Nedeľná nekázeň: Kríž sa zneužíva a nadužíva

Výročie ukončenia vojny oslavujeme ako víťazi. Ale čím dlhšie od vojny, tým menej pamäti. A čím dlhšie od jej konca, tým bližšie ku začiatku ďalšej. Utrpenie je pochované v masových hroboch a spod vencov sa ozýva refrén Krylovej balady o neznámém vojínovi: Co mi to říkáte? Že šel bych zas? Rád? Odpověď čekáte?

Ježiš sa pokúsil o odpoveď láskou a aj preto ho umučili na kríži. Nástroj potupy a obnaženého zomierania všetkým na očiach sa dosť nepochopiteľne stal pre kresťanov symbolom ich identity.

Rímsky cisár Konštantín mal sen, podľa ktorého môže zvíťaziť, ak sa zaštíti Kristom – in hoc signo vinces. Legenda hovorí o Kristovom znaku na štandardách víťazných vojenských práporov. Ale mimo legendy to bolo najväčšie víťazstvo pre kresťanstvo, ktoré sa po roku 313 stalo vďaka znameniu kríža štátnym náboženstvom celej ríše. Kríž sa postupne rozmohol, ohromne sa nadužíva a aj zneužíva. Mal len odkazovať na duchovno, ale stal sa nástrojom mágie a poverčivosti.

Švajčiarski reformátori Calvin a Zwingli úplne odmietli kríž ako symbol a predmet. Podľa nich je rovnako náchylný stať sa modlou ako sochy, obrazy a relikvie svätých. O niekoľko rokov neskôr, počas Bartolomejskej noci, povraždili v Paríži katolíci označení krížom tisíce reformovaných kalvínov. Môže v tomto znamení (in hoc signo) zvíťaziť každý? Aj keď prehráš vojnu? Aj keď prídeš s krížom po funuse? Aj keď ti odtnú hlavu?

Plagát ku filmu Ľud verzus Larry Flynt (1996) o príbehu vydavateľa erotických časopisov vyvolal pohoršenie aj na vysokých cirkevných miestach. Nahý herec mal bedrové rúško z americkej zástavy a s rukami rozpätými na spôsob ukrižovania bol vsadený do ženského lona nadživotnej veľkosti. Dôvodom znepokojenia bolo použitie náboženského jazyka na odvodené vyjadrenie inej myšlienky v inej súvislosti. Akože Larry Flynt mal kríž s nepriateľmi slobody slova, alebo že sa dostal do krížku s moralizátormi. Nič veľké sa nedeje, len reklama na film si vybrala už mnohokrát ukradnutý symbol.

O 10 rokov starší film Misia (1986) má tiež na plagáte kríž. Indiáni priviazali misionára na kríž z kmeňov stromu a pustili ho dolu perejami do vodopádu. Proti tomuto plagátu sa neprotestovalo. Zobrazuje krutý čin nedôverčivých domorodcov, hoci celý film je o prekonaní odcudzenia, o slobode božích detí a o odpustení. Jezuitskí misionári sa vzopreli cirkevnej aj svetskej vrchnosti a v boji na strane Indiánov sa spolu s nimi stali obeťou genocídnej výpravy kolonizátorov. V skladbe Pokánie sprievodnej hudby Ennia Morriconeho zaznejú dva takty z requiem – dies irae, dies illa. Kríž symbolicky skončil vo vodopáde, ale v skutočnosti skončil úplne, lebo keď bol použitý na obhájenie práva zabíjať, nedá sa zvestovať.

Vďaku za ukončenie vojen a prosbu, aby sa ďalšie nezačínali, pôjdem položiť k Srholcovej Bráne slobody pri sútoku Dunaja a Moravy pod Devínskym hradom. Položím tam aj zmarené životy, slzy, utrpenie a bolesť. Ak si poviete, že je to gesto a romantika, máte pravdu. Ale skúste teda dajako inak, po svojom, všetky tie obete zvesiť a ich kríže zrušiť.