Denník N

Hana Hegerová predala 1,5 miliónov platní s noblesnými pesničkami

Foto - Tasr
Foto – Tasr

Rozhodnutie ukončiť kariéru nedokáže urobiť každý spevák. Ona to urobila, no oveľa prekvapivejšie bolo kedy. Dostala Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry.

„Rozhodla som sa, že už nechcem. Nechcem už spievať, ani verejne vystupovať. Chcem sa zbaviť stresu. Firma Hana Hegerová jednoducho končí, zostáva súkromná osoba Hana Hegerová, ktorá si chce vychutnať obyčajné pokojné dni so svojím psíkom. Držte mi palce, nech je ich ešte veľa,“ odkázala v rozhovore pre MF dnes v lete 2011.

Bolo to pochopiteľné, krátko pred osemdesiatkou už má väčšina ľudí úplne iné starosti než koncertovanie a nahrávanie. Fanúšikovia sa nemohli sťažovať, pretože rok predtým vydala po dlhej pauze nový štúdiový album Mlýnské kolo v srdci mém. Predalo sa z neho takmer 50-tisíc kusov (pre predstavu, platinová platňa dnes znamená 12-tisíc) a celkovo za takmer 50-ročnú spoluprácu s vydavateľstvom Supraphon vyše 1,5 milióna nosičov, k čomu netreba nič dodávať. Iba zatlieskať, aj jej úprimnosti: „Som prekvapená, že si moje nahrávky ešte vôbec niekto kupuje. Ja sa nemôžem počúvať. Vnímam iba tie chyby“.

Bratislava, Komárno, Martin, Praha

Umelci si obvykle menia pôvodné mená, aby zneli zaujímavejšie, ona to nepotrebovala. Keď sa niekto v prvej polovici 20. storočia volal Carmen Mária Štefánia Farkašová bolo jasné, že nepochádza z hocijakých pomerov. Jej otec bol bankovým riaditeľom, po matke mala zemiansky pôvod. Lenže pre dospievanie v povojnovom Československu to bola zlá kombinácia. Maturovať musela v Komárne, nezobrali ju na vysokú a než sa dostala na bratislavské konzervatórium, kde ju herectvo učil aj Ladislav Chudík, musela pracovať v továrni a v učilišti.

Všetko, čo bolo pre jej život podstatné sa odohralo na prelome 50. a 60. rokov. Najskôr dostala umiestnenku do martinského divadla, zobrala si za muža divadelníka Dalibora Hegera, všimol si ju kapelník orchestra bratislavskej Tatra revue Juraj Berczeller a suverénne sa vybrala na konkurz do pražského divadla Rokoko cez ktoré prišla na scénu Semaforu v najslávnejšom období. A v roku 1965 už bola taká dobrá, že rozbehla sólovú kariéru a dostávala ponuky aj zo zahraničia.

Ako sa vlastne dostala k hudbe? Už po jej vystúpení v žilinskej kaviarni miestne noviny napísali „našli sme speváčku európskeho formátu“. Nebolo to prehnané. Herecké schopnosti zužitkovala v niekoľkých filmoch (najznámejším z nich bol muzikál Kdyby tisíc klarinetů), ale najmä v pesničkách. Jej žánrom sa stal šansón, precítené podávanie básnických textov. Keď ju počul slávny šéf parížskej Olympie Bruno Coquatrix, ponúkol sériu vystúpení, ktoré jej vyniesli prezývku Edith Piaf z Prahy.

Že jej komunisti bránili v kariére ako sa dalo, zobrala to s nadhľadom („aspoň som sa nemusela zúčastňovať takých tých zábavných programov“) a nerozhodla sa pre emigráciu. Chcela zostať so synom a rodičmi, navyše tvrdila, že v cudzine by si nevedala zvyknúť na inú poetiku a humor.

„Je možné, že niekto prázdnotu raných 70. rokov, čas bez deja a bez dejín, dokázal odraziť v hudbe s pôvabom? Nahrávky Hany Hegerovej sú toho svedectvom,“ napísal pre Respekt Pavel Klusák. Podľa neho žiadny z albumov nie je bez slabých miest, no dodal, že jej noblesa a solitérstvo sa stali dobrým súputníkom tisícok poslucháčov v čase, keď u nás vychádzalo len málo slušných nahrávok.

Preslávil ju hit Levandulová, ktorý jej skomponoval Petr Hapka, azda druhou najznámejšou pôvodnou skladbou sú Čerešne s hudbou Jara Filipa a textom Milana Lasicu. Sprevádzali ju vždy výborní muzikanti, na poslednom albume sa nebála ani zexperimentovať s novými trendmi (beatbox).

Vlani vystrašila fanúšikov srdcová príhoda, po ktorej ju lekári museli uviesť do umelého spánku. V rozhovore z leta 2015 svoje problémy komentovala s nadhľadom: „Je vlastne náhoda, že tu ešte som. Zdravíčko nestojí za veľa, ale nie je mi zle a znášam to veľmi dobre. Hlava funguje dobre,  inak to nestojí za nič“.

Prezidentské vyznamenania

Kultúra

Teraz najčítanejšie