Nebojte sa osloviť neznámych ľudí. Psychologička radí, ako sa cítiť menej osamelo
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku a počúvať môžete aj bez pripojenia k internetu. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Píše psychologička Jelena Kecmanovicová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Nedávno som sa spýtala jedného zo svojich klientov, či má niekoho, komu môže zavolať, ak potrebuje pomoc. „Nemám nikoho,“ znela jeho odpoveď.
Jeho skúsenosť nie je nezvyčajná. Ako klinická psychologička som si všimla, že sa jeden od druhého čoraz viac izolujeme.
V najnovšom prieskume think tanku Pew Research Center, ktorý sa uskutočnil v septembri, 42 percent dospelých Američanov uviedlo, že sa počas uplynulého týždňa cítili aspoň jeden až dva dni osamelo. Osamelosť je rizikovým faktorom pre rozvoj depresie, porúch osobnosti, demencie a kardiovaskulárnych problémov.
To môže viesť k samovražde či inému predčasnému úmrtiu.
Osamelosť sa líši od samoty. Behaviorálni vedci definujú osamelosť ako „znepokojivý pocit, že sociálne potreby človeka nie sú naplnené z kvantitatívneho hľadiska, ale najmä kvalitou jeho sociálnych vzťahov“.
Sociálne prepojenia patria k najsilnejším indikátorom šťastného a zdravého života v štúdii Harvardovej univerzity o vývoji dospelých prebiehajúcej už 85 rokov. Budovať si ich je však náročné, a to najmä v dospelosti.
Keď sa so svojimi osamelými klientmi rozprávam o rôznych spôsoboch spoznávania nových ľudí, spájania sa so známymi či obnovovania starých priateľstiev, často počúvam niekoľko mylných presvedčení, ktoré považujú za prekážku.
Oni aj vy však môžete proaktívne čeliť týmto presvedčeniam.
