Premena je len krehká
Pred päťdesiatimi rokmi zomrel spisovateľ Egon Hostovský, ktorý prežil polovicu života v emigrácii.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Nepatrí sa vopred vyzrádzať, ako sa literárne dielo končí, ale v prípade románu Egona Hostovského Všeobecné spiknutí sa tohto prehrešku dopustím. Jeho posledná veta „I ta má proměna je strašně křehká“ totiž vystihuje akúsi vratkosť všetkého, čo sa v tomto románe deje, i všetkého, čo sa dialo v živote jeho autora.
Egon Hostovský (23. 4. 1908 – 7. 5. 1973), český spisovateľ, od ktorého úmrtia uplynulo práve päťdesiat rokov, patrí (najmä na Slovensku) napriek dvadsiatke vydaných kníh tak trochu k zabudnutým, či skôr nepoznaným literátom.
Zhruba polovicu svojho diela, ako sú romány Ghetto v nich, Danajský dar, Žhář či Dům bez pána, vytvoril v 20. a 30. rokoch minulého storočia. V roku 1939 emigroval pred fašizmom do USA, kde vznikla ďalšia časť jeho diela (napríklad Listy z vyhnanství, Sedmkrát v hlavní úloze, Úkryt). A hoci sa po vojne vrátil do Československa, veľmi rýchlo po prevrate v roku 1948 opustil svoju vlasť druhýkrát a definitívne.
