Týždňový newsfilter: Demokrati sa musia rozhodnúť do začiatku júla, ale poznajúc Hegera, bude to do konca septembra. Možno

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Tomáš Gális

1. Vláda sa mení, parlament zostáva

V piatok prezidentka Zuzana Čaputová zverejnila mená členov vlády Ľudovíta Ódora, ktorú menuje v pondelok. V bežnej komunikácii sa v súvislosti s ňou ujal pojem „úradnícka vláda“, no prezidentka celkom oprávnene používa termín „vláda odborníkov“.

Čas a parlament. To, že ministerstvá naozaj povedú odborníci, je nepochybne plus, ale Ódorova vláda bude mať aj zopár nevýhod. Aj odborníci budú potrebovať nejaký čas na to, aby sa vo svojich rezortoch zorientovali. Ak sa aj rýchlo zorientujú, majú asi tak šesť mesiacov života, i keď aj tie sa dajú využiť napríklad na stiahnutie škodlivej legislatívy, dokončenie užitočných zmien či prípravu rozpočtu.

Ďalšou nevýhodou Ódorovej vlády bude absencia podpory v parlamente. Napríklad Hlas, ktorý Čaputovú opakovane vyzýval menovať úradnícku vládu, podporu vopred odmietol a Smer ju podmienil predsunutím termínu volieb, čo by však znamenalo zmenu pravidiel a v parlamente by to aj tak neprešlo. Apriórnu podporu Ódorovej vláde prisľúbil v prípade, že prezidentka zohľadní ich rozhovor, Richard Sulík.

Nadávky a oslabenie. Skôr ako hlasy môže nová vláda od parlamentu čakať ostreľovanie. Od Roberta Fica sme počuli, že jej skladanie je v rozpore s pravidlami parlamentnej demokracie a že v jej pozadí stojí jeden americký starec. Igor Matovič síce povedal, že si počká až na programové vyhlásenie, ale prezidentke už vyčítal, že zloženie vlády nekonzultovala s politickými stranami. Trochu sa sťažoval aj Eduard Heger, ktorý vo vláde vycítil tlak Richarda Sulika, ale ocenil tiež, že prezidentka vybrala ľudí, ktorí môžu priniesť pokračovanie toho dobrého, čo robila jeho vláda.

Ódorova vláda bude môcť od polovice mája do polovice júna využívať všetky kompetencie, no ak nezíska dôveru, čo tak zatiaľ naozaj vyzerá, zostane oslabená rovnako ako jej predchodkyňa. Takto povedané, menovanie úradníckej vlády vyzerá ako nezmysel. Zvlášť keď prezidentka povedala, že v posledných mesiacoch vnímala chaos skôr v parlamente než vo vláde. No a zloženie parlamentu sa s výnimkou návratu pár ministrov nijako nemení.

Nemohla inak. Lenže nech bola prezidentka voči Hegerovej vláde akokoľvek ústretová, po odstúpení ministrov Vlčana a Káčera už nemala inú možnosť, než trápenie kabinetu, v ktorom chýbali už štyria ministri, ukončiť. A to aj s rizikom, že čokoľvek, čo urobí ktokoľvek z vlády, sa môže obrátiť proti nej, čo môže byť v čase, keď sa rozhoduje, či obhajovať prezidentský mandát, ešte nepríjemnejšie ako zvyčajne.

2. Jedna hore, druhá dole, tretia ktovie

Popri skladaní úradníckej vlády sa v uplynulom týždni diali veci, ktoré budú rozhodovať aj o ďalšej vláde, teda o tej, čo vzíde z predčasných volieb. Zdá sa totiž, že jedna strana so šancou na parlament svoju šancu zvyšuje, jedna znižuje a pri jednej to vôbec nie je jasné.

Osvedčený recept. Začnime OĽaNO. Hoci logika hovorí, že pád Igora Matoviča, jeho nehorázne správanie, rozpad klubu či kauza Vlčanovej dotácie nutne musia stranu potápať, zjavne sa tak nedeje. Na bilbordoch a v parlamente Matovič boduje sociálnym populizmom, tvári sa, že s dosluhujúcou vládou vlastne nič nemá a všetky problémy hádže na Eda, ktorému odkazuje, že si to pokazil sám.

OĽaNO navyše opäť pečie kandidátku podľa osvedčeného receptu – hľadá ďalšie osobnosti ochotné sa dať znemožniť a rokuje s ministranami, ktoré opäť prinesú od pár tisíc po pár desaťtisíc hlasov. Zjavne mu zostane verná Nova, ktorá nemá inú možnosť, Kresťanská únia, ktorá nedostala možnosť v KDH, ale zrejme aj Za ľudí, ktorých predsedníčka sa len vráti tam, kde začínala.

Príliš vzdialený Mostu. Kým matovičovci svoje šance zvyšujú, v Aliancii je to naopak – môže za to práve odídenec, ak nie výsadok z OĽaNO György Gyimesi. SMK, jedna z troch platforiem Aliancie, mu totiž umožnila kandidovať zo 150. miesta. „Som doma“, vyhlásil Gyimesi, ale práve toto môže zo spoločného domova vyhnať platformu Mosta-Híd.

Most vyhlásil, že sa síce zúčastní na pondelkovom grémiu spoločnej strany, ale že ak sa na ňom nenájde konsenzus o Gyimesim, na kandidátku strany sa môže exposlanec za OĽaNO dostať len tak, že sa v Aliancii porušia vnútorné pravidlá. Šéf platformy SMK József Berényi síce hovorí, že Gyimesi prinesie aj voličov, ktorí by inak hlasovali za niekoho iného, ale že by to vyvážilo počet voličov, ktorí zrejme odídu s Mostom, sa nezdá pravdepodobné.

Tri možnosti. No a nakoniec Demokrati, strana, ktorej predstavitelia mohli do Vlčanovej kauzy a odchodu Rastislava Káčera ťažiť z toho, že boli ako ministri stále na očiach, aj keď ani to veľmi nepomáhalo. Viac ako dva mesiace od vzniku strany a menej ako dva mesiace do odovzdávania kandidátok sa Demokrati v prieskumoch nieže neprehupli cez prah zvoliteľnosti, ale v poslednom meraní AKO dokonca klesli pod štyri percentá. A podobné čísla priniesli aj Ipsos a Focus.

Podpredseda Jaroslav Naď to však v rozhovore s Mirom Kernom nevidel pesimisticky. Vraj, naopak, bez ministerských funkcií zostane Demokratom viac času na zviditeľnenie, takže môžu rásť. O tom, že ešte nemusí byť všetko stratené, píše vo svojom článku aj Daniel Kerekes.

Istejšie by však boli tri iné možnosti: buď spojenie s KDH, ktoré to však už raz odmietlo, alebo spojenie s inými stranami z ich časti spektra, o čom však v PS ani SaS ani len neuvažujú, prípadne vzdanie sa kandidatúry. Kým na prvé dve možnosti je čas len do začiatku júla, s treťou sa dá rátať do konca septembra. Poznajúc Hegera, bude to ten september. Aj to len možno.

3. Že by drahá nevesta nešla s kýmkoľvek?

Nedeľné politické diskusie väčšinou neprinášajú veľa zaujímavého. Tentokrát sa však politici postarali hneď o tri prekvapivé momenty.

Prvý: Robert Fico na rozdiel od toho, čo hovoril len celkom nedávno, priznal, že dvakrát označil prezidentku za americkú agentku. Žiaľ, neurobil to sám od seba a už vôbec sa za to neospravedlnil. Stalo sa tak až po tom, čo mu moderátor Michal Kovačič pustil záznamy jeho predchádzajúcich vyjadrení. A povedal tiež, že si za svojimi výrokmi stojí a že Čaputová podľa neho slúži americkým záujmom. V prvom prípade priznal pravdu len preto, že bol konfrontovaný s dôkazom, že nehovoril pravdu. V druhom prípade by mal aspoň jeden dôkaz priniesť on; keďže to nerobí, je jasné, že klame.

O druhý zaujímavý moment sa postaral Eduard Heger, keď povedal, že by bolo dobré, keby nová úradnícka vláda vymenila šéfa SIS Michala Aláča. Tak to je slovo do bitky! Škoda len, že do bitky, ktorá mala prebehnúť pred vyše dvomi rokmi, keď Heger v úrade začínal, SIS bola po odchode Vladimira Pčolinského viac ako mesiac bez riaditeľa, právo nominovať jeho nástupcu zostalo Sme rodina a Hegerova vláda napriek žiadosti Za ľudí, ktorá chcela nominanta bližšie spoznať, odsúhlasila za šéfa tajnej služby toho istého človeka, ktorého výmenu Heger požaduje od Ódorovej vlády. To už je chucpe alebo ešte nie?

Tretí moment hodný zaznamenania pripravil Milan Krajniak. Končiaci minister práce síce v nedeľu prišiel aj s bizarným nápadom, že štát by mal mať vlastné maloobchodné a veľkoobchodné prevádzky, aby zaistil pre občanov lacné potraviny, ale dôležitejšia bola jeho reakcia k možnej spolupráci so Smerom. Hoci v parlamente si strany navzájom rozumejú, Krajniak vládu so Smerom odmietol, a to aj po výsmechu zo strany podpredsedu Smeru. O neprijateľnosti Smeru Krajniak hovoril už v predchádzajúcich mesiacoch, ale v konfrontácii so smerákom to vyznelo ešte akosi ráznejšie. Potvrdzuje to aj Boris Kollár, ktorý po straníckom sneme povedal, že Smer pre nich nie je partnerom. Ak to drahá nevesta naozaj myslí vážne, znižuje šance na najhorší možný povolebný scenár.

Jednou vetou:

4. Hlavné pojednávanie v kauze vraždy Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov sa skončilo, súd vyhlási rozsudok v piatok o 15.00 h, Alena Zsuzsová požiadala, aby na vyhlásení rozsudku nemusela byť prítomná.

5. Do ochrany slovenského vzdušného priestoru by sa čoskoro malo pripojiť Maďarsko, rezort obrany očakáva podpis dohody v najbližších týždňoch, ministri obrany krajín V4 budú o tejto spolupráci hovoriť na júnovom stretnutí.

6. Končiaci minister obrany Jaroslav Naď je ochotný zverejniť právnu analýzu k darovaniu stíhačiek MiG-29 Ukrajine, ktorá podľa neho dokáže, že nedošlo k porušeniu ústavy.

7. Spomedzi lídrov politických strán ľudia najviac veria Petrovi Pellegrinimu, že by ako premiér dokázal vládnuť bez hádok a konfliktov, prieskum Focusu ukazuje, že si to myslí 45 percent respondentov, na druhom mieste s 31 percentami skončil Robert Fico, tretí je Boris Kollár.

8. Premiér Eduard Heger odmietol, že by ututlával 1,4-miliónovú dotáciu pre firmu ministra Vlčana, ako to tvrdí Igor Matovič, ako povedal: „Okamžite sme konali… Jediná chyba bola, že sme nespravili tlačovku.“

9. Minister Rastislav Káčer neodišiel z Demokratov v dôsledku nezhôd v rámci strany, ale pretože sa rozhodol uprednostniť svoj osobný život pred tým politickým, povedal minister obrany Jaroslav Naď; končiaci minister taktiež tvrdí, že Káčer prehodnotil svoj výrok o babráctve Eduarda Hegera, ktorý napísal po jeho príhovore v RTVS.

10. Mikuláš Dzurinda bude lídrom strany Modrí – Európske Slovensko v septembrových voľbách, bývalý premiér bol jediným kandidátom, jeho podpredsedami sa na ustanovujúcom kongrese stali Ľuboš Schwarzbacher, Martin Hubinský, Jana Ambrošová a Michal Hort.

Zaujímavé články:

Dnešní nepriatelia liberálnej demokracie žiadnu predstavu o svete, ktorému by chceli vládnuť, nemajú, chcú len zničiť demokraciu. Keď sa pokúsite nahliadnuť za ten okamih, keď sa im to podarí, uvidíte len priepasť desivej prázdnoty.

Martin M. Šimečka o cudzopasníkoch na prezidentke. (dennikn.sk)

Prezidentka agentka, prezidentka zradkyňa, všetkých platí Soros, všetko je riadené zo „Západu“, designovaný premiér Ódor má vysoký plat za prednášanie vo Viedni… Prejav ako vystrihnutý z úvodníka Rudého práva v roku 1988. Travič studní Fico sa snaží zasiať do spoločnosti čo najviac nenávisti, čo najviac pochybností, čo najviac nedôvery a čo najviac závisti.

Juraj Petrovič o travičovi studní. (tyzden.sk)

Robert Fico nás týmto populisticko-konšpiratívnym slovníkom vracia do najtemnejšej fázy 90. rokov. Nepozná mieru, lebo hrá o vabank – za každú cenu potrebuje vyhrať predčasné voľby, súčasne chce do Prezidentského paláca dosadiť sebe blízkeho kandidáta. Preto potrebuje Čaputovú vyhnať – buď tak, že v budúcom roku ju blok na čele so Smerom porazí v druhom kole prezidentských volieb, alebo tak, že do volebného súboja ani nenastúpi.

Martin Hanus o útokoch na prezidentku. (postoj.sk)

Citát:

Shooty: