Denník N

Vladimír Dedeček – architekt, ktorý sa nebál radikálnych riešení

Aula Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre), v spolupráci s Rudolfom Miňovským, 1959 – 1966. Od roku 2014 Národná kultúrna pamiatka. Foto – Peter Kuzmin
Aula Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre), v spolupráci s Rudolfom Miňovským, 1959 – 1966. Od roku 2014 Národná kultúrna pamiatka. Foto – Peter Kuzmin

Obdivovaný aj zatracovaný – tvorba Vladimíra Dedečka bola roky prijímaná rozporuplne, dnes odborníci hovoria o nepopierateľnej kvalite. Vo štvrtok získal od prezidenta štátne vyznamenanie.

Tá budova je obrovská, ale konflikt názorov na ňu je azda ešte väčší. Asi nie je v Bratislave človek, ktorý by okolo nej prešiel bez záujmu či povšimnutia. Reč je o dostavbe Slovenskej národnej galérie od architekta Vladimíra Dedečka, jednej z najvýznamnejších postáv modernistickej architektúry na Slovensku. Vo štvrtok dostal štátne vyznamenanie – Pribinov kríž II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti architektúry.

Práve premostenie Vodných kasární na dunajskom nábreží sa na dlhé roky stalo symbolom rozporuplného vnímania diela architekta, ktorý za pol storočia svojej tvorivej kariéry urobil vyše deväťdesiat architektonických diel a návrhov – od rodinných domov až po rozsiahle komplexy.

Historici architektúry a architekti dnes hovoria o neprávosti, s akou sme roky pristupovali k dielu autora, ktorý si medzičasom zaslúžil aj medzinárodný ohlas. Dodnes existuje aj na domácej scéne architektov i laikov kritický tábor odporcov jeho tvorby, väčšina odborníkov však hovorí o rehabilitácii Dedečkovho diela a vyzdvihuje jeho nepopierateľné kvality porovnateľné s európskym kontextom.

Dostavba a rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie v Bratislave, 1964 – 1978. Foto - Peter Kuzmin
Dostavba a rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie v Bratislave, 1964 – 1978. Foto – Peter Kuzmin

Pohľad na pôvodný projekt hlavnej fasády Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Archív Oddelenia architektúry ÚSTRACH SAV
Pohľad na pôvodný projekt hlavnej fasády Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Zdroj – archív Oddelenia architektúry ÚSTARCH SAV

Jedno z najznámejších diel Vladimíra Dedečka: Dostavba a rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie v Bratislave, 1964 – 1978. Foto - Peter Kuzmin
Jedno z najznámejších diel Vladimíra Dedečka: Dostavba a rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie v Bratislave, 1964 – 1978. Foto – Peter Kuzmin

„Necítim sa ako vynálezca myšlienok. Všetko, čo je v mojej architektúre, nájdeš v učebnici deskriptívnej geometrie, len musíš pozorne listovať,“ hovoril Vladimír Dedeček o svojej tvorbe na výstave Práca, ktorá mala premiéru na bratislavskom DesignWeeku a práve teraz sa dá vidieť v pražskej Galerii Jaroslava Fragnera. Celá sa sústreďuje najmä na to, ako sa na svoju tvorbu a architektúru díva Vladimír Dedeček dnes. „Navrhovanie som premenil na robotu. Nikdy som sa necítil ako umelec,“ hovorí vo videu.

Vladimír Dedeček sa narodil v Martine v roku 1929. V roku 1952 absolvoval štúdium architektúry v ateliéri Emila Belluša a rovno nastúpil do bratislavského Stavoprojektu, kde pôsobil až do roku 1995; od roku 1966 viedol vlastný ateliér. V roku 2014 bol areál Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, ktorú vytvoril v spolupráci s Rudolfom Miňovským, vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Okrem nej patria k jeho najznámejším stavbám Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra v Bratislave-Mlynskej doline, Dostavba a rekonštrukcia SNG v Bratislave, Vysoká škola lesnícko-drevárska vo Zvolene, Štátny ústredný archív v Bratislave (dnes Slovenský národný archív), výstavisko Incheba Expo, Palác kultúry a športu v Ostrave-Vítkoviciach a Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Vladimír Dedeček (87). Foto - Boris Németh/.týždeň
Vladimír Dedeček (87). Foto – Boris Németh/.týždeň

Vraj nikdy nie je neskoro. Pre dobrú slovenskú architektúru druhej polovice 20. storočia to teda neplatí. Jej rozpoznanie a ocenenie mešká a pokým sa tak veľmi pomaly deje, jej prítomnosť nám mizne pred očami. To platí aj pre architektúry Vladimíra Dedečka. Množstvo jeho domov prešlo alebo prechádza prestavbou, takže je dnes veľmi ťažké uvidieť ešte čokoľvek bez nešikovných zásahov. Radikalita a ostrosť stavu sveta, v ktorom Dedeček žil, sa nádherne preniesla aj do jeho stavieb.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Vyznamenania od prezidenta

Teraz najčítanejšie