Denník N

High 5ive: Sto rokov si to nikto nevšimol. Prečo Van Goghov obraz zmenil názov

Akú zeleninu to Vincent Van Gogh na svojom zátiší namaľoval? (1887)
Akú zeleninu to Vincent Van Gogh na svojom zátiší namaľoval? (1887)

Pravidelný osobný výber počinov z mora (pop)kultúry, ktoré by vás mohli zaujať.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

*

Pozeral na ten obraz a niečo mu nesedelo. Ernst de Witte navštívil Van Goghovo múzeum v Amsterdame a pristavil sa pri jeho obraze, podľa názvu zobrazujúcom hlávky červenej kapusty a cibule. Počkať. Cibule? Veď to je jasný cesnak! Pripomienka smerovala k vedeniu múzea a následnej k expertnej komisii.

Dnes sa už dielo po novom volá Červená kapusta a cesnak. K objavu prispelo asi aj to, že de Witte je kuchár a zároveň maliar. Na oslavu svojho zistenia pripravil jedlo zložené z Van Goghových ingrediencií. Ako bonus vedzme, že meno nedávno menil aj obraz Edgara Degasa. Jeho Ruské tanečnice sú totiž popravde Ukrajinky.

Červená kapusta a cesnak (1887).

*

Je pravdepodobné, že vo vyššom veku sme múdrejší. Patrí k tomu aj uvedomenie, že keby sme isté veci vedeli skôr, konali by sme počas života inak. To je prístup, ktorý pri svojej novej knihe zvolil Kevin Kelly. Zakladajúci editor magazínu Wired a technologický veterán spísal vyše štyri stovky krátkych rád pre mladšie ročníky.

„Ak váš cieľ nemá harmonogram, je to len sen.“ „Zastaviť sa nie je znak slabosti, ale sily.“ „Znechutenie z niečieho hlúpeho presvedčenia znížite zvýšením pochopenia, prečo mu verí.“ Komu by Kellyho fragmenty múdrosti pripadali ošúchané, vypočuje si aspoň jeho skvelý rozhovor s Tylerom Cowenom. To je príklad na vycibrené otázky.

*

Deficit pripravenosti pociťujeme pri zlomových momentoch. Napríklad, keď prídu deti. Osobný svet sa obráti naruby, pozornosť sa presunie od nášho k malému ja. Podať o tom správu sa dá rôzne, u Terézie Frecerovej je to flow rapu a slam poetry. Knižka Rapíky mladej matere láka už vizuálne, vidno, že sa tu spojili dobré sily.

„Vyprahnutá ako Gobi beriem z pultu maté. Praha, tá mi núka zloby, nič jej nie je sväté. Škoda, že už si nemôžem dovoliť byť temná a súčasné nastavenie: hlavne buď mierna!“ Zvykli sme si, že rap je festivalom mužského ega. No tu znie úprimná ženská sebadiagnóza: „Mala by som niečo robiť, mám na to dve hodiny.“ Tip!

*

Bol to jeden z najbizarnejších koncertov, aké som videl.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

High 5ive

Kultúra

Teraz najčítanejšie