Presvedčivý klamár alebo obeť sprisahania? Netflix zmapoval podivný dopingový prípad

Meno Alex Schwazer zrejme niečo hovorí len zarytým fanúšikom atletiky a osobne som naň narazil pri náhodnom prezeraní ponuky Netflixu. Ide o bývalého talianskeho chodca, ktorý v roku 2008 získal v Pekingu olympijské zlato v pretekoch na 50 kilometrov.

Krátko po príchode do cieľa poskytol televízny rozhovor, v ktorom v slzách šťastia okrem iného povedal, že nepodvádza. Aj tento rozhovor je súčasťou štvordielneho dokumentárneho miniseriálu Running for my Truth: Alex Schwazer, ktorý v apríli zverejnil Netflix.

Schwazer sa po zisku olympijského zlata stal v Taliansku športovou hviezdou, objavoval sa v televíznych šou a randil s populárnou krasokorčuliarkou Carolinou Kostnerovou.

Schwazerov zdanlivo dokonalý život sa však začal rúcať tesne pred olympiádou v Londýne 2012, keď mu v dopingovej vzorke objavili zakázaný hormón erytropoetín (EPO) podporujúci tvorbu červených krviniek.

Na rozdiel od väčšiny dopingových hriešnikov však svoju vinu nepopieral, usporiadal tlačovú konferenciu a plačúc hovoril, že urobil „najväčšiu chybu vo svojom živote“. Schwazer dostal zákaz činnosti na tri a pol roka a v dôsledku aféry sa mu rozpadol vzťah s Costnerovou.

Tá pred súdom priznala, že klamala dopingovým komisárom, ktorí u nej doma hľadali Schwazera. Povedala im, že u nej nie je, pričom v skutočnosti sa skrýval na poschodí.

Talian krátko po vypuknutí aféry ohlásil koniec kariéry, no po čase sa pokúsil o návrat. Verejnosť chcel presvedčiť, že už nedopuje, a preto požiadal o spoluprácu Sandra Donatiho, popredného talianskeho bojovníka proti dopingu, ktorý v roku 2012 nahlásil Schwazera Svetovej antidopingovej agentúre WADA ako podozrivého.

Schwazer a Donati sú ústrednými postavami dokumentu, ktorý svojím obsahom chvíľami pripomína kriminálku z prostredia spravodajských služieb.

Dopoval podľa internetu

Ako sa vlastne Schwazer, ktorý kedysi tvrdil, že nepodvádza, dostal k dopingu? Pre Netflix povedal, že zlomovým momentom bol pre neho rozhovor s ruskými chodcami, ktorí v tom čase začali dominovať svetovej atletike vrátane chôdze.

Schwazer uviedol, že mu ruskí chodci v hoteli po pretekoch medzi rečou povedali, že berú doping, ako keby to bola samozrejmosť. Talian vtedy dospel k rozhodnutiu, že ak im má konkurovať, musí dopovať tiež. V dokumente opísal, ako lietal do Turecka, aby si tam v lekárňach zaobstaral EPO, a následne ho užíval bez dohľadu akéhokoľvek lekára.

EPO skladoval v chladničke v krabičke s vitamínmi a pichal si ho každý deň v kúpeľni, aby ho pri tom nevidela partnerka ani rodičia. Ako sa to robí, sa dozvedel na internete.

Schwazer v tom období trpel depresívnymi stavmi a priznal, že pozitívny test bol pre neho v istom zmysle oslobodením.

Pri svojom návrate chcel dokázať, že môže vyhrávať aj „čistý“. Spomenutého Donatiho, ktorý už od 80. rokov upozorňoval na podvodné praktiky v talianskom športe, presvedčil, aby sa stal jeho trénerom.

Schwazer sa vzdal sa aj takzvaného hodinového okna, čo znamenalo, že dopingoví komisári ho mohli prísť otestovať kedykoľvek a nielen počas určitej hodiny dňa.

Pod vedením Donatiho sa začal dostávať do špičkovej formy a vybojoval si miestenku na olympijské hry v Riu de Janeiro 2016. Podľa časov z pretekov a tréningov mal šancu na medailu na oboch tratiach – 20 kilometrov aj 50 kilometrov.

Schwazer teda mohol byť priamym konkurentom Mateja Tótha v pretekoch, v ktorých Slovák získal olympijské zlato.

Len niekoľko týždňov pred olympiádou však Taliana informovali, že v dopingovej vzorke z januára mu našli malé množstvo testosterónu. Schwazer sa tentoraz bránil, že je nevinný, a jeho najbližšie okolie mu dôverovalo.

Odvolal sa na Športový arbitrážny súd v Lausanne, ktorý o jeho prípade za zvláštnych okolností rozhodoval až počas hier v Riu. Schwazer teda do Brazílie pricestoval v neistote, či bude môcť štartovať alebo nie.

11. augusta, teda len deň pred pretekmi na 20 kilometrov, súd zamietol jeho odvolanie a udelil mu osemročný zákaz činnosti. Zo Schwazerovho útoku na medaily nebolo nič a v očiach verejnosti opäť vyzeral ako podvodník.

Súd ho zbavil viny

S tým sa však chodec odmietol zmieriť a naďalej tvrdil, že je nevinný. Proti verdiktu bojoval a aj dodnes bojuje na súdoch. Talianske médiá – najmä denník la Repubblica – priniesli podozrenia, že so Schwazerovými vzorkami z roku 2016 sa manipulovalo.

Podozrenia, že celý príbeh bol sprisahaním proti Schwazerovi či skôr Donatimu, sú aj jadrom dokumentu Netflixu.

V súvislosti so Schwazerou vinou sa objavilo hneď niekoľko pochybností. Zvláštne bolo už to, že pozitívnu vzorku mu dopingoví komisári prišli odobrať 1. januára 2016 ráno. Ukázalo sa, že jeho moč následne nepreviezli priamo do laboratória v Kolíne nad Rýnom, pričom minimálne počas 15 hodín sa so vzorkami mohlo manipulovať.

Takisto bolo podozrivé, že vzorky pôvodne v januári vyšli ako negatívne. Opätovne ich WADA dala preveriť až po tom, ako Schwazer v máji vyhral preteky Svetového pohára a splnil olympijský limit. Na druhý raz už mal v moči stopy syntetického testosterónu.

„Je to zvláštne,“ hovoril vtedy Schwazerov právnik Gerhard Brandstätter, ktorý vystupuje aj v novom dokumente. „Test vyjde v januári ako negatívny a po tom, ako v máji vyhrá preteky, je zrazu pozitívny na anabolickú látku, ktorej užívanie vo vytrvalostných športoch nemá zmysel. Alex s týmto prípadom nemá nič spoločné,“ povedal.

Keďže užívanie dopingu športovcami je v Taliansku považované za trestný čin, proti Schwazerovi bolo v roku 2016 začaté aj trestné stíhanie. Proces sa ťahal roky, no vo februári 2021 súd v Bolzane vyniesol neočakávaný verdikt.

Schwazera zbavil všetkých obvinení, pričom sudca Walter Pelino v rozsudku napísal, že vzorky moču Alexa Schwazera z 1. januára 2016 „boli s vysokou mierou dôveryhodnosti upravené tak, aby sa dosiahol pozitívny výsledok s cieľom diskvalifikovať a diskreditovať športovca“.

Súd zároveň obvinil WADA a Svetovú atletiku (strešná svetová atletická organizácia predtým známa ako IAAF – pozn. red.) z manipulovania dopingových vzoriek.

Schwazer aj počas týchto rokov trénoval pod dohľadom Sandra Donatiho a dúfal, že by mohol štartovať na olympiáde v Tokiu. Keďže pre pandémiu ju preložili na leto 2021, mohol sa stihnúť kvalifikovať.

Talian sa opäť dostal do dobrej formy, no riadiace športové organizácie mu ani po verdikte súdu nedovolili súťažiť. V Tokiu tak opäť na štarte chýbal.

Naďalej bojuje 

Schwazer, Donati a ďalší ľudia z ich okolia pôsobia v dokumente Netflixu presvedčivo. Ak sú ich tvrdenia pravdivé, tak bol taliansky chodec obeťou sprisahania, ktoré pripomínalo prácu spravodajských služieb.

Predstava, že niekto upravuje vzorky moču so zámerom zdiskreditovať športovca, znie ako sci-fi, no škandál s ruským dopingom na zimnej olympiáde v Soči 2014 ukázal, že vo svete športu k manipulovaniu so vzorkami minimálne v minulosti naozaj dochádzalo.

V dokumente je zároveň dobre vykreslený tlak, ktorému športovci čelia. Strach z toho, že už nebudú schopní dosahovať niekdajšie výsledky či čeliť konkurencii, ich vedie k podvádzaniu a niekedy aj k depresii.

Ak je to, čo Schwazer hovorí, pravda, potom to vrhá nesmierne zlé svetlo na medzinárodné športové organizácie, ktoré mu zobrali šancu ospravedlniť niekdajší prehrešok a zmarili mu väčšinu kariéry. Vylúčiť sa však nedá ani možnosť, že chodec je veľmi presvedčivý klamár, ktorý za chrbtom svojho trénera opäť podvádzal.

WADA v apríli 2022 vydala správu antidopingového experta Martiala Saugyho, ktorá vylúčila scenár s manipuláciou vzoriek v Schwazerovom prípade.

Taliansky chodec však naďalej bojuje za očistenie svojho mena a jeho prípadom sa bude zaoberať aj Európsky súd pre ľudské práva.