Budúceho premiéra nepozná ani polovica Slovenska. V čele vlády ho najviac akceptujú priaznivci PS a SaS

Prezidentka Zuzana Čaputová vymenuje v polovici mája novú, takzvanú úradnícku vládu. Vymenovanie novej vlády nasleduje po vládnej kríze, ktorú naštartovala kauza dotácie pre končiaceho ministra poľnohospodárstva Samuela Vlčana (nom. OĽaNO).

Prezidentka môže za premiéra vymenovať akéhokoľvek dospelého občana Slovenskej republiky. Na čelo úradníckej vlády si vybrala viceguvernéra Národnej banky Slovenska a autora bestsellera Rýchlokurz geniality Ľudovíta Ódora.

Denník N v spolupráci s agentúrou Ipsos v januári zisťoval prijateľnosť rôznych osobností v pozícii premiéra, ak by došlo k menovaniu úradníckej vlády. Keďže meno viceguvernéra národnej banky sa skloňovalo už vtedy, zaradili sme ho do prieskumu.

Vďaka tomu máme o budúcom premiérovi aspoň čiastkové údaje o jeho poznateľnosti a spoločenskej akceptácii na pozícii najmocnejšieho muža krajiny.

Čo hovoria?

Asi tou najdôležitejšou informáciou je to, že až približne 52 percent opýtaných sa pri otázke na Ódora vôbec nevyjadrilo. Z tých, čo sa vyjadrili, viac ako polovica nevedela povedať, či by Ódora považovali za prijateľného. Interpretovať to možno tak, že ho veľká väčšina populácie jednoducho nepozná.

Porovnanie poznateľnosti (horizontálna os) a prijateľnosti (vertikálna os) si môžete pozrieť v grafe na začiatku článku. Prijateľnosť sme počítali ako priemer z päťstupňovej škály, pričom s odpoveďou neviem sme pracovali ako so stredom škály.

Zo všetkých osobností, na ktoré sme sa v januári pýtali, mal Ódor ďaleko najnižšiu poznateľnosť. Za ním nasledoval minister zahraničných veci Rastislav Káčer s poznateľnosťou okolo 60 percent. Potom líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka a Miroslav Kollár (vtedy Modrá koalícia, dnes Demokrati).

Čo sa týka spoločenskej akceptovateľnosti, Ódor skončil štvrtý. Predbehol ho líder Hlasu Peter Pellegrini, bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok a bývalá premiérka Iveta Radičová. Za sebou zanechal napríklad premiérov Roberta Fica, Mikuláša Dzurindu či Eduarda Hegera.

Pre úplnosť je však potrebné povedať, že jeho dobré umiestnenie je aj výsledkom toho, že sa veľa opýtaných nevedelo vyjadriť, či ho považujú za prijateľného alebo neprijateľného.

Budúcemu premiérovi môže nízka poznateľnosť čiastočne pomáhať. Práve medzi ľuďmi, ktorí ho nepoznajú, môže rýchlo a ľahko budovať dôveru. Stranícki politici mu však pravdepodobne budú vyčítať, že je nikým nevolený a že ho nik nepozná.

Taktiež ho extrémisti a populisti budú pravdepodobne spájať s Progresívnym Slovenskom či americkou ambasádou, o čo sa v nedeľu pokúšali Igor Matovič aj Robert Fico.

Dáta z januárového prieskumu tiež ukazujú, že Ódor je najprijateľnejší medzi voličmi Progresívneho Slovenska. Za prijateľného v premiérskom kresle ho považovalo 16 percent voličov progresívcov. Na druhej strane 19 percent priaznivcov Progresívneho Slovenska ho však považovalo za neprijateľného na tejto pozícii.

Ódora najviac odmietajú voliči Smeru. Až pre 63 percent voličov tejto strany je Ódor v takejto funkcii neprijateľný. Nasleduje Sme rodina, Hlas a Republika.

Treba zdôrazniť, že odpovede respondentov mohli byť ovplyvnené nízkou poznateľnosťou Ľudovíta Ódora. Že je akceptovanejší medzi voličmi PS a SaS, môže byť spôsobené tým, že voliči týchto strán sa môžu viac zaujímať o ekonomické témy, prípadne je väčšia šanca, že sa minulý rok stretli s jeho knihou a vďaka tomu ho poznajú. Poznateľnosť môže silno vplývať aj na samotnú akceptáciu.

Kto je Ľudovít Ódor

V roku 1999 absolvoval magisterské štúdium matematiky a manažmentu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia nastúpil v apríli 1999 na pozíciu analytika finančných trhov v Československej obchodnej banke, kde pracoval dva roky. Následne sa stal ekonómom Slovenskej ratingovej agentúry a po takmer dvoch rokoch nastúpil do štátnej správy na pozíciu hlavného ekonóma ministerstva financií a riaditeľa Inštitútu finančnej politiky.

V januári 2006 sa Ľudovít Ódor stal členom bankovej rady NBS a jej výkonným riaditeľom pre výskum. Od septembra 2010 do apríla 2012 bol poradcom premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša. V septembri 2015 sa stal podpredsedom Združenia nezávislých fiškálnych rád v Európskej únii a túto pozíciu zastával do októbra 2017. Potom bol rok a mesiac členom dozornej rady Slovenskej sporiteľne a do februára 2018 členom rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ľudovít Ódor je spoluzakladateľom Inštitútu finančnej politiky, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Útvaru hodnoty za peniaze. Svojou činnosťou prispel k zavedeniu rovnej dane, reforme riadenia verejných financií, stratégii zavedenia eura, zákonu o dlhovej brzde a reforme prvého a druhého piliera dôchodkového systému.