Denník N

Historik Serhii Plokhy: bola chyba, že Ukrajina sa vzdala jadrových zbraní. Mohli poslúžiť ako odstrašenie proti Moskve

Ukrajinský historik Serhii Plokhy. Foto - Tania D’Avignon
Ukrajinský historik Serhii Plokhy. Foto – Tania D’Avignon

Svet po studenej vojne sa skončil a pre Putina sa to nevyvíja dobre, rozpráva ukrajinský historik Serhii Plokhy. Protiofenzíva podľa neho vojnu neukončí, ale môže priniesť zásadný obrat.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Medzi ukrajinskými historikmi patrí Serhii Plokhy z Harvardu medzi najvyhľadávanejšie autority. Vojnu predvídal, no napriek tomu ho samotného šokovala. „V hĺbke duše sme mali stále nádej, že sa to nestane,“ vraví v rozhovore.

Vydavateľstvo Denníka N tento mesiac vydáva jeho knihu o histórii Ukrajiny Brána do Európy.

Rozprávali sme sa o nasledujúcich témach:

  • prečo hrá v tejto vojne takú dôležitú rolu história;
  • prečo si Putin vybral za svoju obeť Ukrajinu;
  • čo je cieľom jeho vojny;
  • o novej nepredvídateľnej ére, ktorá ukončila obdobie po studenej vojne;
  • či hovoriť o Rusku ako o fašistickom alebo rašistickom;
  • o obrate, ktorý môže priniesť ukrajinská protiofenzíva;
  • dvoch zásadných historických chybách Západu.

Ako historik ste sa rozhodli pre nezvyčajný krok: napísať o rusko-ukrajinskej vojne, ktorá sa ešte neskončila, knihu pod názvom The Russo-Ukrainian War: The Return of History (Rusko-ukrajinská vojna – Návrat dejín). Čo vás k tomu viedlo? 

Nemal som pocit, že by som mal len tak stáť bokom, a tak som sa rozhodol, že zareagujem napísaním knihy. Najskôr som si nebol istý, či je to správne. No stále ma volali na rozhovory, ako je napríklad aj tento, a pýtali sa na môj názor a moje postrehy ako historika. To ma presvedčilo, že pravdepodobne nielen ja, ale aj história ako celok, ako disciplína má istý druh postrehov, ktoré možno iné odbory nemajú. Môžeme ňou vysvetľovať pôvod tohto konfliktu a zároveň sa pozrieť na dlhodobé trajektórie. To nám pomáha nejako pochopiť vojnu, ktorá nedávala žiadny zmysel. Bol to len akt brutality a šialenstva. Ak však na ňu aplikujeme historickú paradigmu, možno lepšie pochopíme, ako sme skončili tam, kde sme, a ako by mohla vyzerať budúcnosť.

Ešte pred totálnou vojnou ste napísali, že Rusko je najväčšou hrozbou pre medzinárodnú bezpečnosť. To sa aj splnilo. Keď sa to všetko 24. februára začalo, prekvapil vás rozsah ruského útoku?

Áno, určite som nebol len prekvapený, bol som šokovaný. A to je zaujímavé.

Kniha Brána do Európy – Dejiny Ukrajiny od autora Serhiia Plokhého práve vychádza v knižnej edícii Denníka N. Kúpite ju na obchod.dennikn.sk.

Ako to?

Vrátil som sa k veciam, ktoré som predtým napísal alebo povedal v rozhovoroch. A vyzeralo to tak, že by som určite nemal byť prekvapený. Súdiac podľa mojich vlastných slov, mal som reagovať inak. Vstúpila do hry asi naša ľudská povaha. Hoci intelektuálne vnímame procesy, ktoré sa dejú, a otvorene o tom aj hovoríme, v hĺbke duše máme stále nádej, že sa to nestane, že tomu nejako unikneme. Takáto udalosť je potom pre nás stále šokom. Keď som sa pozrel na svoj komentár, ktorý vyšiel pár týždňov pred začiatkom vojny, mal som dojem, že pre toho, kto to čítal, nemala byť totálna vojna prekvapením. Lenže pre mňa to bol šok, pretože sme dúfali v lepšie.

Precenili sme Putina. Ani spolovice nie je taký múdry

Vaša nová kniha je veľmi osobná. Ako ste prežívali začiatok vojny?

Nebol som na Ukrajine, ale bol som k nej bližšie ako za posledných vyše 20 rokov. V rámci sabatikalu som bol vo Viedni. Tú správu som sa skutočne dozvedel tak, že som si otvoril svoj e-mailový účet a uvidel e-mail od kolegu z Harvardu s predmetom správy: Panebože. Hneď som si uvedomil, o čo ide. Ešte som nechápal, aký to má rozsah. Myslel som si, že ak tu máme vojnu, tak len na východe krajiny.

Prečo?

Možno som nad celým procesom príliš premýšľal. Po prvé, moje pochybnosti o tom, že vojna príde, pramenili z toho, že z pohľadu Vladimira Putina a ruského vedenia nemalo veľký zmysel začať vojnu, keď to všetci vo svete sledovali a hovorili o tom. Chýbal by moment prekvapenia. Vyhlásenie takzvanej nezávislosti bábkových štátov vytvorených Ruskom vo východnej Európe bolo cestou k začatiu vojny, ktorá by sa však odohrávala iba na Donbase. Nielen ja, ale asi aj zvyšok sveta precenil úvahy o Putinovi a jeho režime. Ukázalo sa, že nie sú ani spolovice takí múdri, ako väčšina z nás očakávala.

S kolegom fotografom sme si tiež mysleli, že to vypukne na Donbase, vojna nás zastihla cestou tam v nočnom vlaku. Hneď v ten deň sme sa však otočili do Kyjiva, ktorý sa bál ofenzívy. Ako to, že sa Putin v snahe dobyť ho tak prerátal? Bola to chyba spravodajských služieb?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie