Psychiater Patarák: Každá jedna transrodová osoba v mojej ambulancii má strach, s čím prídu politici
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Návrhu zákona o rodných číslach nerozumiem ľudsky, eticky ani ľudskoprávne. Je asi tým úplne najhorším, čo táto téma priniesla, vraví psychiater Michal Patarák, ktorého starostlivosť vyhľadávajú transrodoví ľudia na Slovensku. Zároveň je spoluautorom štandardných postupov pre transrodovosť a prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti.
V rozhovore hovorí:
- či vníma konflikt medzi svojou prácou a svojimi konzervatívnymi hodnotami;
- kto je podľa neho zodpovedný za politizáciu témy transrodovosti;
- prečo osobne nemá problém s medicínskym termínom transsexualizmus;
- kedy podľa neho dieťa vie, akú má rodovú identitu;
- ako celospoločenská debata o transrodových ľuďoch ovplyvňuje jeho pacientov a pacientky.
Ste jedným zo psychiatrov, ktorého pomoc vyhľadávajú transrodoví ľudia. Ale jedna webstránka, ktorá obsahuje dôležité informácie o tranzícii, vás odporúča ako jedného z troch lekárov na Slovensku, ku ktorému majú ísť ľudia, ktorí pociťujú rodový nesúlad. Ako vnímate to, že transrodoví ľudia si vás navzájom odporúčajú?
Je to veľmi príjemné pre psychiatra alebo človeka, ktorý sa snaží pomôcť. Takže ďakujem veľmi pekne. Znamená to asi to, že v prvom rade tých odborníkov asi nie je veľa, čo už vieme všetci na našom malom Slovensku. A na druhej strane azda ku mne cítia aj dôveru, čo je pre mňa mimoriadne uspokojivé. Cítim vďačnosť.
Ako dlho sa vo svojej praxi venujete transrodovým ľuďom?
Nie je to dlho. Neviem to presne ohraničiť, pretože sa to začalo odborným záujmom, na ktorý hneď nenadväzovali klinické skúsenosti s týmto typom pacienta – budem hovoriť „pacienta“, keďže pôsobím v medicínskom prostredí. Môže to byť možno 10 rokov späť, keď som nad tým začal špekulovať, viac si o tom čítať, študovať to, zaoberať sa tým, chodiť na odborné aktivity. Čo však človeka učí viac – knihy alebo priamo ten človek, ktorý to prežíva? Však to je živá kniha. Takže som sa začal stretávať s ľuďmi z LGBTI komunity a to bolo pre mňa veľkým poučením a veľkým zásahom do môjho osobného aj profesijného života.
Mnohí konzervatívni veriaci ľudia majú problém s toleranciou transrodových ľudí. Vy ste veriaci a sám sa označujete za konzervatívneho človeka. Cítite konflikt medzi vašou medicínskou praxou a vašou vierou?
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
