Denník N

Skúma, ako vylepšiť darcovstvo krvi a plazmy. Prejavil sa efekt prostredia, plaketa nemala veľký vplyv, vraví odborníčka

Behaviorálna ekonómka Martina Fehérová. Foto N – Vladimír Šimíček
Behaviorálna ekonómka Martina Fehérová. Foto N – Vladimír Šimíček

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Analýza Martiny Fehérovej a jej kolegov ukázala, že viac ako polovica opýtaných vysokoškolákov počas pandémie covidu-19 nevedela, kam sa obrátiť ohľadom pomoci v prípade duševných ťažkostí.

Za tým účelom odborníci navrhli „buddy systém“ vrstovníkov, ktorým by sa mladí ľudia mohli zveriť. „Výhodou rovesníka je, že chápe, čo daný človek prežíva, lebo si prešiel alebo prechádza podobnými skúsenosťami.“

Na univerzite v Sydney vyučuje Martina Fehérová behaviorálnu ekonómiu a na Slovensku pôsobí ako externá poradkyňa behaviorálneho a experimentálneho ekonomického tímu ministerstva zdravotníctva (beet).

V rozhovore sa dočítate aj:

  • čo je behaviorálny register darcov krvi a v akom štádiu sa projekt nachádza;
  • čo je postrčenie (nudge), averzia k strate či sociálne schválenie a aké ďalšie opatrenia a princípy sa využívajú v behaviorálnej ekonómii;
  • ako sa vyrovnať s vysokou nedôverou k štátnym inštitúciám a ako zvýšiť zaočkovanosť;
  • aké rozdiely v podmienkach na vedu existujú medzi Slovenskom a Austráliou, kde Martina Fehérová pôsobí.

Aké faktory vplývajú na motiváciu ľudí darovať krv?

V behaviorálnom tíme pod ministerstvom zdravotníctva sme skúmali, či je darca motivovaný čistým altruizmom a chce ľuďom pomáhať bez nároku na odmenu alebo externými vplyvmi. K nim patrí napríklad viditeľná odmena, ktorou sa možno pochváliť pred kamarátmi alebo v spoločnosti.

Okrem toho sme skúmali aj nastavenie prostredia na darcovstvo krvi. V Austrálii, kde pôsobím, je to ako u nás, že za darcovstvo krvi ani plazmy sa neplatí. Situácia na Slovensku je v porovnaní s Austráliou iná v tom, že za suseda máme krajinu, kde sa za darcovstvo plazmy platí. A veľmi dobre. Keď si chcú niektorí študenti – najmä z Bratislavského kraja – zarobiť, idú do Rakúska.

Aké boli výsledky vášho výskumu?

Zistili sme, že pre väčšinu ľudí nemajú financie až taký vplyv a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behaviorálna ekonómia

Človek

Duševné zdravie

Omyly mysle

Rozhovory

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie