podľa predsedu Sme rodina Borisa Kollára by sa však termín 30. septembra už meniť nemal. „Myslím, že túto debatu už môžeme rovno škrtnúť.“ Argumentoval hlavne nedostatkom hlasov, na zmenu je potrebných 90 poslancov, ktoré bez OĽaNO či SaS nie sú.
Predseda OĽaNO Igor Matovič kritizoval Hegera za to, že vo Vlčanovej kauze dva týždne nekonal. Odmietol však, aby sa predčasné voľby presunuli na júl. Je to podľa neho neúctivé voči demokracii a ľuďom, ktorí budú na dovolenke.
SaS v reakcii napísala, že ide o koniec éry najnerozhodnejšieho premiéra v dejinách Slovenska. Heger tomu mohol predísť, pokiaľ by SaS nevymenil za Matoviča.
„Tejto potupe a vlastne aj svojmu politickému koncu sa Eduard Heger mohol vyhnúť, ak by nestrkal hlavu do piesku, ale robil to, čo sa od premiéra očakáva – riešil problémy. Riešenie mal v rukách už minulé leto, keď mohol uprednostniť štyroch výkonných ministrov a podporu 20 poslancov, ale rozhodol sa pre Igora Matoviča, ktorý bol najväčší problém Slovenska,“ napísal Richard Sulík.
Slovensko podľa Progresívneho Slovenska teraz čakajú náročné mesiace. „Čo bolo na fungovaní tejto vlády zlé, ubližujúce a chaotické, všetci vieme. Nemá zmysel to teraz opakovať. V PS sa jej preto chceme už len poďakovať za to, čo bolo dobré – minimálne za držanie jasnej zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.“
KDH verí, že prezidentka sa zachová nadstranícky a úradnícka vláda bude naozaj úradnícka, teda schopná prijímať odborné rozhodnutia bez snahy zaťahovať ľudí do ideologických či zbytočných politických zápasov. Píše sa to vo vyhlásení strany.
Apel nepomohol, odišiel aj Káčer
Heger ešte vo štvrtok na prezidentku apeloval, aby jeho vládu neodvolávala. „Neviem si predstaviť, že by teraz nastúpila úradnícka vláda,“ tvrdil v mimoriadnom príhovore k občanom cez RTVS s tým, že on a jeho ministri majú skúsenosti a chcú doviesť krajinu do predčasných volieb.
„Chcem Slovensko chrániť pred chaosom a krajinu stabilne priviesť k predčasným voľbám ako premiér,“ vravel a dodal, že ak bude mať prezidentka iný názor, bude ho rešpektovať.
Súčasťou vystúpenia Hegera bolo aj priznanie jeho vlastných chýb i toho, že vláda robila počas covidovej krízy chyby v jej manažmente. Heger bol na začiatku pandémie ministrom financií, Matoviča vystriedal ako predseda vlády 1. apríla 2021.
Krátko po prejave predsedu vlády vo verejnoprávnej televízii však nasledovali Káčerove vyjadrenia na sociálnych sieťach. Napísal, že ak Zuzana Čaputová váhala s vymenovaním úradníckej vlády, Heger jej svojím vystúpením „zúžil a uľahčil rozhodovanie“.
O pár hodín nato v piatok Káčer oznámil odchod z vlády a prezidentku požiadal o odobratie poverenia viesť ministerstvo zahraničných vecí.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Miro Kern


































