Denník N

Otvorené ateliéry Rudolfa Sikoru

Osobitné miesto v živote výtvarníka Rudolfa Sikoru má dátum 19. november – v tento deň v roku 1970 zorganizoval prvé hromadné vystúpenie výtvarníkov proti obmedzovaniu výstavných podujatí a tlakom, meniacim kultúrno-spoločenské pomery po nástupe normalizácie, a v roku 1989 patril k iniciátorom stretnutia asi päťstovky občanov v bratislavskej Umeleckej besede, na ktorom sa sformovalo hnutie Verejnosť proti násiliu.

Rudolf Sikora dostal vo štvrtok od prezidenta vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.

„Necítim sa v pravom slova zmysle maliarom. Som výtvarník, mám k dispozícii maľbu, grafiku, objekt, inštaláciu, text, fotografiu, film, pripravujem projekty a texty, v ktorých komentujem svoj výtvarný program,“ hovorí jeden z najvšestrannejších slovenských výtvarníkov Rudolf Sikora (1946), ktorého tvorba dávno a ďaleko presahuje hranice nášho regiónu, autor vystavujúci v renomovaných svetových galériách.

Rodák zo Žiliny začínal v 60. rokoch maľbou, no jeho trvalý vzťah k exaktným vedám ho priviedol až ku kozmológii, vede o vývoji vesmíru, a s tým zákonite aj k otázkam životného prostredia na našej planéte. Spojením ekológie s kozmológiou sa začalo jeho konceptuálnejšie obdobie, priamo späté s pôsobením na alternatívnej výtvarnej scéne v časoch normalizácie.

Sikora priamo prispel k formovaniu tejto scény zorganizovaním (spolu s Viliamom Jakubíkom) 1. otvoreného ateliéru vo svojom dome na Tehelnej ulici v Bratislave. Zúčastnilo sa ho devätnásť výtvarníkov nastupujúcej generácie, ale aj najvýznamnejší autori predošlého desaťročia, ktorí sa nemienili vydať na cestu socialistického realizmu.

Otvorený ateliér bol nielen novou formou tvorivej participácie v prostredí mimo výstavných siení, ale predovšetkým sa stal prvým vystúpením proti obmedzovaniu výstavných podujatí a tlakom, ktoré menili kultúrno-spoločenské pomery. Bol otvorený myšlienkam, technikám, generáciám, všetkým ľuďom, no v nastupujúcom čase normalizácie sa už nepodarilo podobný počin zopakovať.

Bolo to 19. novembra 1970, a presne na deň o devätnásť rokov, v nežnorevolučnom osemdesiatom deviatom patril k iniciátorom pamätného stretnutia asi päťstovky občanov v bratislavskej Umeleckej besede, na ktorom sa sformovalo hnutie Verejnosť proti násiliu.

Čas medzi týmito dvoma dátumami je v jeho tvorbe charakterizovaný opustením tradičných výtvarných médií a využívaním technologických špecifík fotografie, ale tiež možností geometrie a ikonografie. Vzniklo množstvo veľkých cyklov ako Z mesta von, Čierne diery, Pyramída, Dotyky či Antropický princíp, na ktoré v 90. rokoch nadviazali najmä cykly, inšpirované ruským suprematizmom a jeho predstaviteľom Kazimirom Malevičom, s ktorým vedie permanentný výtvarný dialóg.

Kým v predošlom režime spájal svoju umeleckú činnosť napríklad aj s polooficiálnym ochranárskym hnutím či s bojom za nastolenie nových pomerov vo vtedajšom normalizačnom výtvarníckom zväze, neskôr, už v demokracii, ktorú pomáhal budovať, stál v čase jej ohrozenia mečiarizmom pri zrode Otvoreného fóra Zachráňme kultúru.

Vysokoškolský profesor Rudolf Sikora začal svoju bohatú pedagogickú činnosť po Novembri ’89, keď na Vysokej škole výtvarných umení vyhral konkurz na šéfa ateliéru maľby, ktorý nazval nielen z piety, ale hlavne v duchu svojej umeleckej a pedagogickej filozofie Otvorený ateliér.

Prezidentské vyznamenania

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie