Nový bytový dom či ošipáreň vám za domom vyrastie ľahšie – parlament schválil novú stavebnú legislatívu od Sme rodina

Parlament schválil dve novely, ktoré menia celý balík zákonov súvisiacich s novou stavebnou legislatívou a so životným prostredím. Ide o 68 právnych predpisov.

Novely predložil poslanec Jaroslav Karahuta zo Sme rodina aj s pozmeňujúcimi návrhmi, s ktorými prišiel on a Miloš Svrček taktiež zo Sme rodina. Karahuta stiahol jeden z pozmeňujúcich návrhov, ktorý mal presunúť posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) na nový Úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Ostane ministerstvu životného prostredia, no proces radikálne okresali.

Na druhej strane zobrali ministerstvu schvaľovanie územných plánov, ktoré prejde pod tento úrad. Pri schvaľovaní novej stavebnej legislatívy z dielne Štefana Holého v roku 2022 sa pritom OĽaNO dohodlo so Sme rodina, že zahlasujú za len vtedy, ak bude finálne územné plány schvaľovať envirorezort.

Poslanci schválili aj zmenu, podľa ktorej bude predseda úradu pre územné plánovanie vo funkcii na sedem rokov od 15. júna tohto roka; možnosti odvolať ho budú veľmi oklieštené. Na rozdiel od súčasnosti ani nebude musieť získať bezpečnostnú previerku. Menovať ho už nebude vláda, ale Národná rada na návrh 15 poslancov – nová úradnícka vláda teda jeho menovanie neovplyvní.

Za bolo 105 poslancov zo 140 prítomných. Zákon súvisiaci so životným prostredím podporil celý poslanecký klub Sme rodina, OĽaNO s výnimkou Jána Szőllősa a Petra Kremského, celý poslanecký klub Smeru a mnohí nezaradení poslanci vrátane tých z Republiky. V podobnom zložení schválil parlament aj druhú novelu súvisiacu s menovaním predsedu úradu. Za hlasovalo 97 zo 140 poslancov.

Rezort životného prostredia sa obráti na prezidentku, aby zákony vrátila na opätovné prerokovanie parlamentu.

Zákon môže zmeniť kvalitné posudzovanie investičných projektov na formálne, vypadol nezávislý posudok

Zákon výrazne obmedzí možnosti verejnosti, samospráv a úradov zapojiť sa do posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie. Ruší sa poistka v podobe nezávislého odborného posudku; ostane len jedna správa, kde si hodnotiteľa vyberá a platí investor.

Úplne sa ruší právo verejnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu o povinnosti posudzovať vplyv investičného zámeru na životné prostredie alebo proti záverečnému stanovisku. Verejnosť to mohla urobiť aj vtedy, ak nebola účastníkom konania.

Na pripomienky verejnosti, ale aj záväzné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov doručené po lehote sa nebude prihliadať.

Zákon zavádza tzv. megaproces, v ktorom sa majú robiť všetky povoľujúce konania naraz. V jedinom správnom konaní sa má vyriešiť EIA, integrované povolenie a stavebné povolenie vrátane všetkých čiastkových povolení (výrub stromov, čerpanie vôd atď.).

Podobný povoľovací „megaproces” nemá žiadna iná krajina Európskej únie. Dôležité konania o znečistení ovzdušia a vodné konanie sa nahradia len stanoviskami, na ktoré povoľujúci orgán nemusí prihliadnuť.

Čo by hrozilo, keby sa EIA presunula pod Holého úrad

Posudzovať vplyv investičných zámerov na životné prostredie mali stavebné úrady v ôsmich krajských mestách. Nadradený úrad podpredsedu vlády Štefana Holého pre územné plánovanie mohol aj určiť, ktorý stavebný úrad má posudzovanie ktorého projektu robiť, prípadne by to rovno urobil sám. Sme rodina to odôvodňovala požiadavkami stavebného sektora.

„Takýto dôvod považujem za neakceptovateľný,“ hovorí štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. „Predstavuje to úplný koniec verejnej kontroly vo výstavbe a obrovské riziko pre životné prostredie.“

Ministerstvo poukázalo na to, že zákon zakladá konflikt záujmov, keďže proces posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie sa bude viesť orgánom určeným na podporu výstavby, nie ochranou životného prostredia.

Inšpekcia: Zmeny ohrozujú hospodárske záujmy Slovenska

Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá už 20 rokov posudzuje vplyvy najväčších priemyselných fabrík, varovala pred ohrozením hospodárskych záujmov Slovenska.

„Môže to ohroziť plynulé povoľovanie najväčších priemyselných prevádzok. Proces povoľovaní sa môže zastaviť aj na rok, pričom takzvané integrované povolenie, ktoré dnes robí inšpekcia, potrebujú firmy ako Slovnaft, Duslo Šaľa, Mondi SCP či U.S. Steel pri akejkoľvek zmene technológie. Len pri spoločnosti Kia sa to menilo 27-krát za 15 rokov,“ hovorí riaditeľ inšpekcie Ján Jenčo.

Dôvodom je, že odborníkov, ktorí sa tomuto venujú, je málo – približne 50. Novela síce počítala s prechodom zamestnancov aj majetku pod Holého úrad, no šéf inšpekcie tvrdil, že zamestnanci tam ísť nechcú. Od júna navyše začne platiť nový zákon o ochrane ovzdušia, ktorý prinesie viac konaní.

Podľa Jána Jenča bola legislatíva napísaná zmätočne, pretože rátala s tým, že niektoré konania o projektoch, ktoré nie sú stavby, životnému prostrediu zostanú, no nebolo jasné ktoré.

„Akákoľvek zmena technológie je stavbou. Okrem toho v rámci plánu obnovy a komponentu Dekarbonizácia priemyslu budú podniky prechádzať na nízkoemisnú prevádzku, napríklad U. S. Steel bude meniť pece za elektrické, čo je takisto stavba.

Vplyv na životné prostredie sa posudzuje pri mnohých projektoch, ide napríklad o stavby s 500 a viac parkovacími miestami, ťažbu nerastných surovín, chemické prevádzky, skládky nebezpečného odpadu, diaľnice a cesty.

Toto všetko mali mať na starosti stavebné úrady, pričom odvolacím orgánom by bol ich nadradený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý vedie Martin Hypký. Ide však v podstate o jeden úrad, osem stavebných úradov v krajoch nemá samostatnú právnu subjektivitu.

Martin Hypký bol predtým štátnym tajomníkom u Štefana Holého. Do roku 2018 boli obaja spoločníkmi vo firme TrigoTech, s. r. o.

Predsedu úradu má menovať parlament na funkčné obdobie 7 rokov. Po novom už nebude musieť byť držiteľom platného osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia prísne tajné. Novela predpokladá, že ho vymenuje ešte súčasný parlament, vo funkcii by mal byť od 15. júna 2023.

„Neuveriteľným spôsobom sa koncentruje moc v rukách jedného úradníka, ktorý bude neodvolateľný, bude nevolený obyvateľmi Slovenska a bude mať silnejšie postavenie ako ministri,“ hovorí ornitológ Jozef Ridzoň z mimovládnej Slovenskej ornitologickej spoločnosti SOS Birdlife.

Úrad by si podľa neho neporadil s odvolaniami voči výsledku EIA, keď ide o konania, v ktorých dnes rozhodujú ministerstvá, ktoré majú expertov a špecialistov na danú problematiku – preto sú ústrednými orgánmi štátnej správy.

Tým, ktorí chcú stavať zjazdovky či zábavné atrakcie, stačilo vyčkať

Marián Jasík z mimovládneho Inštitútu pre ochranu prírody hovorí, že Sme rodina presadila reformu stavebnej legislatívy, ktorá vychádza v ústrety stavebníkom a developerom.

„Navrhovaným presunom procesu EIA z ministerstva životného prostredia pod novovznikajúci stavebný úrad chce ovládnuť aj ďalší dôležitý článok v procese povoľovania stavieb. Výstavba sa rozbehne ako auto bez bŕzd v chránených územiach aj mimo nich. Vôbec by som sa nečudoval, keby na vrchole Chopku vznikol kruhový objazd a benzínová pumpa. Verejnosť bude môcť pripomienkovať akurát to, či tam chcú Shellku alebo Slovnaftku,“ uviedol pred hlasovaním parlamentu.

Zákon mal platiť aj spätne na projekty, ktoré sa už aktuálne posudzujú, ak sa konania neukončia do decembra 2023. Týkať sa to mohlo napríklad rozšírenia lyžiarskeho strediska Chopok juh v Národnom parku Nízke Tatry, kde sa posudzuje vplyv na životné prostredie od roku 2020.

Ide o rozsiahly projekt, spoločnosť Tatry mountain resorts tu navrhuje vybudovať nové lanové dráhy, zjazdové trate so zasnežovaním, detský park s výučbou lyžovania, nové prístupové komunikácie, akumulačnú vodnú nádrž na zasnežovanie, rozšíriť kapacity parkovacích miest, vybudovať ubytovacie komplexy, reštauračné zariadenia a ďalšie. Jedna z lanoviek má viesť cez prírodnú rezerváciu Pralesy Slovenska.

Podľa Mariána Jasíka by sa celý priestor zmenil na stavenisko a dopadol by ako Demänovská dolina. Investorom v už prebiehajúcich konaniach by stačilo ich naťahovať a spoliehať sa, že po novom bude posudzovanie oveľa menej prísne, fundované a s výrazne oklieštenou účasťou verejnosti či samospráv.

Na iniciatívu Sme rodina zareagoval poslanec Jaromír Šíbl (Demokrati) predložením ďalšieho pozmeňujúceho návrhu. Podľa neho by mala toto posudzovanie robiť Slovenská inšpekcia životného prostredia, čo je aj v pôvodnom znení návrhu zákona od Jaroslava Karahutu.

Zároveň žiada, aby sa vzhľadom na smernicu EÚ o vode zachoval doterajší legislatívny postup povoľovaní vodných stavieb a nenahrádzal sa len záväzným stanoviskom, ktoré inšpekcia navyše ani nemusí brať do úvahy.

Jaroslav Šíbl pozmeňujúci návrh stiahol, keďže aj Jaroslav Karahuta stiahol návrh o presune kompetencií spod ministerstva na úrad pre územné plánovanie. Posudzovanie EIA bude napokon robiť Slovenská inšpekcia životného prostredia a ministerstvo životného prostredia.