Denník N

Žiadne klobásy a vypaľovanie červíka, po jedle sa hýbte. Gastroenterológ radí, čo jesť

Foto - Denník N Vladimír Šimíček
Foto – Denník N Vladimír Šimíček

O to, či budeme zdraví, sa vieme v najväčšej miere zaslúžiť sami, hovorí gastroenterológ Ladislav Kužela. V rozhovore radí, ako sa stravovať.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Rozhovor je ukážka z pripravovanej knihy Ako byť zdravý?, ktorá prinesie rozhovory s odborníkmi o tom, ako sa o seba starať, aby sme prežili čo najviac rokov v dobrom zdraví bez bolesti a liekov.

Gastroenterológ Ladislav Kužela v rozsiahlom rozhovore hovorí:

  • ako môže zdravie ovplyvniť strava, ktorú jeme;
  • kde robia pri stravovaní ľudia na Slovensku najčastejšie chyby;
  • aké ochorenia sú najčastejšie spôsobené zlým stravovaním;
  • či by sme mali prestať jesť mäso, chlieb alebo cukor;
  • ale aj to, ako by malo vyzerať zloženie zdravého taniera.

Ako môže to, čo jeme ovplyvniť, či budem zdravá?

Veľmi významne, strava sa ukazuje ako najpodstatnejšia. Smutné je, že si to naplno uvedomujeme až po roku 2020, keď sa viac zaoberáme mikrobiómom a jeho výskumom. Lekári, ktorí počúvali svoje telo, to vedeli, písal o tom už Hippokrates 2400 rokov dozadu. Potom sa dlho nič s touto témou nedialo a išlo veľa peňazí do výskumu, aby sme prišli k rovnakému záveru.

Čo sa zmenilo za posledné roky?

Lekárom som 30 rokov, väčšinu z toho robím gastroenterológa. Keď som študoval, neučili sme sa o tom, ale výskum za posledných desať rokov ukázal, že máme v tele niečo, čo niektorí nazývajú až novým orgánom – črevný mikrobióm, ktorý pozostáva z 1013 až 1014 mikróbov. Sú to baktérie, vírusy, kvasinky, parazity – spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré sú najmä v hrubom čreve. Tento orgán je pravdepodobne najdôležitejší a rozhoduje, či z toho, čo zjeme, budeme zdraví alebo chorí. Podľa toho, aké druhy mikróbov stravou nakŕmime, tie v čreve prerastú a buď v tele vytvárajú zápal, alebo mu pomáhajú.

Viem zistiť, ktoré potraviny spôsobia zápal a ktoré mi budú pomáhať?

Na toto jasne neodpovie nik. Kolegovia z King’s College v Londýne sa opýtali najvýznamnejších nutričných špecialistov, či sú konkrétne potravinové skupiny zdravé alebo nie. A aj oni sa v tom rozchádzali. Mikróby reagujú u každého individuálne a nielen na stravu, ale aj na vonkajšie vplyvy, ako je spánok, množstvo a druh pohybu alebo stres. Výskumy ukazujú, že by sme nemuseli zomierať na civilizačné ochorenia, ktoré dnes zabíjajú najviac ľudí – na kardiovaskulárne ochorenia, nádory či cukrovku. Vieme preventívne zasiahnuť, aby tieto choroby nevznikli. A ak už vznikli, vieme ich zastaviť a u niektorých aj sčasti zvrátiť. A to do veľkej miery stravou.

Čo sa dá robiť, aby sme to ovplyvnili stravou?

Spoločný základ týchto chorôb je chronický zápal, niektorí ho volajú aj diétny, lebo práve stravou vieme ovplyvniť, či príde alebo nie. To je základ srdcovocievnych chorôb, cukrovky, autoimunitných chorôb aj nádorov. Strava prechádza tráviacim traktom, príde až k mikróbom v hrubom čreve a podľa toho, ako ich nakŕmime, zápal buď vyvolajú, alebo potlačia.

Ako sa majú ľudia stravovať, ak chcú potlačiť zápal?

Neexistuje jedna všeobecná rada, ale vieme, čo má byť základom takzvaného zdravého taniera. Nevieme povedať, čo by mal detailne obsahovať, lebo to má každý človek individuálne. Vieme však, ako má vyzerať veľká časť taniera, ktorá zabezpečí, že drvivá väčšina ľudí bude mať čo najnižšie zápalové stavy, a tak aj riziko civilizačných ochorení. Zvyšok si bude

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Knihy

Rozhovory

Zdravie

Teraz najčítanejšie