Advokát Kamenec: Ani prezidentka nie je povinná zniesť akúkoľvek hlúposť

Tieto, s prepáčením, „kecy“, že prezidentka koná podľa amerických záujmov, predstavujú čisto politickú agendu, ktorá nemá žiadny skutkový základ. Je to snaha získať politické body, hovorí o vyjadreniach opozičných strán na adresu Zuzany Čaputovej odborník na mediálne právo advokát Tomáš Kamenec z advokátskej kancelárie PaulQ.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• aké právne možnosti má prezidentka Zuzana Čaputová;
• pri akých výrokoch sa uplatňuje aj nemajetková ujma;
• či je Sorosov človek a čo to vlastne znamená.

Prezidentka Zuzana Čaputová tento týždeň oznámila, že voči predsedovi Smeru Robertovi Ficovi podnikne právne kroky pre neustále šírenie klamstiev o Georgeovi Sorosovi a americkej agentke, ktoré podľa nej už prekračujú hranice politického súboja. Ako toto jej rozhodnutie hodnotíte?

Neviem úplne do detailu posúdiť rozhodnutie pani prezidentky ako súkromnej osoby brániť sa voči výrokom predsedu Smeru. Nepoznám všetky výroky, ktoré Robert Fico predniesol na jej adresu. Podľa toho, čo som vysledoval v médiách, mám názor, že do veľkej miery ide o hrubú manipuláciu zo strany predsedu Smeru. Je to zmes klamstiev, hlúpostí a hoaxov. Ak tam teda naozaj je nejaké porušenie subjektívnych práv pani Čaputovej ako fyzickej osoby, asi je namieste, aby použila všetky právne prostriedky na svoju ochranu.

Nemyslím si, že ani osoba v jej funkcii je povinná zniesť akýkoľvek útok, akúkoľvek hlúposť a klamstvo na adresu svojej osoby.

Politici sú verejne činné osoby, ktoré musia strpieť väčšiu mieru ohovárania či kritiky na svoju adresu. Kedy nastane moment, že by sa politik mal brániť súdnou cestou?

Táto vec nie je čiernobiela, spektrum možností je obrovské. Samozrejme, máte pravdu v tom, že politici musia zniesť podstatne útočnejší prejav na svoju osobu, ako sú povinní znášať bežní ľudia. Politici musia zniesť útočnejšiu kritiku aj tvrdšie vyjadrenia. Politická debata v demokratickej Európe má veľmi široké hranice. Prostriedkami práva do veľkej miery nie je možné obmedzovať politickú debatu, brániť politikom v slobodnej súťaži politických síl a politických ideí. Ani výroky politikov v politickej súťaži však nie sú bez akýchkoľvek limitov.

To znamená, že nie je možné akceptovať akékoľvek vyjadrenie, klamstvo, manipuláciu s faktmi či hodnotiace úsudky. Treba povedať, kedy takéto vyjadrenie presahuje aj mimoriadne široké hranice politickej diskusie a kedy ide o neoprávnený zásah do práv politikov. V nejakom momente určite osoba, ktorá vykonáva funkciu prezidenta Slovenskej republiky, ako osoba absolútneho verejného záujmu má právo brániť sa proti výrokom jedného z lídrov opozície takisto ako osoby absolútneho verejného záujmu. Výroky síce sú prednesené v rámci politickej debaty, no už sa vymykajú z tých rámcov, ktoré sú právom dovolené.

Nie je teda jasne definovaná hranica? Napríklad pri vyhrážkach smrťou alebo pri nedokázateľných klamstvách? Kedy by ste už vy odporučili brániť sa súdnou cestou?

Vyhrážky smrťou sú extrémna forma, tam by som už zvažoval aj prostriedky trestného práva. Zatiaľ som v rámci politickej diskusie nebadal vyhrážky smrťou a verím, že v členskom štáte Európskej únie a v krajine, ktorá rešpektuje základné práva a slobody, sa toho ja a ani moje deti nedožijeme.

Z tých menej explicitných prejavov sú to také závažné klamstvá, nepravdy, ktoré zásadným spôsobom môžu zasiahnuť do osobnostných práv nejakej osoby – či už je to prezidentka, alebo je to Robert Fico ako fyzická osoba. V tejto súvislosti mi určite napadá práve reakcia Roberta Fica na výroky Igora Matoviča týkajúce sa jeho údajných účtov na Belize.

Tam padlo takisto trestné oznámenie?

Údajne. Predseda Smeru avizoval, že podá trestné oznámenie. Neviem, či sa to stalo a ako bolo vybavené. Určite pôjde takisto o také hodnotiace úsudky, ktoré nemajú akýkoľvek skutkový základ – na hodnotenie skutkov alebo osoby svojho politického oponenta musím mať nejaké fakty, na ktorých základe hodnotenie robím. Ak ich nemám, ide o neoprávnený hodnotiaci úsudok, ktorý môže byť porušením práva. Potom ide o intenzitu porušenia – určitú mieru preháňania, expresivity musí politik zniesť. Je to daň za veľkorysosť demokracie, daň za to, čo nám toto zriadenie poskytuje ako to najlepšie, ktoré zatiaľ na svete existuje. Ak sa však prekročí táto pomyselná čiara, táto miera veľkorysosti, ktorú nám sloboda dáva, tak si myslím, že aj pri neoprávnenej kritike a neoprávnených hodnotiacich úsudkoch je možné sa efektívne brániť.

Príkladom je určite predchádzajúce súdne konanie Zuzany Čaputovej voči podpredsedovi Smeru Ľubošovi Blahovi.

K tomu sa dostaneme, ale skúsme vysvetliť, aký je rozdiel medzi skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom. Ilustrujme ho napríklad na výroku, že Zuzana Čaputová je americká agentka. 

Toto je veľmi tvrdý oriešok. V nejakom veľmi formálnom a prísnom svete môžeme povedať, že tvrdenie „Zuzana Čaputová je americká agentka“ môže byť skutkovým tvrdením, ak by sme vedeli zadefinovať, čo vlastne americký agent je.

Ak si poviem, že americkým agentom je