Ako si vybrať slovenskú nezločineckú budúcnosť

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Predstavme si to tak, že na bidielku obvineného nekvočí Robert Fico, ale trebárs odvolaný riaditeľ Vojenského spravodajstva. Po svojom predchodcovi našiel tunelovanie a spreneveru za niekoľko miliónov eur, prípady zdokumentoval a odovzdal orgánom činným v trestnom konaní. Lenže veci sa zbehli do komplotu proti nemu. Ktosi mu podstrčil do auta kokaín, ktorý mu na základe anonymného udania našla polícia. Vyšetrovateľ i dozorový prokurátor sú spriahnutí proti nemu a psychicky ho deptajú. Ešteže je tu generálny prokurátor s právomocou paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý vykonštruované obvinenie bývalého riaditeľa vojenského spravodajstva zruší. Spravodlivosti tak bolo učinené zadosť.

Dodajme k tejto fikcii ešte jednu zápletku, ktorá tento „happyend“ zásadne mení. Vyšetrovateľ a dozorový prokurátor sú si vedomí, že celá kauza je komplotom proti riaditeľovi Vojenského spravodajstva, a ešte predtým, ako generálny prokurátor rozhodne podľa paragrafu 363, podajú obžalobu na súd. Mazané. Tým generálneho prokurátora vyšachujú. Spravodlivosť tak stále zostáva v rukách nespravodlivých a odvolaný šéf Vojenského spravodajstva horko ľutuje, že sa pustil do odhaľovania prechmatov svojho predchodcu. Za zinscenovaný drogový delikt mu hrozí niekoľkoročné bručanie za mrežami, pričom na súdoch pôsobia aj sudcovia, o ktorých nepoctivosti kolujú chýry.

Keď sa na to pozrieme aj z tejto strany, a teda nielen zo strany trebárs podozrivého poslanca Fica, je naozaj paragraf 363 Trestného poriadku hrozbou pre spravodlivosť? Je naozaj len záchranným kolesom pre zločincov? A platí to aj pre horúci návrh poslanca Tomáša Tarabu, ktorý chce explicitne v zákone zakázať, aby v čase konania generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 nebolo možné podať na súd obžalobu? Veď to má logiku, lebo naozaj nedáva logiku, aby sa prokurátori „pretekali“ s generálnym prokurátorom, kto z koho, a doplatil na to nevinný človek. Inými slovami, nepotrebuje spoločnosť človeka s právomocou zastaviť trestné stíhanie skôr, ako o vine a nevine rozhodne súd?

Odpoveď je NIE, a to za žiadnych okolností. A nepotrebuje ani zlepšenia paragrafu 363 od poslanca Tarabu, ktorý sa dostal do parlamentu na chrbte „gardistu“ Mariana K. Ak totiž v štáte existuje osoba s právomocou 363, existuje aj obrovské pokušenie skorumpovať ju, vydierať ju a zastrašovať. Súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka by mal napokon najlepšie vedieť, čo sa v psychike prokurátora udeje, keď sa dozvie, že objednávka na vraždu sa okrem neho vzťahuje aj na jeho manželku a deti. „Objednávka bola daná na moju osobu tak, že moja vražda je priorita, ale keď sa podarí zneškodniť aj príslušníkov rodiny, za každú ďalšiu hlavu je odmena desaťtisíc eur,“ vyhlásil v roku 2019 pre český Respekt.

Štatistom bez paragrafu 363

On, Maroš Žilinka, by mal byť teda prvý, kto volá po zmene paragrafu 363, lebo odmieta mať právomoc imperátora. Veď je to vraždená misia! A my ostatní by sme mali byť za ním hneď druhí, lebo vieme, čo už vedel v roku 1887 lord Acton, že moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Žiaľ, pán Žilinka po zrušení svojej imperátorskej právomoci nevolá. Podľa svojich slov by bez tri-šesť-trojky bol len štatistom. Takže z rozbehu hádže záchranné koleso prominentom, podozrivým z brania úplatkov, zo založenia zločineckej skupiny, nevidí únos Vietnamca s pomocou slovenského ministerstva vnútra. Výsledkom je, že sa spoločnosťou šíria veľmi nepekné vibrácie. Také, že to sme si tým Žilinkovým zvolením dali pekný gól do vlastnej bránky (dá sa to, pravdaže, pomenovať aj jadrnejším slovníkom).

Ale mnohí zas jeho výkon oceňujú. Napríklad už spomenutý poslanec Taraba a bude malý zázrak, keď jeho navrhované zlepšenie paragrafu 363, čo ešte pridáva moc generálnemu prokurátorovi, v parlamente neprejde. Ľudí, ktorí nutne potrebujú tri-šesť-trojku na vyvinenie sa z vlastných zločinov či zo zločincov svojich kumpánov, je tam habadej. To je tá naša budúca vládna koalícia. Alebo radšej s otáznikom: To je tá naša budúca vládna koalícia?

Človek je na všetko sám

Keď sa občas v médiách objaví otázka, čo je, preboha, témou septembrových volieb, tá téma sa dá vylúpnuť aj z postojov politických strán k paragrafu 363 vrátane Tarabovho zlepšováka. S trochou, teda nie s veľkou mierou zjednodušenia sa dá povedať, že ten paragraf už delí našu politickú scénu na zločineckú a protizločineckú. Inak povedané, na demokratickú a nedemokratickú, a ešte inak povedané, na štandardnú a neštandardnú, pravdaže, štandardnú v úzko slovenskom kontexte. Jeden by povedal, že je to také zjavné, že onen neštandard musí ťahať za taký krátky koniec povrazu, čo sa ledva zmestí do jednej ruky; veď ktorýže normálny občan by chcel do vlády sily, čo sa bratajú so zločinom?

Navyše keď je na tom štandarde aj pestrá ponuka: ak chceme liberálov, čo to vidia viac nazeleno a naľavo, je tu Progresívne Slovensko. Ak chceme liberálov, čo sú viac napravo i s vkusom Geissovcov, hlási sa SaS. Keď nám imponuje stred, čo má presah na všetky štandardné politické smery a vo svojom príbehu zápletku s nejasným koncom, ideálni sú Demokrati. Keď nás baví spomienkový optimizmus, ponúkajú sa Modrí. A ak nám vonia kadidlo kresťanského konzervativizmu, niet lepších ako KDH. Všetky tieto subjekty sú v zásade protizločinecké a poradiť si s paragrafom 363, na ktorom sa láme naša demokracia, by mala byť pre nich brnkačka.

Realita sa však potáca iným smerom. Dá sa povedať, že koridorom mafiánskeho štátu. A tí nemafiánski demokratickí politici nemajú dostatok schopností, aby jej to aspoň neuľahčovali. To je tragická okolnosť tejto pohnutej doby aj v tom zmysle, že od občana to teraz bude vyžadovať veľa nadhľadu či sebazaprenia, aby šiel k volebnej urne a vybral z ponuky politických strán slovenskú nezločineckú budúcnosť. Onen občan, čo sa snaží pochopiť všetky dôležité súvislosti i veľkosť ohrozenia slobody, je dnes takpovediac na všetko sám. Ak si však neurobí poriadok v hlave on, urobia s ním po voľbách poriadok ľudia, čo sú závislí od paragrafu 363 ako od drog.