V Poľsku vznikol mafiánsky systém, policajti bijú aj ženy, vraví prekladateľ Jagodziński
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku a počúvať môžete aj bez pripojenia k internetu. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
Na česko-poľskej hranici v Českom Těšíne sa nedávno uskutočnil festival Kino na hranici.
Organizátor jeho literárnej časti, prekladateľ a kedysi organizátor stretnutí českej a poľskej opozície Andrzej Jagodziński v rozhovore opisuje, aké pomery vládnu v Poľsku, a vysvetľuje, prečo sa tam ľudia boja.
Vo svojom prípade nehovorí o strachu, ale o pocite beznádeje. „A to je naozaj horšie než strach. Ja by som sa radšej bál,“ hovorí Jagodziński.
Keď porovnáte českú a poľskú demokraciu, kde vidíte situáciu pozitívnejšie?
Rozhodne v Česku.
Zohráva v tom rolu aj nový český prezident alebo by ste to isté povedali aj pred pol rokom, keď bol ešte hlavou štátu Miloš Zeman?
Povedal by som to isté, pretože v Poľsku už takmer osem rokov vládne garnitúra Práva a spravodlivosti, a to spôsobom, aký tu nebol od roku 1989. Vlády sa u nás striedali, ale demokratický systém bol v podstate nedotknutý. Teraz sú všetky demokratické inštitúcie v troskách a len niektoré sa ešte bránia, napríklad súdy.
Ale napríklad ústavný súd je nelegitímne obsadený, sú tam ľudia, ktorí sú zvolení neprávoplatne. Taktiež na najvyššom súde je polovica sudcov, o ktorých Európsky tribunál rozhodol, že sú tam nelegitímne. Verejnoprávny rozhlas a verejnoprávna televízia sa dnes dajú porovnať len s komunistickým rozhlasom a televíziou, ale v tých najhorších obdobiach.
Čo všetko nie je v Poľsku cenzurované?
Máme ešte slobodné médiá: súkromné televízie a rozhlasové stanice, denníky a časopisy, vychádzajú perfektné knihy, hrá sa skvelé divadlo. No všetko bez podpory štátnych inštitúcií. Zato poľské verejnoprávne médiá vytvárajú fiktívny obraz sveta, ktorý nemá s realitou nič spoločné.
Uvedomuje si to bežný Poliak?
Polovica ľudí to vie a druhá nevie. Tá si myslí, že toto je tá pravá realita. Navyše je tu systém inštitucionalizovaného zlodejstva. V Poľsku vznikol štátny mafiánsky systém a zákony sú tomu prispôsobené natoľko, že je to akosi takmer legálne.
Nazvali by ste to už diktatúrou?
