V Martine by v roku 2026 vďaka financiám z plánu obnovy mali otvoriť novú nemocnicu, no v tendri sa nenašla firma, ktorá by ju chcela postaviť. Do súťaže na stavbu nemocnice za 330 miliónov eur sa neprihlásil nikto.
Martina Antošová riadi tím, ktorý nemocnicu pripravuje a v rozhovore vysvetľuje:
- ako budú teraz postupovať;
- či sa nemocnica ešte dá postaviť;
- ako politické strany ovplyvňujú úspech plánu obnovy;
- kto môže za to, že nevieme čerpať peniaze z plánu obnovy;
- aj či sa podľa nej dajú stihnúť Rázsochy.
Dá sa ešte postaviť nemocnica v Martine z financií z plánu obnovy?
Stále si myslím, že je možné to stihnúť. Ako príklad si zoberiem susednú Českú republiku, ktorá podobným spôsobom – teda takzvaným design-build (systém, v rámci ktorého projektant a staviteľ spolupracujú od začiatku, pozn. red.) súťažila Onkologické centrum vo Fakultnej nemocnici Motol. Ide o projekt za 3,2 miliardy českých korún bez DPH (asi 135 miliónov eur). V porovnaní s nami ide o menší projekt, ale okrem výstavby zahŕňa aj rekonštrukciu a opciu na Výskumné centrum. V čase vyhlásenia súťaže bola k dispozícii len architektonická štúdia, termín ukončenia je december 2025.
Pravidelne monitorujem aj ďalšie zahraničné projekty, napríklad v USA dokážu postaviť porovnateľneveľké projekty do dvoch rokov. Na druhej strane, aj v Estónsku mali ambíciu postaviť v Talline porovnateľne veľkú nemocnicu z Plánu obnovy a odolnosti, no termín budú posúvať.
Od čoho závisí, či to stihnete?
Od toho, ako rýchlo budeme vedieť urobiť analýzu toho, prečo neboli predložené ponuky. Oslovili sme potenciálnych uchádzačov, s ktorými sme komunikovali v rámci prípravných trhových konzultácií. Potom sa rozhodneme, či vypíšeme nanovo tender po úprave niektorých podmienok účasti alebo či zvolíme priame rokovacie konanie.
Ak by išlo o priame rokovacie konanie, nebol by to pre Európsku komisiu problém?
Priame rokovacie konanie so zverejnením umožňuje súčasná legislatíva, pokiaľ vám v tendri nepríde žiadna ponuka. Je to v súlade so zákonom. Keďže by to bolo so zverejnením, mohlo by sa prihlásiť viac firiem. V porovnaní s klasickým tendrom, ktorý sa dá v zmysle platnej legislatívy nastaviť na 30 dní, by bol tento proces určite trochu dlhší.
Ako dlho by to trvalo?
To budem vedieť povedať, keď si spravíme podrobnejšiu analýzu.
Doteraz bol projekt nemocnice v Martine veľmi natesno, nebola tam časová rezerva. Ak sa to ešte predĺži, kde získate čas, aby sa to dalo stihnúť?
Veľa vecí sme urobili už počas tohto tendra. Viaceré veci sme začali projektovať v rámci svojich kapacít. Paralelne prebiehali aj ďalšie procesy, veľký pokrok sme urobili v príprave podkladov na digitalizáciu, veľký progres nastal v nastavení nemedicínskych procesov. Spravili sme podklad pre rámec súťaží na medicínske technológie. S komorou architektov pripravujeme súťaž návrhov na interiér, ktorú plánujeme vyhlásiť v najbližšom čase. Stále dokážeme byť veľmi súčinní s dodávateľom, efektívna spolupráca vedie k dobrým výsledkom.
V rozhovore pre Aktuality ste pred mesiacom povedali, že niektoré firmy sa zaujímali o súťažné podklady a poslali vám k nim otázky. O aké firmy išlo?
Z legislatívneho pohľadu môžem mená firiem zverejniť len na základe žiadosti cez infozákon.
Poznámka redakcie: (Sme zverejnilo zoznam firiem, ktoré sa na tender pýtali. Ide o VAMED Standortentwicklung und Engineering GmbH, HOCHTIEF SK, s. r. o., VCES a. s. + INGSTEEL, spol. s r. o. + OBERMEYER HELIKA s. r. o., CAN INSAAT ENDUSTRISI TICARET, CMB Societa Cooperativa Muratori e Braccianti di Carpi, OHLA ŽS, a. s., Rizzani de Eccher S.p.A., Metrostav Slovakia, a. s., FINCANTIERI INFRASTRUTTURE SOCIALI S. p. A.)
Koľko ich bolo?
V prípravných trhových konzultáciách bolo minimálne deväť relevantných spoločností schopných túto stavbu realizovať.

Išlo aj o zahraničné firmy?
Áno, boli tam slovenské aj zahraničné firmy.
Čo sa za ten mesiac zmenilo?
Z môjho pohľadu nič. Takéto situácie prináša život. Sú veci, ktoré viete ovplyvniť a také, ktoré sa ovplyvniť nedajú. Ak niekto očakával, že budem chodiť po trhu a prosiť firmy, nech nám dajú ponuku, tak sa veľmi mýli. Napriek tomu, že nemocnicu chceme postaviť, nebudem podporovať správanie, ktoré vedie k deformácii a ovplyvňovaniu trhu takouto cestou. Konšpiračné teórie a obviňovanie teraz očakávam z každej strany.
Ak by nám napríklad prišla len jedna ponuka, určite by niekto tvrdil, že sme to mali dohodnuté. Teraz nám neprišla žiadna ponuka, tak si môže niekto vymyslieť, že to bolo tiež dohodnuté, lebo tam niekto nevidel dostatočnú maržu. Môžete si vymyslieť, čo len chcete. Pre nás je teraz dôležité nenechať sa ovplyvniť mediálnym ani politickým tlakom a spolu s NIKA (Národná implementačná a koordinačná autorita, ktorá má na úrade vlády na starosti plnenie plánu obnovy, pozn. red.) a ministerstvom sa dohodnúť na ďalších krokoch. Cieľ máme stále ten istý.
Ako si vysvetľujete, že sa do tendra nik neprihlásil?
Priznám sa, že si vzniknutú situáciu neviem vysvetliť. Rozhodnutie predložiť ponuku je v konečnom dôsledku na zhotoviteľovi. Opis predmetu zákazky bol pripravený v porovnaní s inými, podobnými tendrami na veľmi dobrej úrovni, čo nám bolo potvrdené aj uchádzačmi v prípravných trhových konzultáciách. Otázky od uchádzačov prichádzali, dopyt sme priebežne evidovali. Obyčajne to funguje tak, že ak je firma nespokojná s čímkoľvek v súťaži, tak sa pýta, dáva žiadosti o nápravu, námietky.
Na tieto podnety je verejný obstarávateľ povinný adekvátne reagovať. Ak by bola akákoľvek požiadavka zo strany trhu na podmienky účasti, kritériá či iné nejasnosti v tendri, určite by sme sa im venovali s príslušnou vážnosťou.
Dnes som sa napríklad dozvedela, že expremiér Eduard Heger mal stretnutie s predstaviteľom zväzu stavebných podnikateľov, ktorý ho údajne informoval o rizikách našej súťaže.
Vedeli ste o tom?
Je to pre mňa úplne nová a šokujúca informácia, pretože ak mal expremiér vedomosti o nespokojnosti trhu a bol akokoľvek upozornený na to, že by nám potenciálne neprišla žiadna ponuka, tak nás mal o tom informovať a mohli sme to vyriešiť. S účastníkmi nemôžeme komunikovať priamo. Všetko sa deje prostredníctvom elektronickej platformy. O to viac ma táto informácia nepríjemne prekvapila.
