Psychologička o emočne nezrelých rodičoch: Svoje deti ľúbia, ale na prvom mieste sú ich vlastné potreby
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Emočne nezrelí rodičia si so svojím dieťaťom nevedia vytvoriť emocionálne puto a uprednostňujú svoje vlastné potreby pred potrebami dieťaťa. Sú egocentrickí, chýba im empatia a nedokážu pochopiť trápenia ani radosti svojich detí.
Citlivejšie deti cítia, že im niečo chýba. „Bohužiaľ, vinu deti často hádžu na seba,“ hovorí v rozhovore psychologička Stanislava Kováčová. „V útlom detstve je rodič pre ne celým svetom. Deti prirodzene vzťahujú všetko na seba. Myslia si, že všetko, čo sa deje, sa ich týka. Ak im rodič nedáva niečo, čo potrebujú, tak čia to v očiach detí môže byť vina, ak nie ich vlastná? Hovoria si – ak by som bol taký alebo onaký, jednoducho iný, ak by som bol lepší, tak by sa nemuselo diať to, čo sa deje.“
Práve túto skúsenosť si často odnášajú až do dospelosti a formuje to ich partnerské vzťahy aj vzťahy s vlastnými deťmi.
So Stanislavou Kováčovou rozoberáme:
- ako sa správajú emočne nezrelí dospelí ľudia a ako sa takíto rodičia správajú k svojim deťom,
- výmenu rolí, keď sa dieťa musí naladiť na rodiča a prispôsobovať sa jeho náladám,
- ako takéto detstvo vplýva na život človeka v dospelosti,
- či sa oplatí v dospelosti emočne nezrelého rodiča konfrontovať, naučiť sa s ním komunikovať alebo prerušiť kontakt,
- akým rodičom sa stane človek, ktorého vychovali emočne nezrelí rodičia.
Ako sa k deťom správajú emočne nezrelí rodičia?
Nevytvárajú si s dieťaťom emočné puto a nedokážu ho emočne uspokojiť. Vo vzťahu chýba láskyplná interakcia, ktorá by vychádzala z potrieb detí a nie z potrieb rodiča. Takíto rodičia sú menej predvídateľní, môžu byť reaktívni a reagovať prehnane aj na malé problémy, s ktorými dieťa príde. Pozornosť a porozumenie deťom dokážu bez problémov dávať, keď sú choré. Svoje deti napriek všetkému ľúbia, zabezpečujú im fyziologické potreby a robia pre ne často to najlepšie, čo vedia.
Čiže napríklad ak dieťa zažíva veľký smútok, možno má problémy v kolektíve, s kamarátmi, v škole, tak mu rodič neprejaví žiadnu empatiu?
Empatiu môže prejaviť, ak nie je v strese. Reagovať na smútok si však vyžaduje blízkosť a to, že sa rodič na chvíľu odosobní a venuje sa naplno dieťaťu. Lenže emočne nezrelí rodičia sa boja emočnej blízkosti. Je tam potrebné aj to, aby si rodič vedel predstaviť, čo dieťa pociťuje. Emočne nezrelí ľudia majú problém vcítiť sa do prežívania druhého, takže veľakrát dieťa odbijú, zmenia tému alebo jeho problém bagatelizujú a povedia: „Nepreháňaj, nie je to také strašné.“ Hovoria to preto, lebo pre nich je náročné byť tam pre to dieťa. Lenže dieťa sa potom naučí, že niečo také ako empatickú reakciu od svojich rodičov nemôže očakávať a prestane sa zverovať.
A čo sa týka iných oblastí? Napríklad ak dieťa príde s fyzickým zranením, možno s rozbitým kolenom, vie sa rodič oň postarať?
Viem si predstaviť rôzne reakcie emočne nezrelého rodiča na rozbité koleno. Po fyzickej stránke sa možno o dieťa postarať vie, ale fyzické zranenie má aj emočný rozmer. Možno bude mať dobrú náladu a možno vyjadrí akési porozumenie bolesti dieťaťa. Ale viem si predstaviť aj situáciu, že sa rodič rozčúli a pokarhá dieťa, prečo si rozbilo koleno, prečo spadlo z bicykla. Pretože taký inštinkt mu v tom momente preblesne hlavou.
Emočne nezrelý rodič si nedokáže pudy podržať v sebe a zareagovať tak, ako by dieťa v tom momente potrebovalo. Nedokáže mu vyjadriť porozumenie a postarať sa oň z emočnej stránky. Aj preto je emočné zanedbávanie na prvý pohľad neviditeľné, keďže emočne nezrelí rodičia sa starajú o deti po všetkých ostatných stránkach – kupujú im oblečenie, varia, perú.
A presne to potom môžu použiť ako argument, že dieťaťu nič nechýba, však? Ak dieťa nie je spokojné so svojou úlohou v rodine, môžu mu emočne nezrelí rodičia vyhodiť na oči, že „máš všetko, čo ti chýba, nemáš sa na čo sťažovať“?
Je to častý argument, pretože emočne nezrelí rodičia to vnímajú tak, že starostlivosť o dieťa znamená zabezpečiť jeho základné fyziologické potreby v zmysle, aby nebolo hladné, malo kde spať, kde bývať. Okrem toho, jednou z ich charakteristík je, že nereflektujú to, čo sa im deje a nedokážu si svoje správanie dať do kontextu. Možno nerozumejú súvislostiam, prečo je dieťa nespokojné. Deti majú akúsi fantáziu, že rodičia to pochopia a jedného dňa si uvedomia, kde robili chybu a bude všetko dobré. To je však problematická predstava, pretože tí rodičia pravdepodobne veria, že už teraz dávajú deťom všetko.
Skutočne si neuvedomujú, že dieťa potrebuje cítiť záujem zo strany rodiča, potrebuje mať jeho empatiu? Nie je to jednoducho ľahostajnosť?
Nerobia to naschvál. Robia to preto,
