Západ musí na Ukrajine zniesť zvýšené riziko

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

V čase, keď čítate tento článok, tisíce mladých ukrajinských mužov a žien absolvujú posledné cvičenia, kontrolujú svoje zbrane a čakajú na deň D. Vo veľkej ukrajinskej protiofenzíve, ktorá sa môže začať kedykoľvek, niektorých z nich zabijú a mnohých ďalších zrania. Nik z nich z toho nevyjde tak, že by ho to nezmenilo. Mysleli sme si, že sme sa s tým všetkým rozlúčili v roku 1945, ale toto je Európa v roku 2023.

Kľúčom je Krym

Nikto nevie, čo sa v tejto vojenskej kampani stane. Ozaj nikto. Môžeme však mať jasno aspoň v tom, čo chceme, aby sa stalo –, a pevne podporovať Ukrajincov, aby to dosiahli. Rozhodujúce ukrajinské víťazstvo je teraz jedinou istou cestou k trvalému mieru, slobodnej Európe a v konečnom dôsledku aj k lepšiemu Rusku. Už len toto by bol nový deň víťazstva.

Ukrajinci majú svoju teóriu víťazstva, ktoré vedie od úspechu na bojisku k zmene v Moskve. Prednostne by to mala byť zmena režimu a zbavenie sa vojnového zločinca v Kremli. Ale o víťazstvo by šlo aj v takom vysoko nepravdepodobnom prípade, že by Vladimir Putin uznal svoje zlyhanie a stiahol svoje jednotky, i keď by zostal pri moci.

Ako by sa to však podľa nich mohlo stať, vzhľadom na zakopanú ruskú obranu a veľkú výhodu v počte vojakov a v letectve? Jedna odpoveď znie, že tak, ako sa to stalo v ruských dejinách už viackrát, keď vojenské neúspechy spustili revolúcie v rokoch 1905 a 1917. Ak sa ukrajinská armáda dokáže rýchlo dostať na juh k Azovskému moru, obkľúčiť veľké množstvo demoralizovaných ruských síl a obmedziť zásobovanie Krymského polostrova, môže dôjsť k určitému nelineárnemu kolapsu ruskej vojenskej morálky na zemi i súdržnosti režimu v Moskve.

Kľúčom k tomuto scenáru je Krym. Ukrajinci sa chcú zamerať na polostrov (ale nie sa ho hneď pokúšať obsadiť) presne z toho dôvodu, pre ktorý si mnohí západní politici želajú, aby to neurobili: pretože Krym je pre Rusko vec, na ktorej im skutočne záleží. Dodávajú k tomu, že ich krajina nemôže byť nikdy dlhodobo bezpečná, kým bude Krym obrovskou ruskou lietadlovou loďou namierenou na jej srdce.

Keby sa Západ nenechal odradiť

Je to odvážna a riskantná teória víťazstva, ale má niekto na Západe lepšiu? Zdá sa, že mnohí západní politici sa ukrajinského úspechu boja takmer rovnako ako ukrajinského zlyhania. Podporujú zmätenú predstavu, že existuje rozprávkové riešenie, keď má prísť hrdina pešo a zároveň koňmo, ktoré otvorí cestu k nirváne „vyrokovaného riešenia“. Cynickejšie (v predstavách svojich proponentov „realisticky“) by sa dalo povedať, že sú v súkromí pripravení na to, že v usporiadaní, ktoré potom môžu nazvať „mierom“, nakoniec Ukrajina stratí možno až šestinu svojho suverénneho územia. Lenže v najlepšom prípade by šlo o polozamrznutý konflikt, ktorý by sa po čase rozhorel znovu. Tu sa opäť stretávame s nerealizmom „realizmu“.

Väčšina západných vojenských analytikov si myslí, že Ukrajina takéto rozhodné víťazstvo pravdepodobne nedosiahne, a preto je na mieste otázka, či by to vyvolalo očakávané politické dôsledky v Moskve. Ak máte dve vyčerpané armády, uprednostňujete obranu pred útokom. Ukrajina má veľmi zraniteľné miesta vo svojej protivzdušnej obrane. Skutočnosť, že na Krym vedie po zemi len jedna cesta, znamená, že Rusko je pripravené túto líniu brániť. (Takže je možné, že Ukrajina by mohla skúsiť niečo iné, ale ani prevzatie podstatnej časti Donbasu by v Rusku nemalo rovnaký psychologický efekt.)

Ukrajina môže v protiofenzíve nasadiť deväť nových na Západe vybavených a vycvičených brigád, ktoré však majú k dispozícii pestrý mix rôznych západných zbraní a mizivé skúsenosti s komplexnými operáciami, ktoré sú potrebné na prekonanie ruských obranných línií. Pretože Washington či Berlín nervózne premýšľali nad každým typom zbraní, Ukrajinci nemajú pre ich strach z eskalácie také množstvo ani kvalitu západných tankov, obrnených vozidiel, rakiet dlhého doletu a bojových lietadiel, aké by mohli mať, keby sa Západ nenechal odradiť.

Hlavne sa nebáť

Rozhodujúcich bude najbližších šesť mesiacov. Ak budú aj budúcu zimu ukrajinské sily stále uviaznuté na polceste, Západ už nemusí poskytnúť porovnateľnú vojenskú podporu na ďalšiu jarnú ofenzívu. Okrem objektívnych ťažkostí s kapacitou nášho obranného priemyslu môže dochádzať aj k slabnutiu politickej podpory, najmä v USA v období pred prezidentskými voľbami na jeseň budúceho roka. Na Ukrajine by potom nastala dezilúzia. Putin by bol stále pri moci. Svoju čiastočnú okupáciu ukrajinského územia by mohol pomocou svojho propagandistického aparátu využiť ako dôkaz historickej obnovy impéria Kataríny Veľkej.

Alternatívou, možno nepravdepodobnou, ale stále možnou je rozhodujúce ukrajinské víťazstvo. Keďže by to znamenalo porážku, ktorú by nedokázal utajiť ani Putinov klamársky štátny aparát, cesta k víťazstvu by priniesla zvýšené riziko. Hoci nikto presne nevie, čo sa deje vnútri kremeľskej čiernej skrinky, analýza založená na spravodajských informáciách naznačuje, že Putin odmietol možnosť použiť taktické jadrové zbrane, ktoré by Rusku nepriniesli žiadnu jasnú vojenskú výhodu, ale naopak, odcudzili by Čínu a Indiu. Situácia okolo jadrovej elektrárne v Zaporižžii je však mimoriadne znepokojujúca a Putin má stále k dispozícii aj iné možné asymetrické reakcie, ako napríklad kybernetický útok alebo útok na plynovod.

Čo by sme s tým mali urobiť? Nebojte sa, buďte pripravení. Cesta vpred bez rizika neexistuje a vyhnúť sa bezprostrednému riziku môže znamenať vytváranie väčších rizík (čo je chyba, ktorú Západ urobil po roku 2014). Patria medzi ne nielen opakujúce sa ozbrojené konflikty na Ukrajine, ale aj povzbudzovanie Číny, aby si robila naďalej zálusk na Taiwan. Už som prestal počítať, koľkokrát mi Ukrajinci povedali, že najväčším problémom Západu je strach. „Vyberať si môžeme medzi slobodou a strachom,“ povedal nedávno prezident Volodymyr Zelenskyj Anne Applebaumovej a Jeffovi Goldbergovi z The Atlantic. Musíme si teda udržať nervy a ukázať len trochu z tej sily, ktorú dávajú najavo tisíce mladých Ukrajincov pripravených riskovať svoje životy na obranu svojej slobody.

Nerobme to znovu

Silno si uvedomujem, že sa musím vyhýbať akémukoľvek náznaku hrdinstva sediac v kresle a píšuc článok. Aj keď som počas tejto vojny občas cestoval na Ukrajinu, nepodstupujem ani zlomok toho rizika, ktorému čelia Ukrajinci. Zodpovedné vlády musia rozpoznať, predvídať a starostlivo zvážiť skutočné nebezpečenstvo eskalácie. Rozvážnosť nie je zbabelosť. Je tu však aj ďalšia vec, ktorej sa treba vyhnúť: upokojujúce reči o „mieri“ a „zodpovednosti“, ktoré v skutočnosti znamenajú naliehanie alebo v konečnom dôsledku dokonca prinútenie iných ľudí, aby obetovali svoje vlastné domovy, slobodu a bezpečnosť preto, aby si ich mohli aspoň z krátkodobého hľadiska ďalej užívať občania Nemecka, Francúzska alebo Talianska. Západ to ľuďom v strednej a východnej Európe urobil už mnohokrát. Nerobme to znova.