Terapiu odkladala dva roky, lebo si nevedela vybrať psychológa. Na platforme „ksebe“ pomáha s výberom aj četbot

Keď mala Petra Žilinčanová 23 rokov, začala pociťovať úzkosť. Príznaky si však s duševným zdravím nespájala a najskôr zašla za všeobecným lekárom, ktorý jej predpísal inhalačný sprej na alergiu.

Až ďalšia lekárka vytušila skutočnú príčinu a odporučila jej návštevu psychológa. Petra ju však odkladala dva roky. „Táto skúsenosť mi pomohla pochopiť, akým bariéram človek čelí, keď hľadá pomoc. Najskôr nevie, čo sa s ním deje, potom možno ani nechce ísť za psychológom pre nejakú stigmu alebo si povie, že je to drahé. Prípadne, keď sa už aj odhodlá, nedokáže si vybrať a v tom stave je to preňho ďalší stres.“

Podobné prekážky si všimli aj Adam Haviar, Karol Kleinmann a Pavol Guričan, s ktorými Petra začala cez pandémiu pracovať na projekte ksebe. V súčasnosti platforma združuje približne sedemdesiat psychologičiek a psychológov, pričom každý má svoje skúsenosti a zamerania spísané v prehľadnej vizitke. Ak by sa vám výber zdal stále komplikovaný, na stránke nájdete aj četbota, ktorý vám po zodpovedaní pätnástich otázok odporučí troch odborníkov.

„Priemerný počet sedení jednej osoby u psychológa cez platformu ksebe je sedem. My by sme chceli, aby to bolo viac, lebo človek potrebuje zažívať to, čo sa učí.“

Petra sa momentálne sťahuje do Paríža, preto ju vo vedení platformy nahradil v apríli Pavol Guričan. Magazín Forbes tento rok zaradil oboch do rebríčka 30 pod 30.

V rozhovore sa dočítate:

• čo jej spôsobilo úzkosť;
• bez čoho by terapia nefungovala;
• aké kritériá spĺňajú psychológovia na platforme ksebe;
• či sa na pracovnom pohovore oplatí hovoriť o psychických ťažkostiach;
• prečo sa jej nepodarilo predísť vyhoreniu;
• ako jej pomáha prístup „menej je viac“.

Platformu ksebe ste vytvorili spolu s Pavlom Guričanom, Adamom Haviarom a Karolom Kleinmannom. Ako vyzerali začiatky projektu? Neodrádzalo vás pri zakladaní firmy, že viacerí z vás sa navzájom poznali len krátko?

Najlepší spôsob, ako zistiť, či chcete mať s niekým biznis, je začať ho proste robiť. Ja to veľmi prirovnávam k randeniu. Nie nadarmo sa spoločník v zahraničných firmách označuje slovom partner. Samozrejme, nie je dobrý nápad ísť do projektu „all in“ bez toho, aby ste ďalších ľudí dobre poznali, no niekde začať treba. Navzájom sa oťukávate, vstupujete spoločne do nejakého rizika a napokon to podobne ako vo vzťahu môže alebo nemusí vyjsť.

S myšlienkou založiť platformu ksebe sme sa začali pohrávať v auguste 2020. Adama som poznala dlhšie a on ma prepojil na Karola. Ja som ešte študovala MBA v Londýne, ale nebola to prekážka, keďže covid spravil z práce na diaľku bežnú prax. Spočiatku sme teda všetko robili týmto spôsobom a zadarmo. Prvý produkt bol hotový v máji 2021. Pomohlo nám, že Karol je klinický psychológ, vedie aj súkromné psychologické centrum Salvus, a to nám uľahčilo dostať do projektu prvých šiestich odborníkov.

Potom sme robili prieskum, aby sme vedeli, ako náš produkt vylepšiť, a oslovovali sme doň aj ľudí, ktorí už s terapiou mali skúsenosti. Pavol bol jedným z nich. Všetci chodíme na terapiu, ale jeho sme bližšie spoznali týmto spôsobom práve v období, keď sme potrebovali obsadiť pozíciu produktového manažéra, a on sa jej rád ujal.

V novembri 2021 sa nám podarilo získať financie od Vacuum Group a začali sme sa presadzovať na trhu. Vtedy som sa už presťahovala na Slovensko a založili sme firmu.

Volal sa váš prvý produkt inak alebo ste od začiatku chceli vystihnúť, že človek sa potrebuje vrátiť „k sebe“?

Vždy to bolo ksebe, hoci pri brainstormovaní nám napadli aj smiešne názvy ako „diván“ – taký ten odstrašujúci gauč.

Na terapiu teda chodíte všetci štyria. Práve bariéry, ktoré ste postrehli pri hľadaní odborníkov, vás motivovali, aby ste založili spomínanú platformu. Aká bola konkrétne vaša skúsenosť?

Keď som mala 23, začala som pociťovať úzkosť. Prišlo to