Denník N

Verme, že to ustojíme

Na snímke vlajky Slovenskej republiky a Európskej únie v Bratislave 5. apríla 2018. Foto – TASR, Martin Baumann
Na snímke vlajky Slovenskej republiky a Európskej únie v Bratislave 5. apríla 2018. Foto – TASR, Martin Baumann

Vôľa byť súčasťou demokratického Západu sa nededí, ale každá generácia sa k nej musí znovu prihlásiť.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Deviateho mája sme oslávili Deň Európy a týždeň predtým devätnáste výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. Tieto výročia sme si pripomenuli v dňoch, keď na Slovensku dôvera v EÚ klesla na 37 percent a keď je 31 percent ľudí za vystúpenie Slovenska z toho zväzku. Na pozadí týchto skutočností vyvstáva znovu otázka, kam patríme, či je nám bližšia naša západná orientácia, alebo u nás rastie príklon k Rusku a jeho civilizácii?

Náš politický príklon k Rusku vychádza v prvom rade zo strachu. Štúrovci, ktorí stáli pri zrode nášho politického národa, vo chvíli, keď sa zdalo, že svoj boj s maďarským nacionalizmom prehrali, začali sa obracať k Rusku ako ochrane našich národných záujmov. Rovnako dnes počujeme v súkromných rozhovoroch názor, že keď sa rozpadne NATO a EÚ, Slovensko zostane osamelé, nebude vedieť na medzinárodnom poli ubrániť spor o južné územie a jediný, kto bude ochotný nám pomôcť, bude Rusko.

Vzťah k Rusku vychádza tiež z frustrácie zo Západu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie