Výhody teraz môže mať Rusko. Čo čakať od ukrajinskej ofenzívy a prečo nemusí výraznejšie uspieť

Píšu Siobhán O’Gradyová, Isabelle Khurshudyanová, Laris Karklis a Samuel Granados, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Ukrajinská armáda už takmer 15 mesiacov prevyšuje očakávania sveta. Teraz sa jej vedúci predstavitelia snažia krotiť tieto nádeje, pretože sa obávajú, že pripravovaná protiofenzíva, ktorá má zmeniť vývoj vojny, nesplní očakávania.

„Očakávania od našej protiofenzívy sú vo svete preceňované,“ povedal v rozhovore minulý týždeň ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. „Väčšina ľudí očakáva… čosi obrovské,“ dodal s tým, že takéto očakávania môžu viesť k „emocionálnemu sklamaniu“.

Plánovaný protiútok, umožnený západnými zbraňami a výcvikom, predstavuje dôležitú fázu vojny. Ukrajina sa snaží získať späť významné územia a dokázať, že si zaslúži pokračujúcu podporu.

Ofenzívne vojenské operácie si zvyčajne vyžadujú výraznú výhodu. Keďže ruské sily sú dobre opevnené pozdĺž celého 1450-kilometrového frontu, je ťažké odhadnúť, ako ďaleko sa Ukrajina dostane.

Vývoj pred ofenzívou, ktorej detaily zostávajú utajené, postavil ukrajinských predstaviteľov pred zložitú otázku: aký výsledok bude stačiť na to, aby zapôsobil na Západ a najmä na Washington?

Niektorí sa obávajú, že ak Ukrajinci výrazne neuspejú, Kyjiv môže prísť o medzinárodnú vojenskú pomoc a bude čeliť novému tlaku, aby sa s Moskvou stretol pri rokovacom stole.

Takéto rozhovory by celkom určite obsahovali ruskú požiadavku kapitulácie suverénnych území, čo je pre Ukrajinu neprijateľné.

„Úprimne verím, že čím viac víťazstiev dosiahneme na bojisku, tým viac ľudí v nás bude veriť a získame viac podpory,“ povedal ukrajinský prezident v pondelkovom rozhovore pre Washington Post.

Túžia po prelome vo vojne

Kyjiv túži po dosiahnutí prelomu vo vojne, ktorá sa spomalila na vyčerpávajúce delostrelecké boje na východe a juhu krajiny, pričom ani jedna zo strán nedosahuje významné územné zisky.

Experti tvrdia, že bude náročné – ak nie nemožné – zatlačiť Rusov späť na pozície spred začiatku invázie 24. februára 2022. Moskva vtedy ovládala časti Luhanskej a Doneckej oblasti a nelegálne anektovaný Krymský polostrov.

Tlak súvisiaci s chystanou protiofenzívou má čiastočne pôvod v predošlých ukrajinských úspechoch na bojisku. Ukrajinci najskôr odrazili ruský pokus o dobytie Kyjiva a potom na jeseň pri prekvapujúcich útokoch vytlačili okupantov z Charkivskej a Chersonskej oblasti.

„Zanechali sme pôsobivý dojem, pretože každý očakával, že do 72 hodín padneme,“ povedal Reznikov. S ohľadom na predchádzajúce úspechy však teraz partneri Ukrajiny „spoločne očakávajú, že [protiofenzíva] bude opäť úspešná,“ dodal.

Západní predstavitelia mu podľa jeho slov povedali, že potrebujú „ďalší príklad úspechu“, pretože ho musia ukázať svojim ľuďom. „Neviem vám však povedať rozsah tohto úspechu. 10 kilometrov, 30 kilometrov, 100 kilometrov, 200 kilometrov?“

Výhody môže mať Rusko

Veľký úspech by Ukrajine mohol priniesť posilnené dodávky západných zbraní a munície a tiež by bol veľmi potrebnou vzpruhou pre civilné obyvateľstvo – rovnako ako predtým odpor ukrajinských síl pri ruskej snahe dobyť Kyjiv a úspešná jesenná protiofenzíva.

