Dubovcová: Poslancov kontaktovať nebudem, zatiahli by ma do politických súbojov

Pred šiestimi rokmi sa bývalá sudkyňa a bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová stiahla z verejného života. Keď ju prezidentka Zuzana Čaputová oslovila, či by súhlasila s účasťou v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora, premýšľala niekoľko dní. Napokon súhlasila.

Rozhodujúce pre ňu bolo dobré meno nového premiéra. A nielen to. „Pred pár rokmi som prevzala od prezidenta najvyššie štátne vyznamenanie. Bolo aj za to, čo sa predtým uskutočňovalo v súdnictve. Keby som teraz, keď sme v kríze a keď mi zdravie aj rozum ešte slúžia, povedala, že uprednostním svoje papuče a pokoj, tak by som sa cítila nehodná toho vyznamenania,“ vysvetľuje, prečo napokon súhlasila.

V rozhovore s ňou sa dočítate aj o tom:

• čo si myslí o svojich predchodcoch Márii Kolíkovej či Viliamovi Karasovi;
• prečo stále o sebe hovorí ako o nestraníčke, hoci kandidovala do parlamentu za dve strany;
• akú chybu urobili, keď presadili prvú súdnu reformu, a či ju teraz zopakovali;
• ako zareaguje, keď Robert Fico opäť zaútočí slovne na sudcov;
• či stiahne novelu Trestného zákona z parlamentu alebo sa do nej pokúsi zasiahnuť cez poslancov;
• ako by zahlasovala na vláde o návrhu na výmenu riaditeľa SIS.

V pondelok ste sa stali novou ministerkou spravodlivosti. Kedy vás po prvý raz oslovila prezidentka Zuzana Čaputová, že o vás uvažuje v úradníckej vláde? 

Pred niekoľkými týždňami som dostala ponuku, či by som to nezvážila. Nechala som si niekoľko dní na rozhodnutie, pretože je to naozaj vážne rozhodnutie. Aj pod vplyvom toho, ako sa veci vyvíjajú, som napokon súhlasila.

Prečo?

Videla som, že je veľmi veľká neistota. I keď som si myslela, že vláda Eduarda Hegera ešte do septembra vydrží. Bola som si však vedomá toho, že ak sa to nestane, musí to riešiť prezidentka. Znamená to, že ak by riešila takúto krízu, musí mať nejakých ľudí, ktorých by potom mohla poveriť. Pre tento prípad som povedala „áno“. A, žiaľbohu, nakoniec to musela predsa len riešiť.

Z týchto vašich slov nevyplýva nadšenie, že ste sa stali ministerkou. 

Len som prečítala realitu. Uvedomila som si, že Slovensko je v takej zložitej situácii, že naozaj jediný ústavný činiteľ, ktorý to podľa ústavy má v náplni práce riešiť, je prezidentka. Nemôže ovplyvniť, ako sa správajú poslanci, politické strany, ale keď vznikne problém, musí konať.

Čo pre vás znamená byť ministerkou spravodlivosti? 

Neberiem to vôbec tak. Skôr to beriem z toho pohľadu, že som bola veľmi dlho súčasťou súdneho systému. Vždy bolo v mojom záujme, aby sa menil k lepšiemu. Bola som súčasťou prvých, najzásadnejších reforiem, o ktorých už dnes ani nehovoríme, ale boli kľúčové. Teraz by to bolo veľmi zlé, ak by sa to v tomto období zvrtlo a prišli by sme o všetko, čo sme doteraz absolvovali.

Spomínam si však na rozhovor z roku 2017, keď ste odchádzali z postu ombudsmanky a bolo vidieť, že sa tešíte na oddych a na to, že sa už stiahnete z verejného života. 

Vtedy som si myslela, že už som urobila všetko pre to, aby sa pomery v justícii zlepšili. Dnes je situácia iná. Sme v kríze.