Denník N

Šiiti a sunniti: v čom sú odlišní a hrozí medzi nimi nová vojna?

Iránka s portrétom popraveného šajcha Nimra. Foto - AP
Iránka s portrétom popraveného šajcha Nimra. Foto – AP

Môže sa konflikt medzi sunnitskou Saudskou Arábiou a šiitským Iránom zvrhnúť na vojnu? Skôr nie, myslia si experti. Napätie medzi nimi je však veľmi nebezpečné.

Na tú konfrontáciu sa Rijád pripravoval. Keď začiatkom roka 2016 dal saudský režim popraviť 47 ľudí v jeden deň a medzi nimi aj vplyvného šiitského duchovného Nimra Bákra Nimra, musel očakávať, že reakcia v krajine s najväčším počtom šiitských moslimov na svete bude dramatická.

Po napadnutí saudskoarabského veľvyslanectva v Teheráne nahnevaným davom nasledovalo prerušenie diplomatických stykov a monarchia dala 24 hodín iránskym diplomatom, aby opustili krajinu.

Vzápätí sa pridali jeho sunnitskí spojenci Spojené arabské emiráty, Katar, Bahrajn a Sudán. Akási sunnitská koalícia proti srdcu šiitského islamu.

Také vážne trenice medzi týmito moslimskými rivalmi v regióne podľa blízkovýchodných expertov tu neboli desaťročia. Dokonca začali špekulovať nad otázkou, či nehrozí nová sektárska vojna ako z čias stredoveku.

Kliknutím infografiku zväčšíte

suniti

Návrat k roku 632

Aby sme mohli zatiaľ skôr len slovný, diplomatický a nepriamy konflikt medzi dvomi teokratickými krajinami s odlišným pohľadom na islam lepšie pochopiť, musíme sa vrátiť o zhruba 1 400 rokov.

Píše sa rok 632 a v Medine zomiera zakladateľ islamu, prorok Mohamed. Keďže otvorene nedal najavo, kto by mal byť jeho nasledovníkom, v moslimskom svete okamžite vypukol spor o prvého kalifa.

Na jednej strane sa zoskupili stúpenci Mohamedovho zaťa a bratranca Alího, ktorý mal za manželku prorokovu dcéru Fátimu. Na druhej tí, čo stáli za Mohamedovým priateľom Abú Bakrom.

Tých prvých dnes poznáme ako šiitov, ktorí vyznávajú pokrvnú líniu nasledovníkov po Mohamedovi a tvrdia, že o delegovaní moci na Alího existujú dôkazy. Tých druhých, ktorí mali v moslimskom svete vždy väčšinu, voláme sunniti.   

„To, čo sa deje teraz medzi Saudskou Arábiou a Iránom, je veľmi podobné tomu, čo sa dialo po smrti Mohameda. Nešlo až tak o náboženstvo, ako o boj o moc,“ rozpráva Denníku N expertka na súčasný Blízky východ Veronika Sobotková zo Západočeskej univerzity v Plzni. „Nejde tu ani tak o to, či sa modlíte tri razy denne ako v Iráne, alebo päťkrát ako Saudi, alebo či si pri modlení dávate ruky na stehná, alebo ich prekrížite na hrudi. Tu ide o získavanie vplyvu v regióne,“ dodáva. 

Šiiti majú svätých, sunniti len Boha

Rozdiel medzi odlišným poňatím islamu však celý konflikt medzi Rijádom, Teheránom, a zďaleka nielen medzi nimi, len dramatizuje.

Spor o následníctvo po Mohamedovi je prvý základný rozdiel. Ďalší sa dá vidieť napríklad počas šiitského sviatku Ašura, keď si šiiti pripomínajú smrť Mohamedovho vnuka Husajna počas bitky pri irackej Karbale.

„Kým šiiti uctievajú svojich zavraždených imámov ako svätých, saudská wahhábistická verzia islamu to považuje za odpadlíctvo. Extrémny rigidný výklad islamu v jeho verzii pripúšťa len uctievanie samotného Boha, a preto napríklad dochádza často k teroristickým útokom na miestach, kde sú šiitské historické významné postavy pochované,“ rozpráva česká arabistka Sobotková.

Ak sa hovorí o sektárskom násilí, ide o reálne obete a mnoho mŕtvych, ako sme toho svedkami počas častých teroristických útokov v Iraku, ktoré sa už do bežného svetového spravodajstva nedostanú.

Kde už sú vo vojne

Saudský výklad islamu, wahhábizmus, má niektoré prvky spoločné s ideológiou teroristickej organizácie Daíš, ktorá sa snaží v Sýrii a Iraku vytvoriť kalifát s názvom Islamský štát.

Už v krajine, odkiaľ po takmer štyroch rokoch vojny ušli štyri milióny ľudí, vidno, v akom komplikovanom teritóriu sa nachádzame. Ako Saudská Arábia, tak aj Irán síce Daíš považujú za nepriateľa, v rozpadávajúcej sa Sýrii však hrajú vlastnú hru o vplyv.

Irán s pomocou Ruska drží pri moci nenávideného prezidenta Baššára Asada, člena vládnucej alavitskej menšiny (šiitská sekta), proti ktorému sa celá revolta spustila. Saudská Arábia zase financuje a zbrojí rôznorodé skupiny rebelov zo sunitskej väčšiny. Podobný súboj zohrávajú obe regionálne veľmoci bohaté na ropu aj v Jemene (65 % sunniti, 35 šiiti), ktorý rovnako ničí občianska vojna. A evidentný zápas o vplyv vedú aj v Bahrajne, kde nad väčšinovými šiitmi vládne sunnitská kráľovská rodina za vojenskej asistencie Rijádu. 

Krvavá púť do Mekky a iránska ropa

Predpoklady na konflikt medzi Rijádom a Teheránom sa objavili už minulý rok počas moslimskej posvätnej púte do Mekky, ktorá leží v Saudskej Arábii. Tá sa každý rok stará o milióny pútnikov, a vlani sa to skončilo obrovskou tragédiou. Pri zlej organizácii sa ušliapalo vyše dvetisíc ľudí, vyše štyristo z nich bolo z Iránu. Saudi pritom na začiatku hovorili o oveľa nižšom čísle. 

„Nálady proti Saudskej Arábii boli v Iráne veľmi zlé už vtedy,“ rozpráva Sobotková, ktorá chodieva často do Iránu na študijné cesty. „Už vtedy interpretovali Iránci tragédiu ako dôsledok, že na púť sa vybral autom člen kráľovskej saudskej rodiny. A kým iné krajiny po zaplatení odškodného zvolili diplomatický slovník, Irán otvorene kritizoval Rijád za zbabranú organizáciu púte,“ hovorí Sobotková.

Všetko sa navyše odohráva v čase, keď má Teherán po jadrovej dohode s Američanmi a zrušení sankcií zdvihnuté sebavedomie a chystá sa na návrat na medzinárodné trhy s ropou. „Tie sa držia rekordne nízko a prinášajú stále menej peňazí do rozpočtu monarchií v Perzskom zálive, ktorých občania sú zvyknutí viac dostávať, ako dávať,“ rozpráva Sobotková.   

Odkaz dovnútra monarchie

Aj preto sa masová poprava 47 ľudí za terorizmus v jeden deň interpretuje nielen ako provokácia voči Teheránu, ale aj odkaz domácemu disentu, aby prestal s kritizovaním domácich pomerov.

„Zdá sa, že za vysokú politickú cenu sa saudskoarabská vláda rozhodla vyslať signál rizikovým militantom, politickým disidentom a ostatným, že akákoľvek výzva proti kráľovskej rodine nebude tolerovaná,“ napísal New York Times. Podľa ním citovaných analytikov nový kráľ Salmán rok po nástupe ukazuje svaly.

