Poslanci deťom schválili hodinu telocviku navyše, hoci mnohí žiaci cvičia na chodbách či na sídlisku
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Väčšine žiakov na základných školách pribudne od septembra hodina telesnej výchovy. Poslanci v parlamente jednoznačnou väčšinou odhlasovali, že deti budú cvičiť v škole trikrát do týždňa a stredoškoláci dvakrát do týždňa.
Návrh predložil poslanec OĽaNO a splnomocnenec vlády pre šport Karol Kučera, Národná rada ho schválila na poslednú možnú chvíľu – májová schôdza bude zrejme posledná, na ktorej bude môcť parlament v aktuálnom zložení schvaľovať zákony. Proti zákonu hlasovali iba traja poslanci: exminister školstva Branislav Gröhling, bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) a Radovan Marcinčin (OĽaNO). Zdržali sa najmä poslanci SaS, ale aj stranícki kolegovia Kučeru ako Mária Šofranko či Richard Vašečka.
Odborníci tvrdia, že deti hodinu telesnej výchovy navyše potrebujú, a pripomínajú alarmujúce štatistiky o telesnej kondícii detí. Školy a učitelia však tvrdia, že zdravie detí nespasí len príkaz od poslancov. Vysvetľujú, že deti naprieč Slovenskom nemajú kde cvičiť, týka sa to malých škôl na východe aj veľkých v hlavnom meste.
Navyše deti dokážu prilákať k športu iba zapálení učitelia, pre ktorých štát nepripravil systémové zmeny. Telocvikári bežne pracujú za 800 eur mesačne, mnohí v škole nemajú ani telocvičňu a so žiakmi musia behať šprinty či skákať z miesta do diaľky na školských chodbách.
Povinná tretia hodina telocviku bola schválená napriek nesúhlasu exministra školstva Jána Horeckého, Štátnej školskej inšpekcie a viacerých združení škôl.
Základ je telocvičňa a dobrý učiteľ
Telocvikár Stanislav Striženec zažil, aké je to každý deň cvičiť s tínedžermi, ktorých to nebaví. Na odbornej škole v Humennom učí ešte len rok, ale za ten čas sa mu podarilo trochu ich rozhýbať.
Na začiatku školského roka nebolo málo študentov, ktorí mali ospravedlnenku od cvičenia vypísanú od rodičov na celý rok, spomína si Striženec. Najťažšie to bolo pri tretiačkach, ktoré mali za sebou dva roky covidového vyučovania. „Na začiatku necvičil nikto, dievčatá si iba sadli do šatne a hotovo,“ hovorí telocvikár. Je rád, že sa mu za rok podarilo dosiahnuť, aby v jednej z takýchto tried z 18 dievčat necvičilo iba osem.
Tínedžeri na začiatku vôbec nechceli hrať volejbal, nakoniec ich učiteľ namotivoval až tak, že sa zapojili do súťaže medzi strednými školami. Nevyhrali ju, ale Strižinec sa teší, že neboli ani poslední.
Darí sa mu to iba preto, že aj žiaci vidia jeho zapálenie. Najviac podľa neho zaváži, že so študentmi cvičí aj on sám. „Hrám s nimi volejbal, basketbal, futbal, zabehnem si stovku, tisícku, čo treba,“ hovorí Striženec. Za deň má tak 4 až 5 hodín aktívneho športu a sám so smiechom hovorí, že s pribúdajúcim vekom cíti, že už tak nevládze. Ale tvrdí, že na študentov to má efekt. „Chcú sa predo mnou ukázať, predbehnúť ma,“ hovorí.
Striženec z praxe hovorí, že tínedžerov k pohybu prilákajú dve veci. Po prvé,