Na jeseň však mali Ukrajinci v Charkive výhodu, keď prekvapili ruské jednotky, ktoré povolili vo svojej obrane. Mnohí Rusi vtedy jednoducho bez boja utiekli. V Chersone na juhu mala zase Ukrajina veľkú geografickú výhodu, keďže Rusko malo problémy so zásobovaním jednotiek na západ od rieky Dnipro.

Teraz môže mať geografickú aj početnú výhodu Rusko. Reznikov tvrdí, že Rusko má k dispozícii približne 500-tisíc vojakov, z ktorých minimálne 300-tisíc sa nachádza na ukrajinskom území.

Jedným z kľúčových cieľov pre Ukrajinu – a možno zároveň aj počiatočným náznakom úspechu – by bolo zničenie Kerčského mosta, ktorý prepája pevninské Rusko s okupovaným Krymom, prerušenie kľúčových zásobovacích trás pre ruské jednotky v Zaporižskej oblasti a izolovanie ruských základní na Krymskom polostrove.

Ďalším veľkým imperatívom pre Ukrajinu je obnovenie kontroly nad mimoriadne cennými zariadeniami kritickej infraštruktúry vrátane Zaporižskej jadrovej elektrárne – najväčšej európskej atómovej elektrárne, ktorá sa nachádza v okupovanom meste Enerhodar -, a vodnej elektrárne Kachovka na juhu Chersonskej oblasti.

Viacero možných scenárov

Ukrajinskí predstavitelia si uvedomujú prekážky vzbudzujúce rešpekt, a preto ďalej tlačia na dodávky ďalšieho materiálu od svojich západných podporovateľov.

Ukrajina bude pripravená spustiť útok, „hneď ako budú dodané zbrane, na ktorých dodávke sme sa dohodli s našimi partnermi“, povedal Zelenskyj. Spustenie ofenzívy môže tiež závisieť od počasia, pretože pôda pozdĺž frontovej línie je na toto ročné obdobie zatiaľ nezvykle vlhká.

Reznikov uviedol, že ukrajinská „prvá útočná línia“ je na viac než 90 % pripravená začať, no niektorí vybraní vojaci ešte stále dokončujú výcvikové programy v zahraničí.

Obrovská frontová línia vytvára veľké množstvo potenciálnych spôsobov útoku.

Ukrajina môže svoje úsilie sústrediť na juh a pokúsiť sa dobyť Melitopol, ktorý Rusko ustanovilo za hlavné mesto okupovanej Zaporižskej oblasti, a potom sa tlačiť ďalej v snahe zničiť spomenutý pozemný most.

Ukrajina taktiež môže zaútočiť na samotný Krym, zrejme prostredníctvom námorných operácií a možno aj vylodenia sa na pláži. Satelitné snímky ukázali, že ruské sily si na Kryme vykopali rozsiahle zákopy a opevnili sa v rámci prípravy na možný útok.

Pri iných scenároch môžu Ukrajinci zaútočiť smerom na východ cez Bachmut, o ktorý sa momentálne vedú zdĺhavé a krvavé boje, alebo z mesta Kupiansk v snahe získať kontrolu nad územiami v Luhanskej oblasti.

Jevgenij Prigožin, vodca ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, pohrozil stiahnutím svojich síl z Bachmutu, čo by mohlo mesto urobiť zraniteľnejším. (Prigožin medzičasom dostal sľub, že získa muníciu potrebnú na to, aby jeho bojovníci mohli pokračovať v dobýjaní ukrajinského Bachmutu – pozn. red.)

Ďalšou možnosťou pre Ukrajincov je zaútočiť na ruské pozície cez južné mesto Vuhledar smerom k okupovanému Mariupolu pri Azovskom mori.

Ukrajina prehráva vo vzduchu

Zelenskyj uviedol, že by za úspech považoval akékoľvek opätovné získanie ukrajinského územia.

„Nemôžem vám prezradiť, ktoré mestá alebo hranice by pre nás znamenali významný úspech a ktoré priemerný úspech. Má to jediný dôvod – nechcem, aby boli Rusi pripravení na to, kedy a akými smermi sa vydáme,“ povedal.

Podľa Reznikova v ideálnom prípade ofenzíva nielen oslobodí obce a mestá, ale tiež „preruší logistické reťazce [ruských] jednotiek“ a „oslabí ich útočnú kapacitu“.

Západní lídri uisťujú, že Ukrajina je na nadchádzajúce boje dobre vybavená.

Dokumenty amerických spravodajských služieb, ktoré unikli na platforme Discord, však odhalili americké obavy o schopnosť Ukrajiny dosiahnuť túto jar významný pokrok. Dôvodmi majú byť čiastočne „nedostatky v oblasti výcviku a dodávok munície“.

„Momentálne prehrávame vo vzduchu,“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre Washington Post. Ukrajinský prezident preto žiada o dodávky amerických stíhačiek F-16. Americký prezident Joe Biden však žiadosť jednoznačne zamietol s tým, že Zelenskyj nepotrebuje lietadlá.

Zelenskyj povedal, že Ukrajina už so začatím ofenzívy nebude čakať na ďalšie stíhačky, ale že „by pre ňu bolo podstatne jednoduchšie“, ak by ich mala.

A hoci Ukrajina nedávno dostala protiraketový obranný systém Patriot, vyrobený v USA, „musíme si tiež pamätať, že samotný názov ľudí neochráni“, povedal Zelenskyj.

Výraznejšia protivzdušná ochrana je „prioritou číslo jeden“, povedal Reznikov.

Generál Richard Barrons, ktorý bol v rokoch 2013 až 2016 veliteľom Spoločných síl Spojeného kráľovstva, tvrdí, že stále oslabená ukrajinská protivzdušná obrana môže po začatí protiofenzívy čeliť rozsiahlej ruskej paľbe.

Tvrdí, že Spojené štáty sa možno v snahe napraviť túto ukrajinskú slabinu budú musieť vzdať svojich vlastných obranných systémov.

„Nad schopnosťou Ukrajiny kontrolovať svoj vzdušný priestor visí otáznik,“ povedal Barrons. Dodal, že počas celej zimy bolo jasnou ruskou taktikou pokúsiť sa vyčerpať ukrajinskú protivzdušnú obranu, ktorá z veľkej časti pozostáva zo zariadení ruskej alebo sovietskej výroby.

Žiadajú zbrane s dlhším dostrelom

Ukrajina sa tiež s blížiacim sa začiatkom protiofenzívy prihovára za dodávky väčšieho množstva rakiet s dlhým dostrelom. Spojenci Kyjiva sa však obávajú, že by Ukrajinci takéto zbrane použili na útoky vo vnútri Ruska, čo by mohlo vyvolať veľkú eskaláciu zo strany Moskvy.

Zelenskyj však hovorí, že nedostatok takýchto zbraní predstavuje pre Ukrajinu veľkú nevýhodu.

„Úprimne nerozumiem, prečo nemôžeme dostať delostrelectvo s dlhým dostrelom,“ povedal a dodal, že ponúkol spojencom záruky, že Ukrajina tieto zbrane nepoužije na útoky vo vnútri Ruska.

Práve nedostatok týchto zbraní je podľa Zelenského dôvodom, prečo Ukrajinci po dobytí mesta Cherson v novembri nedokázali vytlačiť ruské sily z územia, ktoré kontrolujú spoza rieky Dnipro.

Práve z týchto pozícií spoza rieky Rusi pravidelne ostreľujú mesto, ktoré je teraz pod kontrolou Ukrajiny. Pri tomto ostreľovaní od oslobodenia mesta prišli o život desiatky ukrajinských civilistov.

„Môžu odtiaľ presunúť vojakov na východ alebo na juh,“ povedal Zelenskyj. „Prečo? Pretože vedia, že ich nedokážeme zasiahnuť… a každý deň trpíme, pretože oni sú schopní strieľať na našich ľudí.“

Ruské sily v Chersone vedeli, že Ukrajine chýbajú rakety dlhého dostrelu, a tak „stiahli všetky svoje veliteľské stanovištia, sklady paliva a sklady munície o viac než 120 kilometrov“, uviedol Reznikov.

„Preto potrebujeme niečo zaujímavé s dostrelom 150 kilometrov,“ povedal. „Musíme ich zatláčať hlbšie a hlbšie.“