Rastislav Kačmár
Tomáš Čorej
Dobrý deň,
čakanie na ukrajinskú protiofenzívu pokračuje, a hoci sa už objavujú náznaky, že sa začala, veľké posuny na bojisku v posledných dňoch nenastali. Stále je komplikovaná aj situácia v Bachmute. Preto je vhodný čas upozorniť na jeden veľký problém, ktorý Ukrajine priniesla ruská invázia a ktorý bude cítiť aj dlho po tom, čo sa vojna skončí.
O čo ide: Ruská agresia na Ukrajine napáchala obrovské škody. Zničené sú fabriky, domy, školy, cesty, nemocnice aj časť energetickej infraštruktúry.
Aj po viac než roku invázie a v situácii, keď celý svet videl zábery deštrukcie, ktorú má na svedomí ruská armáda, však Kremeľ dokáže tvrdiť, že neničí mestá a snaží sa chrániť infraštruktúru a ľudské životy. Ruský režim si takto zúfalo pomáha pri vysvetľovaní svojich neúspechov na Ukrajine.
Už sa objavili rôzne odhady toho, aké veľké škody spôsobila ruská invázia a koľko peňazí si bude vyžadovať obnova Ukrajiny (zatiaľ takmer 400 miliárd). Vojna však pokračuje, a tak nič z toho nie je definitívne.
A je tu aj problém, ktorý trápi mnohé krajiny, kde sa viedla vojna. Sú ním míny.
Zložitý proces: Správu o tom, aké zlé je to s mínami na Ukrajine, dali dokopy analytici Globsecu. Boje sa dotkli takmer tretiny ukrajinského územia a oblasti, ktoré môžu byť potenciálne nebezpečné, zaberajú desaťtisíce kilometrov.
Odmínovanie je dlhodobý proces, ktorý je náročný technicky, finančne aj z hľadiska ľudských kapacít. Pri zdrojoch, ktoré Ukrajina momentálne má, by kontrola a odmínovanie celého nebezpečného územia trvali 757 rokov – tak to vo svojej správe odhaduje Globsec.
Ukrajinci preto aj pri tomto procese budú potrebovať podporu zo zahraničia. Čím dlhšie by to trvalo, tým väčšie je riziko, že civilné obete ruskej invázie budú pribúdať.
Míny a výbušné zariadenia v roku 2021 po celom svete zabili takmer 2200 ľudí. Vyše 3300 ďalších zranili. Absolútnu väčšinu obetí tvoria civilisti.
Čo bude ďalej: Príkladom toho, čo sa deje v krajine, kde po konfliktoch zostali nebezpečné výbušné zariadenia, je Afganistan. Od roku 1989 tam zranili alebo zabili 57-tisíc ľudí.
Ako upozorňuje Globsec, problém je aj v tom, že ruskí vojaci sú známi tým, že nástražné výbušné systémy nechávajú aj na mŕtvolách, zvieratách a na cestách či v lesoch ich poisťujú ďalšími mínami.
Predpokladá sa, že cielene podmínovali aj polia, aby ich Ukrajinci nemohli využívať, čo im aj v budúcnosti spôsobí hospodárske škody. Podľa analytikov je vinou mín momentálne nepoužiteľných 50-tisíc štvorcových kilometrov ornej pôdy. Čiže jedno celé Slovensko.
Preto treba popri vzrušení z očakávanej protiofenzívy myslieť aj na to, že ak by aj Ukrajina vytlačila ruskú armádu z celého svojho územia, návrat do normálnu potrvá ešte veľmi dlho.
P. S. Slovenskí aktivisti pod značkou Darček pre Putina tento týždeň spustili zbierku na odmínovacie zariadenie Božena 5.
Severná Amerika: Trump je vinný zo sexuálneho napadnutia
Donald Trump je vinný zo sexuálneho napadnutia novinárky, ktorú následne roky označoval za klamárku. Súd jej priznal odškodné päť miliónov dolárov, bývalý americký prezident sa odvolal.
Ako sa to stalo: Štát New York prednedávnom schválil zákon, na základe ktorého môžu obete sexuálneho násilia v občianskom konaní žalovať páchateľov aj po uplynutí premlčacej lehoty. Legislatívu využila novinárka E. Jean Carrollová, ktorá tvrdila, že ju Trump v 90. rokoch znásilnil v kabínke v obchode s oblečením.
Počas procesu jej verziu potvrdilo viacero svedkýň, pričom dve z nich priznali, že aj ich exprezident v minulosti sexuálne zneužil.
Trump sa na pojednávaní nezúčastnil, ale jeho právnici sa Carrollovej pýtali, prečo počas incidentu nekričala a okamžite nevolala políciu. Ide pritom o klasické praktiky na spochybnenie násilných útokov.
Ako porote vysvetlila Carrolloová, ženy ako ona patria do takzvanej „mlčiacej generácie“ žien, ktoré boli naučené nehovoriť o svojich problémoch nahlas.
O čom sa rozhodlo: Porota pozostávajúca zo šiestich mužov a troch žien rozhodla, že Trump je vinný nie zo znásilnenia, ale zo sexuálneho napadnutia. Keďže nešlo o trestnoprávne konanie, oficiálne nebude mať nálepku sexuálneho delikventa.
K vysokému, päťmiliónovému odškodnému však prispelo aj to, že exprezident poškodil Carrollovej dobré meno. Tým, že ju opakovane označoval za klamárku, ju pripravil o prácu a uškodil aj jej romantickým vzťahom.
Trump pritom na svojej rétorike nemení nič ani dnes a verdikt označuje za ďalší „politicky motivovaný“ útok liberálov na jeho osobu.
Aký je kontext: Republikáni s výnimkou malého počtu kritikov ako Mitt Romney za ním stoja aj v tomto prípade. Všetko nasvedčuje tomu, že Trump bude kandidátom strany do budúcoročných prezidentských volieb.
Trump má pritom so súdmi aj iné problémy: len pred pár týždňami voči nemu napríklad vzniesli obžalobu v súvislosti s úplatkom pre pornoherečku, ktorý si však započítal ako právne náklady, a tak podľa prokuratúry porušil pravidlá financovania kampane.
Aj v tomto prípade tvrdí, že je nevinný.
Čítajte viac: Trumpa konečne dobehla jeho mizogýnia a rozdrapenosť
Ázia: Chaos v Pakistane
V Pakistane vypukli rozsiahle protesty po tom, čo polovojenské jednotky zadržali bývalého premiéra Imrana Chána. V druhej najväčšej moslimskej krajine na svete sa tým prehlbuje už teraz výrazná politická nestabilita.
O koho ide: Chán sa preslávil ako hráč kriketu a bol mimoriadne aktívny vo filantropickej činnosti. V politike sa mu dlho nedarilo, no pred piatimi rokmi sa zrejme aj s výraznou pomocou armády stal pakistanským premiérom.
S vojskom, ktoré má v krajine často rozhodujúce slovo, sa však dostal do sporu, ktorý vlani vyústil až do jeho odvolania z funkcie. Lenže v tom čase si už stihol vybudovať kult charizmatického lídra, ktorému ako jedinému záleží na životoch bežných Pakistancov.
Chán bez dôkazov tvrdil, že ho o post pripravili predstavitelia Spojených štátov amerických pre jeho otvorenú politiku voči Rusku či Číne. Na svoju stranu získal masu ľudí z celej krajiny.
Čo sa stalo: Pakistanský expremiér čelí desiatkam obvinení z rôznych zločinov vrátane korupcie. Okrem iného ho žalujú za to, že nepriznal všetky dary, ktoré dostal počas pôsobenia vo vláde. Niektoré z nich vraj predal a zarobil na nich.
Doteraz sa všetkým súdnym procesom vyhýbal, no začiatkom týždňa polovojenské jednotky za dramatických okolností cez okno vtrhli do jeho bytu a zadržali ho. Chán pre zahraničné médiá uviedol, že ho vo väzbe udierali a mučili.
Ak by ho odsúdili, okrem iného by to znamenalo, že by nemohol kandidovať v októbrových voľbách.
Aká bola reakcia: Vo štvrtok najvyšší súd rozhodol, že jeho zadržanie bolo protizákonné, a nariadil jeho prepustenie.
Proti Chánovmu zadržaniu protestujú masy ľudí, ktoré zatarasili ulice v mestách po celej krajine. Počas demonštrácií už zomrelo najmenej osem ľudí a najmenej tisíc Pakistancov zadržali.
Uprostred vážnej ekonomickej krízy sa tak krajina opäť výrazne polarizuje na tábor, ktorý armáde dôveruje, a skupinu ľudí, podľa ktorej sa snaží Chána politicky zlikvidovať.
Afrika: Nigérijčania neuspeli proti Shellu
Tisíce Nigérijčanov na britskom súde neuspeli so žalobou na ropnú spoločnosť Shell. Téma jej vplyvu na pôvodné africké obyvateľstvo je však živá aj naďalej.
Aký je kontext: Hoci delta rieky Niger patrí medzi najbohatšie náleziská ropy na svete, ide o jednu z najchudobnejších častí sveta. Podľa štatistík je v nej priemerný vek dožitia iba 41 rokov, teda o desať menej než v celej Nigérii.
V regióne závislom od poľnohospodárstva miestnemu obyvateľstvu komplikujú život úniky ropy. Ropné spoločnosti dlhodobo v rozpore s tvrdeniami miestnych obyvateľov vravia, že ich príčinou sú sabotáže a krádeže.
Jeden z najvýraznejších incidentov v delte Nigeru sa udial pred dvanástimi rokmi. Z ropného poľa vtedy pri prečerpávaní na tanker uniklo zhruba 40-tisíc barelov ropy.
Čo sa stalo: V Nigérii sa zmobilizovala výrazná časť spoločnosti a za tento únik Shell zažalovala a okrem iného žiadala sanáciu okolia rieky a kompenzáciu strát. Experti už pred pojednávaním upozorňovali, že ide o dôležitý prípad, ktorý môže byť precedensom do budúcnosti.
Súd cez týždeň jednohlasne rozhodol v prospech ropnej spoločnosti, ale jeho rozhodnutie nebolo postavené na obsahových, ale na procedurálnych argumentoch.
Sudcovia zdôraznili, že Nigérijčana žalujú Shell neskoro, keďže premlčacia doba je len šesť rokov.
Čo bude ďalej: Shell sa z delty Nigeru plánuje po ôsmich desaťročiach stiahnuť, ale medzi domácimi obyvateľmi čelí ostrej kritike. V minulosti sa už pritom firma s miestnymi komunitami dohodla na kompenzácii za podcenenie ropných škvŕn.
Neziskové organizácie však už roky upozorňujú, že britsko-holandský gigant sa okrem iného podieľal aj na zločinoch nigérijskej vlády v Ogonilande. Napríklad Amnesty International upozornila, že Shell poskytoval materiálnu aj logistickú podporu vojenským dôstojníkom, ktorí následne porušovali práva civilistov.
Shell dodnes obvinenia odmieta.
Latinská Amerika: Bolívia sa zaoberá zneužívaním v cirkvi
V Bolívii sa začína veľké vyšetrovanie sexuálneho zneužívania detí v katolíckej cirkvi. Spustil ho prípad španielskeho kňaza, o ktorom napísal denník El País.
O čo ide: Alfonso Pedrajas bol španielsky kňaz, ktorý dlhé roky pôsobil v Latinskej Amerike. Učil na viacerých miestach, no najviac času strávil na jezuitskej internátnej škole v Bolívii.
Keď v roku 2009 zomieral na rakovinu, svojmu partnerovi povedal, aby sa za každú cenu dostal k jeho počítaču. Tomu sa to podarilo, a keď zapol počítač a zadal heslo, našiel v ňom takmer 400-stranový denník. Kňaz v ňom spomína na svoj život, no priznáva sa aj k tomu, že obťažoval deti.
Pedrajasovi bolo ľúto, čo robil, písal o tom ako o hriechu, chybách či chorobe. A z jeho zápiskov vyplýva aj to, že viacerí vyššie postavení jezuiti o jeho činoch vedeli a rozhodli sa, že ich budú tutlať.
Čo vravia obete: Novinári z denníka El País sa k zápiskom kňaza nedostali vďaka jeho partnerovi, ale synovcovi, ktorý ich po rokoch našiel a poslal jezuitom v Bolívii aj médiám.
El País sa spojil s viacerými obeťami Pedrajasa, ktoré opisujú, ako ich obťažoval. Jeden z nich vraví, že sa desil noci, pretože vtedy prichádzal kňaz, ktorý ho zneužíval. Lenže zároveň nechcel urobiť nič, čo by spôsobilo, že by musel odísť z internátnej školy.
Bol totiž z chudobnej rodiny, a kým sa nedostal do jezuitskej školy, žil v hlade a bez pozitívnych vyhliadok do budúcnosti.
Nočné návštevy kňaza, ktorý chodil do izieb študentov, prípadne si ich pod rôznymi zámienkami volal priamo k sebe, opísali aj ďalší, čo študovali na škole, kde Pedrajas pôsobil najdlhšie.
Čo bude ďalej: Rozsiahly článok si v El País prečítal aj bolívijský generálny prokurátor Wilfredo Chávez. Na Twitter hneď napísal, že spúšťa vyšetrovanie, a spojil sa so španielskou prokuratúrou.
Text v najčítanejšom španielskom denníku, ktorý má veľký dosah aj v Latinskej Amerike, však po desaťročiach donútil k aktivite aj jezuitov. Tí už zasiahli proti ôsmim vysokopostaveným predstaviteľom rádu, ktorí sú obvinení z toho, že v minulosti kryli Pedrajasa. A bolívijská konferencia biskupov verejne požiadala obete o odpustenie.
Veci sa hýbu naozaj rýchlo. Školu, kde Pedrajas pôsobil, už prehľadali a vznikla aj komisia, ktorá bude preverovať tvrdenia o ututlávaní obťažovania.
Je možné, že v priebehu vyšetrovania sa nájdu aj ďalšie obete a tí, čo ich zneužívali. Generálny prokurátor sľubuje, že sa budú venovať všetkému. Na to, aby to tak bolo, rastie aj verejný tlak – ozývajú sa aj rodiny študentov z internátnych škôl a téma žije v bolívijských médiách.
Meno týždňa: George Santos
Kongresmana z Republikánskej strany obvinili z prania špinavých peňazí a podvodu. Polícia ho zatkla, no Santos pred sudcom povedal, že je nevinný, a z väzby odišiel po tom, čo zaplatil polmiliónovú kauciu.
Vyšetrovanie teraz bude pokračovať na slobode a Santos, ktorý je vo funkcii iba od januára tohto roku, môže očakávať aj tlak na to, aby odstúpil. Z jeho vyjadrení však vyplýva, že nič také nemá v pláne. Vinu odmieta a podľa vzoru Donalda Trumpa hovorí o hone na čarodejnice.
Nejde pritom o prvú Santosovu kauzu. Krátko po tom, čo vyhral voľby na Long Islande, sa ukázalo, že si vymyslel viaceré veci vo svojom životopise. Aj preto sa ním zaoberá polícia.
Politik klamal napríklad o svojom židovskom pôvode, štúdiu či práci na Wall Street.
Foto týždňa
Predvolebný míting tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. V krajine bude cez víkend prvé kolo prezidentských volieb, Erdogan by v nich po dlhom čase mohol prehrať.
Viac čítajte tu: Erdogan rozpráva o kozmických lodiach, jeho vyzývateľ o cibuli. Spojenie tureckej opozície je historické, vraví expertka
O čom sme písali
Expertka na vojnové štúdie: Pripravme sa na to, že Rusko zostane hrozbou, aj keď Putin odíde
Čo bolo vlani zelené, je teraz žlté a hnedé. Vedec opisuje klimatickú zmenu v Antarktíde
Historik Serhii Plokhy: Svet po studenej vojne sa skončil a pre Putina sa to nevyvíja dobre
Môže byť maďarská prezidentka Novák protiváhou Orbána? Je to iba zdanlivé, vraví analytik
Výhody teraz môže mať Rusko. Čo čakať od ukrajinskej ofenzívy a prečo nemusí výraznejšie uspieť
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
