Denník N

Ak by žila, zaslúžila by si nobelovku. Ako Rosalind Franklinová prispela k objavu štruktúry DNA

Rosalind Franklinová na snímke z roku 1955. Foto – CC BY-SA 4.0/N
Rosalind Franklinová na snímke z roku 1955. Foto – CC BY-SA 4.0/N

V minulosti bola prehliadaná, dnes je rehabilitovaná. Hoci Rosalind Franklinová pracovala v prostredí, ktoré bolo antisemitské a dominovali v ňom muži, dokázala sa presadiť a rovnocenným spôsobom prispieť k objavu dvojzávitnice DNA.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Traduje sa, že rozhodujúci vplyv na to, aby si James Watson uvedomil, že DNA má podobu dvojzávitnice, malo, keď koncom roka 1952 uvidel röntgenovú snímku označovanú ako Fotografia 51.

„V okamžiku, keď som uvidel ten obrázok, padla mi sánka a srdce mi začalo búšiť,“ napísal Watson.

Fotografiu spravila britská chemička a biologička Rosalind Franklinová.

No podľa Watsona si Franklinová neuvedomovala význam fotografie. Preto musel prísť velikán ako on, aby ukázal, že fotografia predstavuje kľúč k „tajomstvu života“, čiže DNA.

Mal výhrady k Franklinovej

V apríli 1953 vydali James Watson a Francis Crick prelomový článok, že DNA má podobu dvojzávitnice. Pred okrúhlymi 70 rokmi tým položili molekulárne základy dedičnosti.

V článku síce spomínajú, že podnetom pre ich objav boli „nepublikované experimentálne výsledky a myšlienky“ Rosalind Franklinovej (a Maurica Wilkinsa), no ide len o letmú zmienku.

Watson neskôr uviedol, že z poznatkov Franklinovej vychádzali bez jej vedomia. „Rosy nám priamo neposkytla svoje údaje,“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Prírodné vedy

Veda

Teraz najčítanejšie