Denník N

V 20-miliónovom tendri rozhodlo pol percenta, štát je rád, že vyčerpal eurofondy

Videokonferenčná miestnosť do 20 ľudí. Foto N - Tomáš Benedikovič
Videokonferenčná miestnosť do 20 ľudí. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dvoch tradičných dodávateľov IT pre slovenskú vládu porazila v súťaži o konferenčné zariadenia pre školy pražská firma, tá si časť prác aj tak objednala od inej v štátnych tendroch známej firmy.

V menšej prednáškovej miestnosti bratislavskej Ekonomickej univerzity sú nainštalované tri nové sedemdesiatpalcové obrazovky s minikamerami uprostred, pred nimi dva rady stolov spojených do mierneho oblúka. Na každom je mikrofón, ktorý reaguje na hlas toho, kto práve hovorí. Všetko sa dá ovládať cez dva panely veľkosti bežných tabletov.

Na miestnosti vidno, že ju prestavovali len nedávno a narýchlo – za novými stolmi sú staré stoličky, vzadu sú naukladané aj staré stoly. V miestnosti zostali aj dve premietacie plátna.

„Keby nám dali viac času, priestory by sme prerobili na videokonferenčnú miestnosť,“ hovorí informatik, ktorý nám ukazuje zariadenie v jednej z deviatich nových učební. „Boli u nás koncom novembra, robili na tom dva dni – cez sobotu a nedeľu,“ vysvetľuje.

Doteraz škola používala na debaty so zahraničím Skype. Nové, kvalitnejšie zariadenia však rada prijala, lebo za ne nemusela platiť.

Ale keby mohli do nákupu hovoriť, namodelovali by si to na svoje potreby trochu inak.

Za eurofondy nakupovalo ministerstvo školstva. Termín dodávky do konca roka 2015 sa stihol, vracanie peňazí do rozpočtu Únie je však možné aj pri tomto projekte.

Stačí, aby prípadná kontrola dokázala, že súťaž na dodávku zariadení neprebehla v poriadku. Podozrivých okolností je aj v tomto tendri viac.

Súťaž s tromi uchádzačmi

Ministerstvo školstva naplánovalo na nákup zariadení pre 190 videokonferenčných miestností približne 20 miliónov eur. Projekt sa volal „Národná teleprezentačná infraštruktúra pre podporu výskumu a vývoja“, vypísali ho vlani v apríli a ministerská organizácia Centrum vedecko-technických informácií už po polroku podpisovala zmluvu s víťazom súťaže.

Do súťaže sa prihlásili traja uchádzači – Anext, Soitron a pražská firma Barclet. „Prvé dve firmy sú starí známi v slovenských vládnych IT projektoch. Posledná firma sídli v bytovke v Prahe a pre verejnú správu u nás podľa registra zmlúv nikdy nič nerobila,“ upozornila na svojom blogu staromestská aktivistka a poslankyňa Veronika Remišová, ktorá kandiduje za OĽaNO.

Pražský Barclet v ponuke uviedol, že ak by uspel, bude využívať zdroje a kapacity spoločnosti Swan. To je firma, ktorá je tiež premiantom slovenských vládnych tendrov.

Do prvého kola súťaže vstúpila s najnižšou cenou firma Anext (19,497 milióna eur s DPH), ktorá je tradične spájaná s menom ministra dopravy Jána Počiatka. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou ponukou v tejto časti súťaže bol symbolických 2520 eur (jedna stotina percenta ceny).

V elektronickej aukcii sa poradie premiešalo, súťaž vyhrala pražská firma Barclet. Dvaja neúspešní uchádzači znížili svoju ponuku o rovnakých 97 500 eur, teda zhruba o pol percenta.

Centrum vedecko-technických informácií túto súhru uchádzačov neriešilo, v októbri uzavrelo zmluvu s firmou Barclet. Tá mala za 19,3 milióna eur s DPH dodať zariadenia od firiem Cisco a Huawei. Na odovzdanie projektu mala čas do 30. novembra.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Videokonferenčná miestnosť pre 18 ľudí na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Poznajú sa

Barclet sa na svojej stránke v časti „referencie“ pochválil tým, že s firmou Anext spolupracoval ako jej subdodávateľ na troch projektoch súvisiacich s informatizáciou.

Keď sa o tom začalo hovoriť, firma odkaz na referencie v časti „menu“ stiahla. Na otázku prečo neodpovedala.

Anext presviedča, že táto spolupráca nie je neobvyklá, lebo už spolupracoval takmer s každou firmou z IT sektora. „Naša spoločnosť je dlhodobo etablovaná na slovenskom a českom trhu, kde spolupracujeme so všetkými významnými firmami pôsobiacimi v sektore. V prípade nutnosti nákupu ľudských zdrojov spolupracujeme s desiatkami menších firiem, ktoré nám dopĺňajú chýbajúce špecializácie. To znamená, že naša firma už spolupracovala takmer s celým portfóliom firiem v IT oblasti,“ vysvetľuje Anext.

Ministerstvo školstva na predchádzajúcej spolupráci firiem a ani na podobných cenových ponukách uchádzačov nič zvláštne nevidí. „Predložené cenové ponuky boli v súlade s predpokladanou hodnotou zákazky.“

Uviedlo tiež, že súťaž prebiehala formou elektronickej aukcie a ceny sa v jej priebehu môžu zmeniť. „Verejný obstarávateľ nemá možnosť ovplyvniť priebeh elektronickej aukcie,“ uviedlo ministerstvo.

Na otázku, či sa bude o tender zaujímať minister školstva, ministerstvo neodpovedalo.

To nemyslíte vážne

Ľudia z IT iniciatívy slovensko.digital to však vidia inak. „Podľa mňa je veľmi zvláštne, keď sa neznáma firma a dlhoročný subkontraktor Anextu prihlási do tendra s Anextom, cena sa zníži o 0,5 %, oni si z webu schovajú referencie a tvárime sa, že všetko je v poriadku,“ hovorí IT konzultant Ján Suchal, ktorý je jedným zo signatárov výzvy slovensko.digital.

Barclet na naše otázky neodpovedal, aj keď sme ich opakovane zaslali.

„Predchádzajúca spolupráca firiem, veľmi netradičná zhoda ponúk a dosť nepresvedčivé súťaženie v elektronickej aukcii sú pre mňa silnou indíciou, že firmy konali v zhode tak, aby sa vyhli reálnej hospodárskej súťaži,“ hovorí Peter Kunder z Aliancie Fair-play.

Barclet a Swan

Pýtali sme sa aj spoločnosti Swan, prečo sa do súťaže neprihlásila priamo. Vysvetlila to tým, že oblasť videokonferenčných systémov nepatrí k jej primárnemu obchodnému zameraniu.

„A ani s touto oblasťou nemáme dostatočné skúsenosti. Na rozdiel od spoločnosti Barclet sa nám nepodarilo získať podporu renomovaného medzinárodného partnera v tejto oblasti.“ O koho ide, Swan nespresnil.

Swan tiež uviedol, že s firmou Barclet doteraz nespolupracoval a že to bola pražská firma, ktorá spoluprácu iniciovala. Čo presne na zákazke robil, Swan neuviedol. Nespresnil ani to, akú sumu si za to vyfakturoval. „Táto informácia je predmetom obchodného tajomstva.“

A čo cena

Otázky vyvoláva aj samotná cena. Porovnanie ceny niektorých zariadení, ktorú štát zaplatil, s ich cenníkovou cenou ukazuje, že bol ochotný zaplatiť viac.

Podstatnejšie je ešte to, že bežnou praxou na trhu je, že sa nepredáva za cenníkové ceny, ale so zľavou. Tá môže byť aj tretina z ceny. V blogu na to napríklad upozornila Jana Molnárová, partnerka firmy The Tyme Council, ktorá sa špecializuje na IT poradenstvo.

Ministerstvo vysvetľuje, že celková cena diela zahŕňa okrem samotnej ceny jednotlivých zariadení aj náklady na spracovanie architektúry celého riešenia a jeho implementáciu, poplatky za 5-ročnú záruku a technickú podporu. „Porovnávanie takejto ceny s cenníkovými cenami výrobcov za samotné zariadenia preto nie je relevantné,“ tvrdí ministerstvo.

Potrebovali niečo iné, ale brali, čo štát ponúkol

Otázne je aj to, do akej miery projekt spĺňa potreby univerzít. „Na Univerzite Komenského v Bratislave sme sa snažili o prispôsobenie dodávaných zariadení našim potrebám, čo však možné nebolo – mohli sme dostať len štandardné vybavenie,“ hovorí prorektor univerzity v Bratislave pre informačné technológie Daniel Olejár.

„Mali sme záujem o prepojenie operačných sál na prednáškové a/alebo seminárne miestnosti, aby širšie publikum mohlo sledovať unikátne operácie on-line. V tomto projekte sa nám nepodarilo získať špeciálne kamery na snímanie operačného poľa,“ hovorí prorektor.

Olejár vysvetľuje, že fakulty mali záujem o flexibilnejšie riešenia, napríklad vzájomné prepojenie prednáškových miestností, menšie prenosné zariadenia, kvalitné a výkonné projektory namiesto veľkoplošných obrazoviek, ktoré však v ponuke neboli.

Bratislavská STU ponuku ministerstva odmietla. Od roku 2010 má dve teleprezentačné zariadenia, nové nepotrebovala.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Verejné IT zákazky

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie