Erdoganovi ušlo víťazstvo len veľmi tesne. Turecko čaká napínavé druhé kolo a drsná kampaň

Turecké voľby s nálepkou najdôležitejšie v roku 2023 sa skončili veľmi tesne a tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi prekvapivo ušlo víťazstvo už v prvom kole zrejme len o malý kúsok.

Podľa neúplných výsledkov získal Erdogan 49,49 percenta hlasov, jeho vyzývateľ Kemala Kilicdaroglu 44,79 percenta.

Ak sa výsledky potvrdia, Turecko tak veľmi pravdepodobne bude čakať veľmi drsná kampaň a napínavé druhé kolo o dva týždne. Erdogan ho ešte nikdy nepotreboval, no napriek tomu je jeho výsledok považovaný za veľké prekvapenie a úspech vzhľadom na to, že prieskumy favorizovali opozíciu tak v parlamentných, ako aj prezidentských voľbách.

Economist to zhodnotil ako najhorší možný výsledok pre opozíciu, ak nerátame, že by Erdogan vyhral už v prvom kole. Do toho druhého tak pôjde turecký prezident z pozície favorita.

Nikto nechce ukázať strach

„Bude to súboj o každý hlas. Mobilizácia bude kľúčová a žiadna strana nebude chcieť ukázať strach alebo frustráciu,“ komentuje výsledky volieb pre Denník N expertka na Turecko Lucia Yar. O tom, ako to nakoniec dopadne, podľa nej rozhodne viacero faktorov.

Tým prvým je ten, ako bude reagovať a koho podporí ultranacionalista Sinan Ogan, ktorý bol v minulosti partnerom AKP v parlamente.

Ide o tretieho kandidáta, ktorému sa podarilo získať vyše päť percent hlasov. Jeho voliči podľa Lucie Yar môžu mať tendenciu voliť skôr Erdogana, hoci nie veľmi masívne.

Ogan, ktorého odporúčanie môže zohrať rolu vo voľbách, sa môže pokúsiť zobchodovať svoju pozíciu. Napríklad pre miesta vo vláde. Ani keby všetci jeho voliči volili Kilicdaroglua, nemusí to opozícii stačiť. Economist mu radí, aby celú predvolebnú debatu stočil na ekonomiku.

Ďalším veľmi dôležitým psychologickým momentom je skutočnosť, že v parlamente si podľa analytičky menej očakávane zabezpečila nadpolovičnú väčšinu Erdoganova Ľudová koalícia, čo by paradoxne mohlo pomôcť opozícii.

„Niektorí menej rozhodnutí voliči sa môžu obávať chýbajúcej rovnováhy moci a prikloniť sa nakoniec ku Kiličdaruglovi,“ myslí si slovenská analytička.

Sklamanie v opozícii

Účasť v zahraničí nakoniec nebola vysoká a do hry môže podľa Lucie Yar navyše vstúpiť ešte silnejšia snaha o mobilizáciu apatických Turkov.

Reakcie na výsledok prvého kola prezidentských volieb sa pritom dajú hodnotiť aj podľa sociálnych sietí. Tam, kde má silnejšie postavenie opozícia, bolo podľa analytičky jasne cítiť sklamanie, keďže prieskumy naznačovali Kiličdaroglovo víťazstvo.

Provládne médiá, naopak, hovorili o „sviatku demokracie”, keďže pri vysokej účasti okolo 90 percent budú výsledky naozaj veľavravné. „Erdogan pripomína, že jeho koalícia vyhrala v parlamente a že aj on v prezidentských voľbách vedie. Je to pohodlnejšia pozícia adresovať tak nádej svojim voličom,“ vraví Yar.

Erdoganovi priaznivci sa podľa reportéra BBC Paula Kirbyho vysmievali opozičným spojencom, ktorí predčasne vyhlásili, že Kiličdaroglu sa stane 13. tureckým prezidentom, a s prichádzajúcimi výsledkami v priebehu noci postupne znižovali svoje očakávania.

„Kiličdaroglu zatiaľ adresoval len krátke, emóciami nie príliš nabité vystúpenie,“ hodnotí Yar. Opozičný líder podľa nej pôsobí trochu unavenejšie ako Erdogan. On aj jeho koalícia budú teraz musieť vytvoriť absolútnu atmosféru nádeje, inak to podľa nej nepôjde.

Podľa komentára Financial Times aj v opozičných kruhoch zaznievajú obavy, či 74-ročný Kiličdaroglu má dostatočnú charizmu na to, aby po dvoch dekádach Erdoganovej éry zmenil kurz krajiny a svojho ťažkého súpera porazil.

Neférové podmienky a nacionalistický parlament

„Čiastočne, samozrejme, opozíciu frustruje fakt, že spočítavanie hlasov neprebieha najtransparentnejšie najmä v médiách a finálne výsledky stále nemáme. Treba podotknúť, že v boji s veternými mlynmi v médiách je to neuveriteľne neférové. Napríklad v piatok večer, tesne pred vyhlásením moratória, vysielali živý rozhovor novinárov s prezidentom na 28 televíznych kanáloch, s Kiličdaroglom išiel rozhovor iba na jednom,“ rozpráva analytička.

Sama si netrúfa odhadovať, ako to dopadne, predpokladá však, že to bude veľmi tesné. „Ktokoľvek napokon zvíťazí, bude viesť absolútne rozdelenú krajinu – takmer pol na pol.“

Už teraz podľa nej vidíme, že Turecko bude mať omnoho nacionalistickejší parlament, keďže sa doň dostalo oveľa viac menších, no národne a konzervatívne založených hráčov – navyše so silným postavením extrémnej pravice. To je podľa Lucie Yar celkom prekvapenie – pri strane MHP, ktorá je v koalícii s Erdoganovou AKP (Strana vývoja a spravodlivosti) sa takýto dobrý výsledok nečakal.

Úspech vládnej koalície v parlamentných voľbách je podľa analytičky veľkým prekvapením vzhľadom na to, že v regiónoch postihnutých zemetrasením si Erdogan a jeho koalícia oproti roku 2018 ešte polepšili. Pri živelnej katastrofe zomrelo vyše 50-tisíc ľudí a v postihnutých provinciách reagovali na reakciu vlády často s hnevom.

„Napriek niekoľkým veľmi ťažkým mesiacom sa zdá, že dominujúci turecký prezident má prevahu,“ napísalo BBC.

„Aj keď konečné výsledky ešte nie sú známe, sme ďaleko vpredu,“ vytešoval sa Erdogan z balkóna, kde sa tradične prihováral svojim stúpencom aj v predchádzajúcich voľbách.

Analytičku prekvapila aj nižšia účasť zahraničných Turkov na voľbách. V Holandsku aj Nemecku turecké komunity volili tradične s veľkou prevahou prezidenta Erdogana. Zaujímavosťou je, že na Slovensku prostredníctvom tureckého veľvyslanectva hlasovalo 78,65 percenta Turkov a Turkýň za Kiličdarogla.

Druhé kolo so symbolickým dátumom

Lucia Yar predpokladá, že najbližšie dva týždne môžu byť skutočne veľmi ostré. Pripomína napríklad voľby z roku 2015, keď v lete najprv nezískala Erdoganova strana dosť hlasov na to, aby mala pohodlnú väčšinu.

„Voľby sa potom konali aj v novembri, no medzitým sa udialo mnoho teroristických útokov. Krajina bola v obrovskom strachu, z čoho nakoniec vyťažil turecký prezident a nakoniec si moc ešte posilnil,“ hovorí.

S druhým kolom prezidentských volieb pritom Turci doteraz skúsenosť nemali. „Ak sa skutočne budú konať 28. mája, nakedy pripadá 10. výročie protestov v Parku Gezi, môže to byť veľmi symbolické a môže to ovplyvniť výsledok,“ dodáva Yar.

V istanbulskom parku sa odohrali v roku 2013 veľké celoštátne demonštrácie proti vláde a prezidentovi, po ktorých si už Erdogan nebol istý svojou pozíciou a začal ťahať Turecko výrazne autokratickejším smerom.

„Niet pochýb, že Erdogan ide bojovať za svoj politický život. Ale znovu dokázal svojim kritikom, že by nemal byť nikdy odpísaný,“ zhodnotili Financial Times.