Aj zvuky, ktoré nepočujeme, nám môžu poškodiť zdravie, hovorí audiovedkyňa
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
„Niektoré zvuky môžu človeka priviesť k šialenstvu, stačí si na ne pomyslieť,“ hovorí portugalská zvuková umelkyňa, režisérka a audiovedkyňa Raquel Castrová, ktorá bola hostkou medzinárodného festivalu vedeckého filmu AFO Olomouc. Na začiatku jej profesijného zasvätenia do sveta zvukov bolo poznanie, že úplným základom ľudskej komunikácie je počúvanie.
V rozhovore sa okrem iného pýtame:
- prečo nikdy nenosí slúchadlá;
- ktoré zvuky neznáša;
- prečo sa ľudia nezhodnú na tom, čo radi a neradi počujú;
- či môže aj nepočutý zvuk ohrozovať naše zdravie;
- aký zvuk má topiaci sa ľad;
- ktoré zvieratá môžu vinou ľudských zvukov vyhynúť.
Keď niekam prídete, začnete to miesto počúvať?
Áno. Ale myslím si, že to robíme všetci. Vzhľadom na svoju profesiu tomu asi venujem viac pozornosti a robím to vedome, zatiaľ čo väčšina ľudí počúva len podvedome.
Zvuk spája miesta s ľuďmi a ľudí s miestami. Počúvanie tiež pomáha pri orientácii, pretože sluchom získavame informácie z okolitého prostredia. Pripadá mi dôležité, aby sme boli otvorení voči všetkým zvukom okolo nás.
Rozprávame sa na festivale Academia Film Olomouc, kde ste uviedli svoj film, a mali ste tu aj prednášku. Aký zvuk má Olomouc?
Veľmi silno tu vnímam zvuk kostolných zvonov. Včera okolo piatej sa rozozvučali zvony z veľkej katedrály, potom sa pridali aj ďalšie. A „hrali“ veľmi dlho. Bol to dominantný zvuk. Náboženské zvuky také sú. Prišla som z Blízkeho východu, z Kurdistanu, tam zvuky modlitieb tiež počuť často a silno.
Zvuky viery sú v rôznych kultúrach rôzne, ale takmer vždy sú dominantné. Sila sa demonštruje aj silou hlasu.
Inak mi Olomouc pripadá skôr ako tiché mesto, neveľmi hlučné, čo sa mi páči. A bola som prekvapená, že počujem čajky… Ako ďaleko ste od mora?
Veľmi ďaleko. Ale čajky u nás vídame celkom bežne.
Aha. V mojich ušiach to nie je zvuk typický pre vnútrozemie, pre mňa sú čajky zvukom mora.
Na čo sa zameriavate, keď počúvate miesto, kam prídete?
Rada počúvam miestny jazyk. A zvuk češtiny sa mi páči, lahodí mojim ušiam. A povedala by som, že niektoré zvuky češtiny a portugalčiny sú podobné, až ma to niekedy mätie… Ha? Nehovorili teraz po portugalsky? Nie, to bola zase čeština. Keď ste v cudzej krajine a nehovoríte tamojším jazykom, prirodzene počúvate jeho melódiu a špecifické zvuky.
Zvuky spoluvytvárajú identitu miesta, tvoria zvukovú „krajinu“, obklopujú nás, žijeme vnútri zvukov. A nikdy nenosím slúchadlá.
Iba preto, lebo chcete počuť okolité zvuky? Je to profesionálna deformácia alebo sú vám slúchadlá nepríjemné?
Naposledy som ich na ulici mala, keď som bola tínedžerka. Myslím si, že nie sú dobré pre naše uši, ale hlavne
