Nie v rómskych okresoch, ale v centre Bratislavy je najvyššia kriminalita

Nie okresy na strednom či východnom Slovensku, ale centrum Bratislavy je najnebezpečnejšie v krajine. V rebríčku oblastí podľa kriminality na počet obyvateľov sú okresy so silnou rómskou populáciou skôr v lepšej polovici.

V bratislavskom Starom Meste bol vlani obeťou trestného činu v priemere každý devätnásty obyvateľ. Obyvatelia tohto okresu mali vlani aj už tradične štatisticky najväčšiu pravdepodobnosť, že sa stanú obeťou ekonomického alebo majetkového trestného činu.

Na druhom a treťom najhoršom mieste nasledujú okresy Bratislava II a Bratislava III.

Na štvrtom mieste sú Košice, kde žije aj veľká rómska populácia. V prvej dvadsiatke sú potom z rómskych okresov len Lučenec, Poltár a Revúca.

Na Slovensku máme podľa minuloročného Atlasu rómskych komunít vyše 400-tisíc Rómov. Väčšina Rómov žije na Slovensku v pätnástich okresoch. Jedenásť z nich patrí medzi tie bezpečnejšie.

Mapa s počtom trestných činov a mapa s rómskymi okresmi

 

Starosta Lunika IX: Najviac nám fetujú

V Košiciach žije podľa atlasu 18-tisíc Rómov, mnohí na problémovom sídlisku Lunik IX.

„Problémy nám robia tínedžeri, násilnej kriminality máme menej,“ tvrdí starosta sídliska Marcel Šaňa zo Strany rómskej koalície.

„Zvyčajne je to fetovanie mladých priamo na uliciach. Majetková kriminalita je tu zriedkavá, naposledy tu bol vykradnutý jeden byt pred tromi rokmi,“ vraví starosta.

Najhoršie geto v Európe, ako ho nazval francúzsky denník Le Monde, nemá povesť bezpečného miesta. Aj starosta hovorí, že nie je ťažké nájsť rodiny, kde niekto z príbuzných bol alebo je vo výkone trestu.

Tento rok by chcel do ulíc zaviesť kamerový systém. Hovorí však, že musia splácať dlhy za vodu a elektrické osvetlenie po bývalom vedení.

Problémy majú aj v okrese Revúca, ktoré je v celoslovenskom rebríčku na štrnástom mieste. „Mestská polícia rieši najviac priestupkov proti verejnému poriadku a drobné krádeže, vandalizmus a hlučnosť na uliciach cez víkend, keď sa občania vracajú z barov a pohostinstiev,“ posťažovala sa primátorka Revúcej Eva Cireňová (Smer, HZDS).

Grafy: Počet trestných činov na počet obyvateľov

Veľké útoky sú skôr výnimkou

Ako ilustrácia rómskej kriminality minulý rok médiami prešli dva veľké prípady. Partia siedmich mladíkov z osady v Sačurove pri Vranove nad Topľou vo februári brutálne dobila 65-ročného dôchodcu. Prípad riešil aj parlamentný bezpečnostný výbor.

V Oboríne v okrese Michalovce zasa po hádke dvoch rodín dobili obyvatelia z osady na smrť muža, ktorý sa v konflikte prišiel zastať svojej sestry.

V oboch okresoch sú násilné útoky skôr výnimkou, ani jeden z nich nepatrí medzi rizikové.

 

Partizánske nie je prototyp úspechu

Za jeden z najbezpečnejších okresov označila polícia okres Partizánske. Vedenie mesta dlhšie poukazovalo na problémy s Rómami v jednej zo štvrtí. Pred dvomi rokmi mestom pochodovalo tritisíc ľudí počas protirómskeho protestu.

„Počas môjho pôsobenia v uplynulých štyroch rokoch sme deložovali 105 domácností a zaviedli zásadu trikrát a dosť,“ vysvetľuje primátor Jozef Božik (HZDS), ktorý v novembrových komunálnych voľbách obhájil svoju funkciu. Kam odišli vysťahovaní Rómovia, ho nezaujíma.

Primátor si myslí, že pochody a radikálne vysťahovania pomohli zlepšiť bezpečnosť v meste.

Celkový počet trestných činov je v Partizánskom naozaj jeden z najnižších na Slovensku.

Keď sa však počet trestných činov prepočíta na počet obyvateľov, je pomerne malý okres na tom podobne, pri niektorých trestných činoch aj horšie ako iné okresy v Trenčianskom kraji. V rámci celého Slovenska je viacero oblastí, kde je kriminalita ešte nižšia.

Policajné čísla tiež ukazujú, že v okrese Partizánske výraznejšie klesla násilná trestná činnosť.

Za posledných päť rokov klesol počet násilných trestných činov Partizánskom o viac ako polovicu zo 72 násilných trestných činov na tridsať. Naopak majetková a ekonomická kriminalita v okrese v porovnaní s rokom 2010  vzrástla o vyše päťdesiat prípadov.