Ani úradníckej vláde sa nepodarí v parlamente zastaviť chaos, očakávajú poslanci. V utorok ich čaká ďalší hlasovací maratón, keďže vo štvrtok a v piatok zrušili hlasovania a začali rýchlejším tempom prerokovávať predložené návrhy.
Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský zo Sme rodina odhaduje, že v utorok budú rozhodovať poslanci o zhruba päťdesiatke návrhov. Takýto maratón prvýkrát zažili poslanci na jeseň, keď sa im nakopilo rozhodovanie o vyše 70 novelách. V neprehľadnej situácii vtedy Sme rodina na poslednú chvíľu navrhla dočasnú daňovú úľavu pre športové zariadenia vrátane lyžiarskych stredísk. Predsedu Sme rodina aj Národnej rady a majiteľa známeho strediska na Donovaloch Borisa Kollára kritizovali, že pomáha vlastnému biznisu, čo on popieral.
V súvislosti s aktuálnym dianím v parlamente sa opäť najviac hovorí o Borisovi Kollárovi. OĽaNO Igora Matoviča mu vyčíta, že „bez zábran“ začal presadzovať zákony spolu s opozíciou. „Jeho partnerom sa stal Robert Fico. Je to odkaz pre všetkých voličov, aby si vedeli spraviť názor, kto s kým po voľbách ako bude spolupracovať,“ hovorí šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.
Jeho kolega z OĽaNO Milan Vetrák pridáva: „Boris Kollár a Robert Fico robia totálnu divočinu. Dostali sme sa do roly, že nie my ideme niečo presadzovať, ale my momentálne bránime, aby sa tu nepresadili divočiny.“
Hnutie Sme rodina, ktoré bolo doposiaľ v koalícii s OĽaNO a so stranou Za ľudí, sa podľa Šipoša od tohto týždňa stalo v parlamente súčasťou neformálnej „novej koalície“ so Smerom, s Hlasom a fašistami. Táto zostava tento týždeň prvýkrát presadila svoje, keď posunula do druhého čítania balík zákonov Smeru týkajúci sa vysokých cien potravín. Pôvodne pritom hovorilo Sme rodina, že za tieto návrhy nezahlasuje, a OĽaNO preto ostalo prekvapené, keď to prešlo.

Fico s Kollárom si porozumeli aj pri stavebných zákonoch
Poslanec OĽaNO Šipoš vraví, že v Národnej rade bude až do predčasných septembrových volieb udávať tón „nová koalícia“ Sme rodina, Smeru, Hlasu a radikálov. „OĽaNO sa bude pokúšať byť brzdou tejto novej koalície a ubrániť protikorupčné veci,“ tvrdí Šipoš.
Ide o prvú ostrejšiu kritiku hnutia OĽaNO voči Sme rodina. Líder OĽaNO Igor Matovič počas vládnutia dlhodobo označoval hnutie Borisa Kollára za najspoľahlivejšieho koaličného partnera. Poslanec OĽaNO Vetrák o tom hovorí, že to platilo, lebo Sme rodina držalo dohody a neodskakovalo od nich, ako to vraj robila SaS Richarda Sulíka.
Ako funguje „nové spojenectvo“ Sme rodina so Smerom, s Hlasom a radikálmi, ilustruje Vetrák aj na schválených stavebných zákonoch, ktoré kritizujú mimovládne organizácie a žiadajú prezidentku, aby ich vrátila. Okrem iného zavádzajú stavebný „superúrad“ s ťažko odvolateľným riaditeľom a developerom zjednodušujú vybavovanie povolení na stavanie. Pri pripomienkovaní stavieb totiž oslabujú samosprávy, verejnosť a ochranu prírody.
Sme rodina podľa Vetráka prišla za OĽaNO s tým, že pre stavebné novely majú 71 hlasov (rátali s hlasmi Smeru, Hlasu, ĽSNS, Republiky a niektorých nezaradených poslancov). „Keďže to v týchto časoch stačí na schválenie, chceli sme vyrokovať aspoň nejaké ústupky a zabrániť úplnej divočine,“ opisuje Vetrák, prečo napokon za novely zahlasovalo aj OĽaNO.
Vetrák tvrdí, že im tiež prekáža v novelách viac vecí vrátane nastavenia funkcie riaditeľa úradu pre územné plánovanie, ale keďže sú naviazané na plán obnovy a dosiahli ústupky, tak za návrhy zdvihli ruky. Za úspech napríklad považujú, že ministerstvu životného prostredia ostalo posudzovanie vplyvov stavieb na životné prostredie.
Šéf SaS Sulík o obchodníkovi Borisovi Kollárovi
Sme rodina a Smer popierajú, že si v parlamente dohodli spojenectvo. „Je normálne, že si zháňame podporu pre veci, ktoré považujeme za prospešné pre ľudí,“ uviedol Pčolinský zo Sme rodina.
Robert Fico k tomu, že Smeru prešli návrhy k cenám potravín a Sme rodina kontroverzné stavebné zákony, uviedol: „Je voľný ring v parlamente.“ „Myslíme si, že treba stavať a nie že treba prijímať ďalšie zákony, ktoré znemožňujú v normálnom čase získať povolenia potrebné na výstavbu,“ podotkol ešte.
Predseda SaS Richard Sulík tomu neverí. „Boris Kollár to vždy vedel hrať na všetky strany. Keď sa dalo niečo zobchodovať, tak to spravil a pokračuje v tom.“
Kto má koľko hlasov
OĽaNO 37 poslancov
Smer 27
Sme rodina 16
SaS 20
Hlas 11
Demokrati 11
ĽSNS 7
Republika 5
tarabovci 3
Za ľudí 1
Progresívne Slovensko 1
Ostatní 11
Pčolinský tvrdí, že Sme rodina podporila návrhy Smeru o vysokých cenách potravín, lebo aj ich trápia priveľké účty za potraviny. „V druhom čítaní k tomu budeme mať pozmeňujúce návrhy, ktorými ich opatrenia vyprecizujeme. Nechceme, aby si z toho Smer spravil populistickú agendu.“
Sme rodina na jar avizovala, že keď na konci marca vyprší koaličná zmluva, nebudú viazaní nijakými dohodami a každá strana si bude môcť presadzovať, na čo zoženie dostatok hlasov.
Predseda Hlasu Peter Pellegrini zatiaľ neposkytol stanovisko, ako jeho strana vidí fungovanie v Národnej rade do volieb.
Boj o paragraf 363
Jedným z najkontroverznejších návrhov, o ktorom sa bude počas hlasovacieho maratónu na budúci týždeň rozhodovať, je novela Trestného poriadku od nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu. Návrh posilňuje právomoci generálneho prokurátora Maroša Žilinku v súvislosti s paragrafom 363, ktorý už pomohol viacerým stíhaným prominentom vrátane šéfa Smeru Fica. Taraba žiada, aby špeciálna prokuratúra nemohla dať obžalobu na obvineného, kým Žilinkov úrad nerozhodne o podaní podľa paragrafu 363 zbaviť dotyčného trestného stíhania.
Poslanec Juraj Šeliga za Demokratov v pléne vo štvrtok počas rozpravy o Tarabovej novele upozorňoval, že ak by prešla, natoľko by vraj oklieštila špeciálnu prokuratúru, že by tento úrad fakticky zrušila. „Je to snaha rozvrátiť právny štát a absolútne sťažiť vyšetrovanie závažných káuz,“ vyhlásil Šeliga.
Taraba oponuje, že chce iba dosiahnuť, aby obvinení mali isté, že ich podnet sa vybaví podľa paragrafu 363. Viaceré súdy pritom už rozhodli, že je v poriadku, ak sa kauza dostane na súd bez toho, aby bolo rozhodnuté o 363.
Keďže okrem Smeru a Hlasu už otvorene povedala Sme rodina, že návrh podporí, v utorok má šancu prejsť do ďalšieho kola schvaľovania, ak sa pripoja poslanci z Republiky a ĽSNS a v sále nebudú všetci 150 poslanci, čo je bežné. Na júnovej schôdzi by sa potom o Tarabovej novele definitívne rozhodovalo.
„Takáto úprava paragrafu 363 je neprijateľná. Ale či to prejde, sami uvidíme. Teraz už môžeme len vyzývať Sme rodina, aby to nepodporilo,“ vraví Šipoš z OĽaNO.
Paragraf 363 pritom dlhé mesiace sľubovalo OĽaNO oklieštiť, Igor Matovič to nepretláčal v koalícii, odôvodňoval to tým, že Boris Kollár je proti, a tak sa s tým nedá pohnúť. Zmenu nepresadil ani Eduard Heger, kým bol v OĽaNO a ani po odchode k Demokratom.

Mimoriadna schôdza nebola, bolo málo poslancov
Vo štvrtok ráno neprebehla mimoriadna schôdza parlamentu, ktorú inicioval Smer, Hlas a tarabovci na tému úradníckej vlády a zmeny termínu volieb zo septembra na júl. V sále sa opakovane neprezentoval dostatok poslancov, znova sa pokúsia otvoriť schôdzu v utorok. Ak sa to nepodarí, mimoriadna schôdza nebude.
Sme rodina hovorila, že je to len Ficov cirkus. Podľa Pčolinského predseda Smeru vie, že už sa nezmení termín volieb, lebo na to nie je potrebných 90 hlasov, a mimoriadnou schôdzou burcuje svojich potenciálnych voličov, na čom sa oni nechcú podieľať.
„Vznikom úradníckej vlády sa už všetky strany v parlamente stali prakticky opozičnými. No my sa nechceme správať ako Robert Fico, nebudeme kopať, zbytočne rozdúchavať vášne a vyvolávať chaos,“ povedal Pčolinský. Sme rodina, ale aj SaS či Demokrati pritom očakávajú, že budú prichádzať návrhy na ďalšie mimoriadne schôdze.
Viacerí poslanci povedali, že ani nástup úradníckej vlády nezastaví chaos v Národnej rade, keďže poslanci môžu v druhom čítaní prísť s akoukoľvek zmenou, ktorá môže byť prakticky v priebehu pár minút schválená, ak získajú dostatok poslancov.
„Pozmeňujúce návrhy na poslednú chvíľu sú nebezpečná vec, ale spolieham sa na to, že parlamentná väčšina sa nenájde na každú hlúposť. Aj keď sa ešte prijatie nejakej hlúposti nedá vylúčiť. Žiaľ,“ povedal šéf SaS Sulík.
Časť poslancov sa spolieha na to, že ak by prešiel nejaký kontroverzný návrh, prezidentka Zuzana Čaputová to môže vetovať. Na prelomenie jej veta už treba minimálne 76 hlasov.
V prípade úradníckej vlády očakávajú, že sa sústredí na prípravu budúcoročného štátneho rozpočtu, čerpanie eurofondov a plán obnovy. S predkladaním vládnych zákonov príliš nerátajú.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Mária Benedikovičová





