Účastníkom prípravných trhových konzultácií sme poslali list, aby nám vysvetlili problematické časti tendra a dôvody, prečo nepodali ponuku. Zároveň sme počas víkendu analyzovali aj iné možnosti, ktoré v súčasnosti vnímajú aj dodávatelia z iných oblastí. Ide najmä o turbulentnú a nestabilnú politickú situáciu, ktorá môže mať potenciálny vplyv aj na garanciu zmluvných vzťahov zo schém EÚ, negatívnu medializáciu zdravotníckych projektov z plánu obnovy, neschopnosť Slovenska čerpať financie z prostriedkov EÚ, rušenie tendrov a zmlúv. Toto všetko vnímajú aj spoločnosti zo zahraničia, pre ktoré realizácia projektov na Slovensku predstavuje vzhľadom na okolnosti relatívne vysoké reputačné riziko.
Ako neúspešný tender skomplikuje projekt nemocnice?
Zatiaľ by som o výrazných komplikáciách nehovorila a nevyvolávala zbytočnú paniku. Tiež by som chcela poprosiť, aby sa tejto témy nechytali politické strany, ktoré nevidia do hĺbky príprav a stavu projektu. Negatívnu medializáciu citlivo vníma aj zahraničie a zbytočné eskalovanie mediálneho negativizmu určite neprispeje ani nám. Po dohode s vedením nemocnice sme sa rozhodli tender zopakovať. Určite týždeň počkáme na odpovede účastníkov prípravných trhových konzultácií a výber procesu verejného obstarávania skonzultujeme s NIKA a ministerstvom. Iné procesy ďalej prebiehajú.
Čo je negatívna komunikácia? Čo firmy zneistilo?
Situácia na Slovensku je v posledných mesiacoch veľmi negatívne vnímaná zo strany zahraničia. Slovensko sa berie ako partner, ktorý je politicky nestabilný. Kontrakty, ktoré vznikajú, sa nenapĺňajú alebo sú vypovedané a nie je to len pri stavebných zákazkách, ale aj pri dodávateľoch medicínskych technológií alebo farmaceutických spoločnostiach. Obdobne nás vnímajú aj zahraniční partneri, s ktorými spolupracujeme napríklad v oblasti výskumu.
Európska komisia nám pošle do dvoch týždňov peniaze na účet a na Slovensku nemáme vyriešený ešte ani rámec štátnej pomoci k viacerým výskumným schémam, o poskytnutí financií ani nehovorím. Ako majú s nami spolupracovať, keď nevieme zaplatiť ani služobnú cestu? Niektorí si mýlia plán obnovy s eurofondmi, kde ideme vrátiť obrovskú sumu finančných prostriedkov, zmluvy sa tiež vypovedajú, lebo financie nestíhame čerpať vinou byrokracie a verejného obstarávania, a nikto sa nad tým pomaly nepozastaví, lebo načo, už tu máme nové programové obdobie.
Ďalšia vec, ktorá ovplyvňuje vnímanie trhu je, že plán obnovy v zdravotníctve bol negatívne medializovaný. Menili sa míľniky, niektoré plánované veci sa už nebudú robiť, presúvali sa financie v rámci rôznych plánovaných aktivít, znižoval sa objem peňazí, objavili sa otázky o garancii platieb, o tom, že firmy musia všetko financovať z vlastných zdrojov a budú mať zaplatené výdavky až po júni 2026 a podobné nezmysly. Neznepokojilo by vás to? Napriek tomu, že máme podpísanú zmluvu, obavy pravdepodobne existujú a budú existovať.
O pláne obnovy sa rozpráva v parlamente aj vo vláde. Aj bývalý minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský odchádzal pre meškanie v pláne obnovy. Ako vnímate dosah politických vyjadrení na realizáciu projektov?
Plán obnovy a odolnosti nie je mantra. Je to finančná schéma, ktorú máme využiť na stabilizáciu a udržateľnosť krajiny, a my sme schopní sa tu o nej len hádať. Celý čas, ktorý sme venovali projektu novej nemocnice, sme sa snažili maximálne vychádzať všetkým v ústrety. Robili sme nielen veci, ktoré sú s projektom spojené, ale aj nadprácu, ktorá sa týkala viacerých byrokratických a absurdných požiadaviek, často požadovaných úplne zbytočne a nad rámec všetkého. Nechcem sa k tomu vracať.
Treba si povedať na rovinu, že komponenty pre zdravotníctvo boli od začiatku nastavené nerealisticky. Pripravovali ich ľudia, ktorí nemali žiadne skúsenosti s výstavbou zdravotníckych zariadení, a to sa odrazilo aj na implementácii. Druhý faktor je, že implementácia sa začala strašne neskoro. V podstate sa kompetentní nevedeli viac ako rok a pol dohodnúť, ktoré projekty sa budú riešiť, to sa rozhodlo až minulý rok v lete.
Kým sa zazmluvnili projekty, trvalo to tiež nejaký čas. A neprispievajú k tomu ani zmeny na ministerstvách, aktuálne je tam na plán obnovy nový tím. Aj my máme novú projektovú manažérku. Títo ľudia sa musia zorientovať, zaučiť, načítať si všetky postupy, príručky. Ja to nekritizujem, my sa snažíme hľadať riešenia, ktoré sú najjednoduchšie pre obe strany, ale aj tieto zmeny vedú k tomu, že procesy sú ťažkopádne, administratívne náročné, dlho trvajú a potom implementácia zlyháva.

Keby ste mali zatipovať, ako to bude vyzerať v roku 2027 po ukončení plánu obnovy, čo dokážeme spraviť?
To je, akoby som si mala staviť v lotérii. Bola by som rada, ak by prestali politické strany využívať plán obnovy na akýsi predvolebný boj alebo ako niečo, čo môžu používať na obviňovanie jeden druhého. Na to, aby jeden o druhom hovorili, čo a ako mohli urobiť inak. Haló, tie peniaze tu reálne sú, plán obnovy je nejako napísaný a je potrebné sa s tým vyrovnať a hľadať flexibilne a operatívne riešenia, ktoré prispejú k jeho implementácii. Už sa dá zhodnotiť, o ktoré typy výziev je záujem, o ktoré nie. Vie sa, čo je v daných výzvach problematické.
Vieme, že sa dá rokovať s Európskou komisiou. Vieme, že problémy majú aj iné krajiny. Problémy sú na to, aby sa prekonávali, budeme o nich rokovať. Máme tu nejaké kritériá a míľniky, treba sa zaoberať tým, čo tam je napísané, a nie tým, kto to mohol napísať alebo urobiť lepšie a koho ideme odsúdiť za to, ako je to napísané. Verím, že z plánu obnovy dokážeme spraviť čo najviac vo všetkých komponentoch, ale určite je potrebná otvorenejšia komunikácia a hlavne neurážať sa pri určitej miere objektívnej kritiky.
S kým treba otvorenejšiu komunikáciu?
Komunikácia s NIKA a ľuďmi na ministerstve zdravotníctva bola vždy korektná, dokázali sme hovoriť o alternatívach a riešeniach. Vedia, že na projekte intenzívne pracujeme, vždy sme s nimi komunikovali otvorene a verím, že sa budeme vedieť porozprávať a dohodnúť na procese tak, aby sme vedeli zrealizovať, čo máme naplánované. Stále mám tak trochu naivnú predstavu, že keby sa spojili odborníci, ktorí majú skúsenosti s čerpaním štrukturálnych fondov v rámci modernizácie a rekonštrukcie zdravotníckych zariadení, tak si viem predstaviť, že sa budú postupne realizovať aj zdravotnícke projekty. Ale nesmie viaznuť základná administratíva a musia platiť pravidlá pri veľkých aj malých projektoch.
Čo si pod tým mám predstaviť?
Uvediem nejaké príklady. Výsledky projektu, kde sa žiadal jeden softvér ešte v septembri minulého roku, sme sa dozvedeli teraz, projekt ešte nie je zazmluvnený. Materiálno-technické vybavenie psychiatrie sme podávali v minulom roku – výsledok nevieme.
Projekt rekonštrukcie psychiatrie bol podaný v januári, výsledok nevieme. