Potupný pád Eduarda Hegera a budúcnosť slovenskej demokracie
Úradnícka vláda môže naznačiť spôsob, ako vládnuť po voľbách, ak vôbec demokratické strany širokého ideologického rozpätia dostanú takú šancu.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
„Človek, ktorý chce byť za každých okolností dobrý, celkom iste prehrá medzi ostatnými, ktorí dobrí nie sú.“ To je citát Niccolu Machiavelliho, ktorý rozumel politike a ľudskej duši ako málokto.
Eduard Heger, ktorý oznámil koniec svojej vlády, asi Machiavelliho nečítal, ale aj keby tak urobil, asi by sa z neho nepoučil. Ako totiž Machiavelli píše: „Je nemožné presvedčiť človeka, ktorý má pri svojom správaní šťastie, že by urobil lepšie, keby ho zmenil.“
Heger chcel byť dobrý za každých okolností a veril vo svoje šťastie. Len vďaka nemu sa totiž stal premiérom. Teraz ho opustilo. Nie je dôvod ľutovať ho, lebo svojím správaním, ktoré odmietal zmeniť, prispel k chaosu a k nedôvere ľudí voči demokracii.
Nemal byť napríklad dobrý k Igorovi Matovičovi, ale k demokracii, preto sa ho mal už dávno zbaviť.
Táto vláda vznikla pred troma rokmi vďaka ľudovej vzbure proti korupcii počas éry Roberta Fica. Teraz končí po korupčnom škandále, keď si jeden minister vypýtal od iného ministra dotáciu pre svoju firmu a ten mu ju priklepol.
Ťažko si predstaviť potupnejší pád. Hegerova potupa má však podstatne väčšie rozmery než biedu jedného ľudského osudu.
