Psychologička Ondrisová: Nemať deti, keď po nich túžite, je ako opúšťať sen, ktorý sa vám opakovane zjavuje
Pre ženy, ktoré po deťoch túžia, no nedarí sa im otehotnieť alebo nevedia nájsť ani vhodného partnera, to môže byť náročná situácia.
„Keď túžite po deťoch a nemáte ich, pocit neférovosti, smútku dokáže človeka lapiť aj v momente, keď si myslí, že to už má spracované,“ hovorí psychologička Sylvia Ondrisová. „Je to sen, ktorý sa musíte naučiť pustiť nie raz, ale znova a znova.“
Odpoveďou na tlak seba i spoločnosti je podľa nej snaha prijať iné verzie svojho života, ktoré môžu byť rovnako zmysluplné a napĺňajúce. „Nie je to rýchly proces, ani lineárny. Ale stojí za to,“ vraví Ondrisová.
V rozhovore hovorí aj o tom,
- čo všetko prežívajú ženy, ale aj muži, keď deti neprichádzajú;
- ako sa predstava, že dieťa zachráni vzťah, často ukáže ako mylná;
- prečo hodnotíme a kritizujeme ženy, ktoré sa rozhodnú stať single mamami;
- či je zmrazenie vajíčok cesta, ktorá dá ženám viac slobody a času
- a aké signály naša spoločnosť vysiela ženám bez detí.
Stretávate sa v terapii so ženami, ktoré riešia úzkosti či stres z toho, že po deťoch túžia, ale z rôznych dôvodov sú v nedohľadne?
Áno, nie vždy prídu priamo s touto témou, ale mám už aj takú skúsenosť. Zvyčajne sa však téma detí prirodzene ukáže v priebehu spoločnej práce, najmä keď má žena medzi 30 – 40 rokov. Obzvlášť ak je single a je pre ňu náročné nájsť partnera, ktorý by jej sadol hodnotovo aj intelektuálne. Vtedy to ženy začínajú viac riešiť. Ale poznám aj kolegyne, ktoré pracujú priamo so ženami prichádzajúcimi s problémami s neplodnosťou.
Keď sme plánovali tento rozhovor, spomenuli ste, že deti nemáte. Môžeme o tom hovoriť?
Áno, môžeme.
Bola to pre vás voľba alebo zhoda okolností?
Nebola to s partnerom naša voľba. O dieťa sme sa snažili niekoľko rokov. Na začiatku to nebola aktívna snaha, skôr prirodzená otvorenosť mať deti, ku ktorej sme dospeli po tridsiatke. Ale nedarilo sa nám.
Zhodou okolností moja mama ako rehabilitačná sestra roky podporovala ženy, ktoré nemohli otehotnieť. Precvičovala s nimi Mojžišovej cviky na uvoľnenie panvy a viacerým ženám to pomohlo. Začala som cvičiť aj ja. Zároveň mávam ako psychologička svoje vlastné terapeutické sedenia, kde som sa snažila venovať aj tejto stránke – pracovala som so svojimi obavami či s možnými blokmi.
Keď som mala okolo štyridsiatky, zvažovali sme, čo ďalej, a rozhodli sme sa, že nepôjdeme cestou umelého oplodnenia. Povedali sme si, že buď sa to podarí, alebo nie, a ak nie, tak si nájdeme iný zmysel našej prítomnosti. Verím, že sa nám to darí a žijeme zmysluplný život.
Príbehov žien, ktoré po deťoch túžili, ale nemajú ich, je v našej spoločnosti minimum. Pred pár rokmi herečka Anikó Vargová v rozhovore veľmi otvorene hovorila o tom, ako si myslela, že život po štyridsiatke sa pre ňu končí, lebo nemá deti. Po dekádach špekulácií aj Jennifer Aniston nedávno povedala, že po dieťati túžila a skúšala aj umelé oplodnenie. Prečo týchto príbehov nepoznáme viac? Je to taká intímna otázka, ktorú nikto zo slušnosti nekladie, alebo máme pred ňou strach?
