Ďalší Babišov politický obrat, v ANO už boli technokrati aj liberáli, teraz sú tvrdí konzervatívci

Andrej Babiš po prehre v prezidentských voľbách oznámil, že sa sťahuje z verejného vystupovania a namiesto seba vytiahol bývalých ministrov svojej vlády Alenu Schillerovú a Karla Havlíčka.

Lenže zatiaľ čo Schillerová s Havlíčkom zvádzajú v parlamente boje s vládou, Babiš si chystá cestu späť na výslnie. Tentoraz ako pravý konzervatívec brániaci tradičné hodnoty a Česko pred šialenosťou Bruselu.

Bývalý premiér vyrazil do Budapešti na konferenciu konzervatívcov CPAC, ktorá je inšpirovaná americkým originálom.

V USA je CPAC (Conservative Political Action Conference), každoročným stretnutím republikánov, na ktorom si vymieňajú názory a testujú si nálady v konzervatívnom hnutí – napríklad kto by mohol za republikánov kandidovať za prezidenta.

Tradičnou témou CPAC v posledných rokoch je strach, že by sa ženám, queer ľuďom a rasovým menšinám mohlo na svete žiť o trochu lepšie.

Medzi svojimi

Nie je náhoda, že sa európska verzia konferencie koná práve v Budapešti – Viktor Orbán je hrdinom radikálnych amerických republikánov a ochrancom toho „pravého“ Západu. Jedným z rečníkov bol aj slovenský minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

Povahu konferencie tak pekne dokresľovali bannery „No woke zone“, vystúpenie syna bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara Eduarda a nevpustenie novinárky britského denníka The Guardian.

Na konferencii Babiš hovoril o tom, ako v Bruseli chcú pomôcť Green Dealu zničiť náš tradičný spôsob života.

Jeho vystúpenie v Budapešti pritom nevyzerá ako ojedinelý úlet alebo snaha trollovať premiéra Petra Fialu.

Bývalý minister dopravy a priemyslu Karel Havlíček už predtým vyhlásil, že „hnutie ANO sa opiera o konzervatívne základy, základy, ktoré sú založené na rodine, ktoré sú založené na zdravom trhovom prostredí, ktoré sú založené na slobode jednotlivcov a slobode inštitúcií – čiže bez cenzúry, a ktoré sú založené na zdravom, niekedy by som povedal sedliackom rozume“.

Ďalší obrat

Babišov konzervatívny obrat môže pôsobiť smiešne a veľa „pravých“ konzervatívcov mu ho príliš neverí. Napriek tomu nemožno jeho snahy úplne podceňovať.

Asi žiadna iná veľká strana v histórii samostatného Česka nedokázala toľkokrát zmeniť svoje zameranie ako hnutie ANO.

Babišova strana začínala ako technokratický projekt, ktorý svojím protikorupčným zameraním chcel brať voličov predovšetkým ODS, ktorá po záťahu polície na úrade vlády v roku 2013 bojovala o svoju existenciu.

Neskôr sa ANO začalo orientovať viac na seniorov a predovšetkým na voličov sociálnej demokracie. A to tak úspešne, že ČSSD, strana s tradíciou z 19. storočia, ktorá prežila nacizmus aj komunistickú diktatúru, sa predvlani nedostala do parlamentu.

Podarí sa Babišovi teraz prebrať nejakých voličov SPD či prívržencov krajne pravicových hnutí, ktoré so striedavým úspechom plnia pražské námestia? Alebo azda osloví nespokojných voličov koalície Spolu?

Aj keby to Babišovi príliš nevyšlo, je zaujímavé pozorovať, ako sa dokončuje ďalší cyklus premeny identity hnutia ANO, ktorý sa už začal krikľúnskou protiimigračnou kampaňou vo voľbách v roku 2021 a pokračoval pokusom vykresliť Petra Pavla ako vojnového štváča počas boja o Pražský hrad.

A možno má Babiš so svojím objavom konzervativizmu iné ciele. ANO je totiž síce podľa prieskumov najsilnejšou stranou, ale aj keby budúce voľby vyhralo, len ťažko by teraz hľadalo potrebných koaličných partnerov. Možno už na to myslí a chystá si pôdu pre svoju ďalšiu vládu.

Zaujímavé texty:

Česká vláda by sa mala pripraviť najmä na scenár, v ktorom v Poľsku obháji svoje pozície strana Právo a spravodlivosť a na Slovensku sa postaví do čela vlády Fico. Zostala by v takom prípade v rámci Visegrádskej štvorky v podstate osamoteným ostrovom liberálnej demokracie. 

Politológ Jiří Pehe o tom, akým výzvam môže Česko čeliť po voľbách v Poľsku a na Slovensku. (Český rozhlas Plus)

„Čo mi to len napadlo?!“ pýtala som sa sama seba pred dvoma rokmi, keď som nastupovala na post zahraničnej spravodajkyne v Bruseli. V čase, keď sa starám o dve malé deti a z novinárčiny sa stala nonstop činnosť, ktorá si vyžaduje pracovnú pripravenosť aj v časoch, keď odvádzam deti do škôl alebo ich uspávam. Niet teda divu, že je počet žien na tomto poste nízky. V mojom prípade bolo potrebné zmeniť rodinné nastavenie, veľký podiel na tom mal aj prístup môjho zamestnávateľa. 

Kateřina Šafaříková opisuje, aké prekážky musí žena prekonať, ak sa chce stať zahraničnou spravodajkyňou. (Heroine)

V zrejme najväčšej literárnej diskusii posledných rokov jedni volajú po zachovaní autorskej slobody, druhí po väčšej ohľaduplnosti k obetiam sexuálneho zneužívania. A víťaz ani po dvoch týždňoch intenzívneho komentovania a interpretovania nie je jasný. Mornštajnová je vari ešte slávnejšia než predtým – novinku Les v dome pozná aspoň z počutia takmer každý -, asi málokto ju však naozaj čítal. 

Kultúrny publicista Jonáš Zbořil recenzuje poslednú knihu jednej z najpopulárnejších českých autoriek Aleny Mornštajnovej, ktorá vzbudila kontroverzie. (Seznam Zprávy)

Foto týždňa:

Petr Fiala a neskôr aj prezident Petr Pavel sa stretli s krajne pravicovou talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Takto srdečne ju privítal český premiér.

Vítej v Praze, Giorgio! 🇨🇿 🇮🇹 pic.twitter.com/2d8DfbVGXE

— Petr Fiala (@P_Fiala) May 10, 2023