Rovnako vášnivo však proti Saudom vystupuje aj Irán, ktorého inokedy brutálny režim nechal vzbúrený dav podpáliť saudskú ambasádu. A keď sme pri porušovaní ľudských práv a popravách, Teherán ich len za polrok vlani vykonal podľa Amnesty International takmer sedemkrát viac ako Saudi za celý rok. Navyše, jeho podpora teroristických organizácií, ako je Hizballáh či Hamas, nie je obavou len pre Izrael. 

Aj preto analytici vyzývajú Západ, aby – popri neprehliadaní pokleskov v Saudskej Arábii – pristupoval opatrne aj k Iránu. 

Predpokladať, ako veľmi sa môže tento konflikt zdramatizovať, si česká expertka Sobotková netrúfa. „Pohybujeme sa v regióne, ktorý je tak nesmierne komplikovaný a toľko faktorov v ňom môže zohrať nejakú rolu, že je to – podobne ako pri Arabskej jari – takmer nemožné predvídať. Sme však svedkami, že sa v regióne niečo pohlo a určite príde zmena. Odhadovať napríklad, či sa zmení hranica medzi Sýriou a Irakom, alebo vznikne Kurdistan, to sa nedá,“ hovorí Sobotková.

Hrozí nová vojna?

„Veľké udalosti aj najlepších expertov prekvapia,“ napísal vo svojej analýze Kenneth M. Pollack pre americký think-tank Brookings. K otvorenému stretu podľa neho veľmi pravdepodobne nedôjde. „Ale absolútne to vidím ako nebezpečnú špirálu napätia medzi nimi,“ dodáva s tým, že obe strany zrejme ešte budú pokračovať s ďalším robením si napriekov, a zrejme niekde inde ako u seba.

Cornelius Adebahr z Carnegie Europe je väčší pesimista. V záujme Iránu podľa neho – vzhľadom na politické výhody z dohody o jadre z júla minulého roka – nie je vyvolať novú vojnu, zato Saudská Arábia sa môže cítiť ako zahnaná do rohu.

V ankete think-tanku si väčšina z deviatich oslovených expertov myslí, že nový ozbrojený konflikt medzi Saudskou Arábiou a Iránom nevznikne. Napríklad už len preto, že Saudská Arábia na Irán vojensky nemá. Druhá vec je, že stupňujúce sa napätie mier neprinesie a zrejme len zvýši sektárske násilie.

Spoliehať sa na spojencov v „sunnitskej veci“, akým by mohol byť napríklad Egypt, sa nemôže.

„Je veľmi nepravdepodobné, že by Egypt išiel do vojny s Iránom pre sunnitské prepojenie so Saudmi,“ hovorí pre Carnegie Europe Koert Debeuf.  Obe veľmoci sa podľa neho poučili z iránsko-irackej vojny, a vedia, že regionálna vojna titanov nemá žiadnych víťazov. „Hormuzský prieliv nebude zamínovaný ako počas tej vojny v 80. rokoch, ale saudsko-iránske vzťahy budú ešte nepriateľskejšie a násilnejšie,“ predpovedá Rem Korteweg.

Ak by sa však experti mýlili, a v tom sa všetci zhodnú, Blízky východ by čakal kompletný chaos.

Rivali vo faktoch

Irán

Počet obyvateľov: 81,8 milióna

Šiiti vs. sunniti: 90 % – 10 %

Počet popravených za rok 2015: Amnesty odhaduje, že je to vyše tisíc

HDP: 416 miliárd dolárov

Počet aktívnych vojakov: 545 000

Rozpočet na armádu: 6,3 miliardy dolárov

Saudská Arábia

Počet obyvateľov: 27,7 milióna

Šiiti vs. sunniti: 10 % – 90 %

Počet popravených v roku 2015: 151

HDP: 746 miliárd dolárov

Počet aktívnych vojakov: 233 500

Rozpočet na armádu: 56 miliárd dolárov

Zdroj: BBC, CFR

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie