Chaos dospelých

Autor je režisér

Raz dávno v mojom detstve sa na dôverčivého muža nalepil skvelý rozprávač, pilot, na ruke mal tetovanie – po zostrele lietadla ho vraj zachránili z morských vĺn Američania. Vyrastal v sovietskych detských domovoch. Nikolaj, bezprizornyj, patril k tisícom opustených detí revolúcie, občianskej vojny a voľnej lásky.

Po rokoch prišiel znova na jar ’68. Na čiernom aute, aké som ešte nevidel, karoséria ako R&R Silver Shadow. Niečo tam nehralo. Vraj mal kamaráta filmára, točil vojnový film, kde malo po partizánskom útoku zhorieť štábne auto. S filmármi vymenil svoj trofejný vrak za tú nádheru. V tuzexe si kúpil taliansky šuštiak a klobúk, vyzeral ako Chaplin. My v Sovietskom zväze ho nosíme takto. Čistý Ostap Bender, pôvodne Ostap Sulejman Berta Maria Bender Bej z Nikopola, postava z knihy Iľfa a Petrova Dvanásť stoličiek.

Dôverčivý muž mu uveril, jeho žena, dcéra rodičov inej krvnej skupiny, to videla inak. Počul som útržky jej šepotu: – Neverím tým Nikolajovým historkám ani slovo. Je z NKVD. Daj si pozor. A Nikolaja jednoducho vykázala z domu. Odvtedy sa neukázal.

Po rokoch v rozhovore s filmovým kritikom Pavlom Brankom prišla reč na Mauthausen. Aj Nikolaj tam zhodou okolností bol. Patril k šťastným, ktorým sa útek podaril. Branko stíchol, roztriasli sa mu ruky. Prežil koncentrák, ale z mena Nikolaj mal aj po rokoch strach. Prečo?

Na českom webe je povojnová časť príbehu Nikolaja, hochštaplera s preukazom partizána, ozbrojeného dvoma pištoľami a chráneného neviditeľnou imunitou. U nás sa iba vie, že bol veliteľom štábu partizánskej brigády Čapajev. Bol naozaj bezprizorným dieťaťom alebo kým?

Jeho príbeh sa podobá osudom detí stratených počas druhej svetovej vojny, detí zavraždených, detí narodených v nacistických lebensbornoch určených na prevýchovu, detí spojeneckých okupačných vojakov. O nich je francúzsky dokumentárny film z roku 2022 Deti chaosu. „Z hromád sutín sa vynorili státisíce opustených detí, ktoré zázrakom prežívali v chaose.“

Dnes nám ich osudy pripomínajú príbehy ukrajinských unesených detí. História sa opakuje. Ruská populácia sa zmenšuje, každé prevychované dieťa sa počíta rovnako ako tie zo stalinských čias, kde im rodinu vymenili za vlasť.

Ale späť k príbehu Nikolaja, muža mnohých identít, zrejme agenta sovietskej tajnej služby NKVD. Čo sa s ním stalo? Koketoval s atmosférou jari ’68 a ušiel alebo bol do konca verným agentom, alebo skončil v gulagu?

Predobraz Ostapa Bendera, v skutočnosti vlakového sprievodcu Osipa Šora, neskôr kriminálnika odpočívajúceho v pokoji na cintoríne v Moskve. Koľko Ostapov a Nikolajov je dnes u nás? Na Ostapovi sa zasmejeme, tomu druhému v tejto chvíli stačí len odvážne povedať: a von! Ako sa hovorí, nie sme o nič lepší ako to najhoršie, čo si o nás myslia.