Ako sa parazituje na vzdelávaní Rómov
O tom, ako tento štát systémovo zlyháva pri kontrole procesu poskytovania vzdelávania na stredných odborných školách, alebo od kauzy školy v Sečovciach po kauzu školy v Trebišove.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a zakladajúci člen občianskeho združenia Nové školstvo
Dlhé roky viacerí jednotlivci či inštitúcie opakovane poukazujú na to, ako sa dá v aktuálne nastavenom systéme financovania škôl parazitovať na vzdelávaní Rómov v prostredí elokovaných pracovísk stredných odborných škôl.
Na spoločné znaky systémových zlyhaní v tejto oblasti je možné poukázať na dvoch kauzách, ktoré v uplynulých rokoch mali isté mediálne pokrytie a zaujímali sa o ne aj orgány činné v trestnom konaní, no zatiaľ ostávajú bez koncovky. Akosi tiež chýba vôľa na nápravu systému zo strany vlády, špeciálne ministerstiev školstva a financií. Je to hanebné, je to zarážajúce, ale je to tak.
Škole v Trebišove, kde takmer všetci jej žiaci prepadli a na pomoc jej prišiel poslanec parlamentu György Gyimesi, sa nedávno podrobne venovala v Denníku N Denisa Gdovinová vo svojom reportážnom článku. Škole v Sečovciach, ktorá na predraženom nájomnom za ošarpané budovy chcela zo systému vyniesť von státisíce eur ročne, a na pomoc jej prišla aj aktivistka a neskoršia poslankyňa parlamentu Monika Kozelová, sa dlhodobo venoval denník Korzár vo svojich článkoch.
Kauzy oboch škôl nesú v sebe znaky systémových zlyhaní a podobný modus operandi. Na niektoré sa pozrieme bližšie.
Znak prvý – predátorské zháňanie žiakov pre školu
Nič nie je zadarmo, a ani zdanlivo bezplatné vzdelávanie bez peňazí možné nie je. Pre naše školy a ich fungovanie sú podstatné finančné príspevky poskytované z verejných zdrojov, takzvané normatívy. Tie sa poskytujú zriaďovateľom škôl najmä podľa počtu žiakov, ktorých školy vzdelávajú. Čím viac žiakov škola má, tým viac peňazí zo štátneho rozpočtu na vzdelávanie dostáva.
Škola, aby mala dosť žiakov a z toho plynúce normatívy, teda vznikne v blízkosti rómskej osady či geta. Na prvý pohľad sa to javí ako prospešná činnosť, vzdelávanie ako služba vlastne prichádza čo najbližšie k tým, ktorým je určená. Hoci, ak tento štát udeľuje povolenia zriadiť školu v blízkosti rómskych osád, koná tak v rozpore s duchom svojho záväzku adresovaného Európskej komisii, keďže sa tým zvyšuje riziko segregovaného vzdelávania, za čo aktuálne čelíme žalobe na európskom súdnom dvore. Aby sa zriadenie školy mohlo udiať v našom vzdelávacom systéme plnom byrokracie čo najrýchlejšie, ideálne sa využije na tento účel elokované pracovisko už existujúcej školy. Predstavte si ho ako pobočku školy, ktorá sa zriadi na inom mieste, pokojne v inej obci, okrese či kraji.
Škola, aby mala dosť žiakov a z toho plynúce normatívy, sa teda snaží o to, aby sa do nej zapísalo čo najviac duší. V tejto snahe sa dá zájsť až tak ďaleko ako v prípade „elokovanej“ školy v Sečovciach, kde sa práci na šijacích strojoch mali učiť aj slabozraké šičky. Alebo sa v tejto snahe dá zájsť až tak ďaleko ako v prípade „elokovanej“ školy v Trebišove, ktorá vznikla v meste, kde dlhé roky pôsobia iné odborné školy, ktorým novovzniknuté elokované pracovisko začalo priam predátorsky preberať žiakov. Škola vznikla tesne pred začatím školského roka, no hneď vzápätí už patrila počtom žiakov k najväčším v okrese.
Okrem toho, že rozpínavosťou školy s pochybnou kvalitou vzdelávania boli poškodení viacerí žiaci, ako poukázala Štátna školská inšpekcia, poškodená bola aj
