Najvyššie slovenské vyznamenanie dostala právom, ale príliš neskoro

Lucia Popp bola prvou Slovenkou, ktorá spievala na najprestížnejších operných scénach. Zomrela predčasne, vo veku 54 rokov.

Foto - archív Tasr

Ten film videlo 5 miliónov divákov a ona v ňom hrala hlavnú ženskú postavu. Bola Jánošíkovou milou, no nakoniec sa nestala herečkou, ale opernou hviezdou. Ale mohlo to byť ešte úplne inak. Pôvodne totiž túžila po štúdiu medicíny, no kvôli zlému kádrovému posudku otca (bývalý kultúrny atašé v Londýne), ju nezobrali. Aj preto Lucia Popp využila prvú šancu zostať v zahraničí a vďaka tomu urobila už v 60. rokoch skutočne hviezdnu kariéru. V Československu sa o tom dlho oficiálne hovoriť nesmelo a keď už sa mohlo, trvalo to, žiaľ, iba krátko.

Rodina na Slovensku aj vo Viedni

Dedina, kde sa narodila leží na brehu rieky Morava, na druhej strane už je Rakúsko. Práve táto krajina sa stala nadlho jej druhým domovom a umožnila jej cestu do sveta. Bola prvou Slovenkou, ktorá spievala na scéne viedenskej Štátnej opery, prvou slovenskou speváčkou v milánskej La Scale, londýnskej Covent Garden, aj v newyorskej Metropolitnej opere. A nespolupracovala s dirigentmi ako Herbert von Karajan, Solti, Kleiber alebo Bernstein. Kritika aj diváci najviac tlieskali postavám, ktoré stvárnila v operách Mozarta a Richarda Straussa. Rad Bieleho dvojkríža I. triedy "za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry" by si zaslúžila už dávno.

Jej hlas pritom dlho poznala iba rodina. Aj na VŠMU ju pôvodne zobrali na divadelnú fakultu, no keď profesorka operného spevu Hrušovská navštívila študentské predstavenie Moliéra a počula tú spevácku vložku, okamžite ju prehovorila, aby prešla k nej. Stihla debutovať v SND, no keď sa v roku 1963 podarilo vybaviť návštevu príbuzných vo Viedni, rozhodla sa zostať tam. Mala 23 a okrem talentu aj štastie, že sa práve hľadala Kráľovná noci do nového predstavenia Mozartovej Čarovnej flauty. Postava, ktorú už mala mladá študentka v repertoári.

Predspievanie nadchlo celé vedenie viedenskej Staatsoper, ktoré sa postupne chodilo pozerať na mladú sopranistiku a ponuka bola hneď na stole. Ona sama na to neskôr skromne spomínala: „Vlastne som do Viedne nešla predspevovať, chcela som len navštíviť príbuzných. Každý poriadny Prešporák má vo Viedni tetku. V tom čase bolo treba dokázať, že idete na návštevu príbuzným, aby ste vôbec dostali povolenie. A tak som teda prišla do Viedne a moja teta sa čudovala. Ty vieš spievať? Prečo nejdeš do opery? Tak som išla. Angažovali ma. Na Slovensko sa vrátila len mamička. Ja som zostala vo Viedni s dvoma sukňami, zubnou kefkou a Mozartovou partitúrou."

Z Viedne viedla cesta na prvé scény do celého sveta, no rodičia zostali doma. Až keď sa vzdala československého občianstva a vydala za Rakúšana, mohla s novým pasom chodievať opäť na návštevy.

Po Novembri 1989 si párkrát zaspievala aj v rodnej krajine, no dlho nik netušil, že bojuje s rakovinou. Zomrela iba rok po svojej mame, v Mníchove. Mala len 54. Pochovaná je v Bratislave a škoda, že dlhoročná tradícia spomienkových koncertov, ktoré sa robievali v Slovenskej filharmónii, sa skončila.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |