Môže byť maďarská prezidentka Novák protiváhou Orbána? Je to iba zdanlivé, vraví analytik

Maďarská prezidentka sa naposledy zviditeľnila tým, že pri príležitosti návštevy pápeža v Budapešti udelila prezidentskú milosť ikonickej postave maďarskej krajnej pravice Györgyovi Budaházymu, ktorý bol odsúdený za terorizmus. Nie dlho predtým však parlamentu vrátila zákon pre pasáž, ktorá by dokonale zapadala do politiky maďarskej vlády.

Novák poslala späť 22. apríla maďarskému parlamentu na zváženie nový zákon proti korupcii, ktorý bol prijatý 11. apríla. Tento zákon okrem iného reguluje aj to, ako podať sťažnosť a anonymné nahlásenie, ak je napríklad niekto svedkom korupcie.

Zákon obsahuje aj časť, podľa ktorej možno podať sťažnosť aj na tých, ktorí neuznávajú úlohu manželstva a rodiny danú ústavou alebo právo detí na sebaurčenie na základe pohlavia pri narodení, respektíve právo na ochranu a starostlivosť potrebné na vhodný telesný, duševný a morálny rozvoj.

Spôsobom svojho vzniku sa zákon podobá zákonu na ochranu detí, do ktorého vložila maďarská vláda – s odvolávaním sa na ochranu detí – časť, ktorá spája LGBTI+ ľudí s pedofíliou. Tento zákon podpísal ešte bývalý prezident János Áder.

Zákon proti korupcii však Katalin Novák nepodpísala, vrátila ho s odôvodnením, že spomínaná časť neposilňuje, skôr oslabuje ochranu ústavných hodnôt a môže slúžiť na prehlbovanie nedôvery v spoločnosti.

Krok Novákovej je nezvyčajný aj preto, lebo počas takmer roka, čo je vo funkcii, podpísala všetky zákony, ktoré vzbudzovali veľký ohlas – takým bol zákon vzťahujúci sa na malých daňovníkov, novela zákona o štrajku, ktorá obmedzila právo pedagógov na štrajk, novela sociálneho zákona, ktorým sa štát čiastočne stiahol zo sociálnej sféry, alebo novela, ktorou sa snažili prelomiť protesty lekárov.

Ďalším prekvapujúcim krokom Novákovej v nedávnej minulosti bolo, keď pri príležitosti pápežskej návštevy udelila prezidentskú milosť Györgyovi Budaházymu, ktorý bol odsúdený za terorizmus.

Budaházyho odsúdili právoplatne na šesť rokov za útoky z rokov 2007 až 2009, ktoré spáchal proti predstaviteľom vtedajšej ľavicovej vlády a proti LGBTI+ ľuďom použitím najmä Molotovových koktailov alebo strelných zbraní.

Produkt učenlivej autokracie

V Maďarsku volí prezidenta parlament a Novákovú zvolila za prezidentku fideszácka väčšina 10. marca 2022.

Sama má za sebou pútavú kariéru v Fidesze. Už v rokoch 2001 až 2003 pracovala na ministerstve zahraničných vecí, potom bola sedem rokov na materskej. Od roku 2010 bola poradkyňou ministra zahraničných vecí, šéfkou kabinetu ministra ľudských zdrojov, splnomocnenkyňou ministra pre frankofónne záležitosti na MZV, štátnou tajomníčkou ministerstva ľudských zdrojov pre medzinárodné záležitosti a pre rodinu a mládež.

V rokoch 2017 až 2021 bola jednou z podpredsedníčok Fideszu, v rokoch 2018 až 2022 bola poslankyňou parlamentu a v rokoch 2020 až 2021 ministerkou bez kresla zodpovednou za rodiny.

„Prezidentská nominácia Katalin Novákovej ukázala, že systém v Maďarsku je učenlivá autokracia,“ hovorí pre Napunk politický analytik Zoltán Lakner. „Nie je to stuchnutý a nemenný systém a v tom tkvie jeho nebezpečenstvo, respektíve aj jeho príťažlivosť. Je veľmi pohyblivý, flexibilný, dokáže vytvárať nové vzťahy aj tak, že iné vzťahy obetuje,“ hovorí Lakner.

„Novákovú nominoval Fidesz na prezidentský post v decembri 2021, keď už prebiehal predvolebný boj pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali v apríli 2022. Nomináciou Novákovej predbehol Orbán opozíciu nielen časovo, ale aj politicky, keďže opozícia dokázala za seba postaviť vlastného kandidáta v osobe ekonóma Pétera Rónu až oveľa neskôr, krátko pred prezidentskými voľbami a za cenu vážnych sporov,“ pripomína politický analytik. V porovnaní s tým dokázal Orbán inovovať tak, že nominoval ženu štyridsiatničku, ktorá hovorí viacerými jazykmi, čím vyvážil obvinenie, že vedie vnútorne orientovanú mačistickú politiku.

V čase nominácie Novákovej koncom roka 2021 ešte nebola vojna, pri jej zvolení v marci už áno a podľa Laknera učenlivosť systému naznačuje aj to, že Katalin Novák sa stala prvou političkou blízkou vláde, ktorá hovorí o vojne proti Ukrajine západnejšou rétorikou. Novák povedala totiž najrozhodnejšie, že agresorom je Rusko, a vláda tým zároveň oslobodila aj samu seba od potreby takto komunikovať. Mohla tak pokračovať vo svojej proruskej komunikácii.

Samostatnosť? Sotva

„Po trinástich rokoch vlády Viktora Orbána v Maďarsku nikto nemôže mať ilúzie, že štátne inštitúcie a ústavní činitelia by reprezentovali agendu, ktorá sa líši od tej vládnej,“ hovorí Zoltán Lakner. Analytik cituje politológa Zoltána Balázsa, ktorý hovorí, že Fidesz nemá politikov, ale tváre, a celé fungovanie Katalin Novákovej je toho vyjadrením. Novák je tvárou, ktorej pridelili pozíciu ľahšie sa kamarátiť a zohrávať trochu západnejšiu, zmierlivejšiu úlohu.

Ani Lakner však nevie presne povedať, ako do tejto úlohy zapadá, že Novák vrátila parlamentu zákon proti korupcii. Analytik si myslí, že s vrátením zákona môže mať niečo spoločné spor medzi vládou a inštitúciami EÚ. Aby vláda dostala zadržiavané zdroje, musí splniť záväzky a podmienky týkajúce sa systému vládnutia, a to jej ide veľmi ťažko.

Podľa Laknera je za tým „naťahovanie hore-dole“: vláda splní podmienky, ale tak, aby to vyhovovalo aj jej vlastným vnútropolitickým cieľom. Ak sa však nad tým pozastavia inštitúcie EÚ, vláda trochu ustúpi. Analytik si myslí, že práve o toto išlo aj v prípade zákona proti korupcii: zákon museli schváliť, ale vložili doň aj pasáže s politickými cieľmi. Mohli dostať echo, že to nemali spraviť, a tak Novák vrátila zákon, ktorý bude pred parlamentom ešte kľučkovať.

„Všetko to však nie je vopred vyrátané a ani úlohy nie sú pridelené. Ide o prejav spomínanej „cikcak politiky” a jednou z jej zastávok je, že Katalin Novák tento zákon vrátila,“ myslí si Lakner a dodáva, že v maďarskom ústavnom systéme toto veto nie je príliš silné, po opätovnom prerokovaní ho parlament môže schváliť bez zmien jednoduchou väčšinou.

Teoreticky by tu možnosť na samostatnosť predsa len bola

Katalin Novák pred vrátením zákona o korupcii použila veto len vo dvoch prípadoch, ktoré nemali politickú váhu, všetky ostatné prijaté zákony podpísala. Podľa Laknera by však predsa mala šancu na samostatnosť.

Analytik ako príklad spomína Poľsko, kde je prezident Andrzej Duda očividne „výtvorom“ Jarosława Kaczyńského, no Duda napríklad vetoval mediálny zákon, ktorý by znemožnil tamojšiu činnosť americkým mediálnym spoločnostiam. V Poľsku má teda prezident politickú váhu, ktorú aj využíva.

Bezvýznamný nie je ani ten rozdiel, že v Poľsku sa volí prezident priamo a v Maďarsku volí prezidenta parlament, pripomína Lakner.

Podľa analytika by však bola výmena prezidenta ťažká aj v Maďarsku, ak ho už raz zvolili. Teoreticky by teda Katalin Novák mala možnosť, aby šla samostatnou cestou a aby si rozširovala svoj manévrovací priestor.

„To, že Katalin Novák používa v súvislosti s Ukrajinou úplne iný tón ako maďarská vláda, však za takúto samostatnosť nemožno považovať. Novák nazvala Rusko agresorom, navštívila aj Kyjiv, no nikto to nehodnotil tak, že by chcela oponovať stanovisku vlády,“ hovorí Lakner. Analytik si myslí, že napriek tomu, že prezidentka Katalin Novák zákon proti korupcii vrátila, nie je nič, čo by naznačovalo jej politickú samostatnosť.