Denník N

Ako prekresliť ulice tak, aby v nich mali miesto aj chodci a cyklisti? Niekde stačí vedro farby, inde treba boj a dáta

Ilustračné foto - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto – Tomáš Benedikovič

Janette Sadik-Khan vytlačila autá z Times Square v New Yorku. Aj o tom napísala príručku mestskej revolúcie v doprave. Môžeme jej skúsenosti využiť na Slovensku?

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Keby ste sa pred päťdesiatimi rokmi niekoho opýtali na budúcnosť mestskej dopravy, zrejme by fantazíroval čosi o lietajúcich taxíkoch alebo o futuristických vozidlách, ladne plynúcich vyľudnenými ulicami megalopolisov.

Keď sa dnes ocitnete na prednáške o víziách urbánnej mobility, veľmi pravdepodobne bude reč o chodení pešo, bicyklovaní a hromadnej doprave. Čiže o najklasickejších spôsoboch presunu, aké si dokážete predstaviť.

Dialo sa tak aj na nedávnom vystúpení bývalej komisárky pre dopravu mesta New York Janette Sadikovej-Khanovej v Bratislave. S odborníčkou na mobilitu prišla aj jej čerstvo do slovenčiny preložená kniha Boj o ulicu (82 Bøok & Design Shõp/Milk, 2023). Pútavo v nej referuje o svojich rokoch v úrade, naplnených úsilím zmeniť nastavenie mobility „veľkého jablka“.

Namiesto sci-fi vizualizácií budúcnosti Sadiková-Khanová ukázala napríklad newyorskú ulicu pred sto rokmi. Bola zaplnená ľuďmi, medzi ktorými sa pohybovali ojedinelé štvorkolesové vozidlá. A otázka znela: Vieme sa k tomu opäť priblížiť?

O tom, ako sa to v New Yorku pod jej taktovkou podarilo, referuje Sadikovej-Khanovej kniha. A my chceme vedieť, čo z jej „príručky mestskej revolúcie“ je relevantné aj na Slovensku.

Dobré auto, zlé auto

V moderných dejinách miest priniesol zásadný skok nástup priemyslu. Dopyt po pracovnej sile vo fabrikách spôsobil obrovský prísun nového obyvateľstva, ktoré bolo treba ubytovať. Mestá sa rozliali za svoje tradičné hranice, čím sa nutne zväčšili vzdialenosti.

Zhodou okolností sa jedným z produktov industrializácie stal automobil, ktorý sa veľmi dobre hodil na vyriešenie tohto dopravného problému.

Bolo teda logické začať kresliť rozvrhovanie miest podľa potrieb automobilovej dopravy. Rastúca životná úroveň navyše umožňovala život mimo centra a zároveň jeho pohodlnú dostupnosť na štyroch kolesách.

Skok do 21. storočia prináša neradostné finále tejto utópie. Príliv ľudí do miest pretrváva, no existujúca cestná sieť v zahusťujúcich sa centrách nepostačuje rastúcim nárokom. Premávka do stále vzdialenejších predmestí zároveň produkuje zásadnú uhlíkovú stopu, ktorá v zlatých časoch automobilu nikoho netrápila. Výsledkom je mesto prepchaté železnými škatuľami, ktoré diktujú tep života, vyľudňujú ulice, zaberajú miesto, sú potenciálne nebezpečné a ešte aj ničia planétu.

Náročnou výzvou na možnú zmenu pritom nie je len to, že ulice miest sú historicky nalinajkované pre potreby individuálnej motorizovanej dopravy. A že vstup do tohto matrixu si žiada veľký organizačný a intelektuálny výkon.

Zásadnú rolu zohráva psychologická rovina. Za desaťročia používania si ľudia usporiadali svoje mestské životy okolo auta, ktoré ich v zložitej každodennosti dopraví všade tam, kam potrebujú. Auto je symbolom sebaurčenia pohybu po meste a tiež nástrojom súkromnej agendy, do ktorej nemá čo kto zasahovať.

Téza napriek tomu znie, že neexistuje iný spôsob zníženia dominancie áut ako presun ľudí k iným druhom dopravy. Kto to chce dosiahnuť, musí dokázať prekresliť mesto, presvedčiť obyvateľov a preukázať pozitívne výsledky.

Ilustračné foto – Tomáš Grečko

Čo dokáže meter a vedro farby

Čo teda urobíte s preplnenou mestskou štvorprúdovkou, ktorá každú chvíľu viazne v zápche, no napriek tomu nikomu nenapadne zvoliť si iný spôsob prepravy?

Musíte

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie