Handzuš: To, čo vie Nemec ako 19-ročný, mne ukázal až učiteľ z vojenskej akadémie oveľa neskôr
Nemám to rád – rozprávať po zápase, že hráme proti rozhodcom, vraví.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Michal Handzuš odohral v NHL viac ako tisíc zápasov, v roku 2013 získal s Chicagom Blackhawks Stanleyho pohár a mnohí si ho pamätajú ako jedného z najlepších slovenských hráčov v ére samostatnosti.
Na drafte si ho v roku 1995 vybralo St. Louis Blues, no do najlepšej ligy sveta sa nedostal okamžite, hoci na farme v tíme Worcester Ice Cats viedol bodovanie celého tímu.
Hovorí, že nebol taký sebavedomý, ako je teraz 19-ročný Šimon Nemec, ktorý spravil pred gólom Kanady chybu, rýchlo na ňu zabudol a vo zvyšku zápasu už hral výborne. Keď Handzuš pochybil, trápil sa a problém dusil v sebe.
„Neustále som si ten moment premietal a škodilo mi to v zápase, v ktorom som urobil chybu, ale potom aj v tých ďalších. Až neskôr v kariére som sa naučil, ako hodiť chyby za hlavu,” vysvetľuje.
Pomohol mu až odborník vo Filadelfii, ktorý pracoval vo vojenskej akadémii so špeciálnymi jednotkami.
Vie preto pochopiť Nemca, ktorý strávil sezónu na farme v Utice a do Rigy prišiel ukázať, že si miesto v NHL zaslúži.
Okrem iného sa dozviete:
- že nemá rád výroky proti rozhodcom;
- prečo je logické, že Slafkovského vzali na MS a Dvorského nie;
- ako mu v NHL pomohli, keď sa trápil;
- prečo ho neprekvapujú Kochove výkony,
- prečo zlyhávame na buly;
- čo mu v Amerike poradil Peter Šťastný.
Craig Ramsay po zápase s Kanadou povedal, že rozhodcovia „žijú vo svojom malom svete, ktorý je nepreniknuteľný, a nezaujíma ich, čo im chce bláznivý starý tréner povedať“. Nebolo to zbytočné?
Ťažko sa hodnotí, keď pozeráte zápasy iba v televízii. Nevidíte všetky tie emócie aj situácie s rozhodcami. Pravdepodobne sa tam niečo dialo, emócie boli veľké… Hrali sme s Kanadou, zápas bol vyrovnaný, boli tam vylúčenia, ale neviem vám povedať, prečo povedal takýto výrok.
Aj Miroslav Šatan v nedeľu hovoril, že „nebojujeme len proti súperom, ale aj proti pánom v pruhovanom“. Myslíte si, že nám chceli uškodiť?
Budem úprimný. Nemám to rád – rozprávať po zápase, že hráme proti rozhodcom. Rozhodca je tiež človek, robí chyby tak ako hráči. Samozrejme, krivdu môžeme cítiť a pravdepodobne ju aj cítia, ale nemám rád tieto výroky, to poviem rovno.
Odkiaľ potom pramení pocit, že nám chce niekto uškodiť? Nie je to prvý raz, videli sme to na veľkých turnajoch už v minulosti.
Z jedného pohľadu je to možno aj normálne, sme malý národ, ktorý hrá proti veľkým krajinám. A keď rozhodca spraví chybu, ten pocit príde. Asi majú v sebe niečo také aj ostatné malé krajiny. Ale ako som už povedal, nemám to rád, radšej sa pozerám na to, čo sme mohli urobiť pre to, aby sme vyhrali, a či sme urobili dosť na to, aby sme vyhrali.
Ramsay poslal Šimona Nemca na samostatný nájazd proti Kanade, on však nepremenil a napokon sme prehrali. Ako vnímate tento krok?
Vidno, že mu verí, a myslím si, že je to úplne normálne. Šimon hral dobrý zápas, je to šikovný hráč so šikovnými rukami, ktorý vie dať gól, takže mu tréneri verili. Treba férovo povedať, že Šimon nebol jediný, kto nájazd nepremenil
„To by boli titulky, keby rozhodol, čo poviete? Nemi ide na nájazd a skóruje. Bol by to skvelý príbeh,“ povedal Ramsay po zápase o nájazde. Čo to o trénerovi hovorí?
Ramsay svojim hráčom veľmi praje. Chce, aby boli úspešní, preto sa ich snaží dávať do pozícií tak, aby úspešní aj boli. Týmto výrokom dokazuje, že chce, aby sa Šimonovi darilo a aby ďalej rástol. Ak by nájazd premenil, získal by veľa sebavedomia.
Vrátim sa k Nemcovi. Okrem nepremeneného nájazdu spravil pred gólom Kanady veľkú chybu a má stále len 19 rokov. Neublížia mu takéto momenty?
Nie. Podľa toho, ako ho poznám, usudzujem, že je dosť sebavedomý a vie chyby hodiť za hlavu, čo je prvá vec. Druhá vec je nastavenie trénerského tímu, ktorý ho nebude haniť za chyby. Skôr tréneri dbajú na to, aby hráči makali a dodržiavali systém, chyby sú súčasť hry.
Videli ste to aj v zápase. Šimon aj po spomínanom momente hral ďalej a dostával priestor v presilovkách. Tréner mu veril a to hráč cíti. Aj keď urobil chybu, mohol ďalej hrať s pokojom. Preto si nemyslím, že mu tieto momenty uškodia, naopak, poučí sa a nabudúce konkrétnu situáciu vyrieši inak.
Boli ste ako mladík v podobnej situácii?
Na konkrétny moment si nespomeniem, ale spravil som na ľade veľa chýb. Z niektorých určite padli aj góly. Ja som však bol v jeho veku iný, dosť som sa pri tom trápil a držal som to v sebe. Neustále som si ten moment premietal a škodilo mi to v zápase, v ktorom som urobil chybu, ale potom aj v tých ďalších. Až neskôr v kariére som sa naučil, ako hodiť chyby za hlavu.
Šimon je však typ, ktorý to rýchlo hodí za hlavu. Títo chalani sú iní, ako sme boli my, aj informácií majú viac. Možno je to preto, lebo majú okolo seba v takom mladom veku športových psychológov, ktorí im pomáhajú. Sú naučení viac pracovať s mentálnou stránkou.
Hovoríte, že ste sa to naučili až neskôr v kariére. Čo prinieslo pozitívnu zmenu?
Prvého športového psychológa som mal asi ako 25- alebo 26-ročný, keď som bol vo Filadelfii. A asi až okolo 28. či 29. roku som sa chybami naučil fungovať. Odborník mi otvoril oči a na mnohé veci som sa začal pozerať inak. Pomohol mi pochopiť, ako stále konkrétne momenty neriešiť, ako nebyť na chyby vysadený.
Ako prebiehalo sedenie?
Mali sme chalana, ktorý pôsobil ako učiteľ vo vojenskej akadémii vo West Pointe, pracoval so špeciálnymi jednotkami.
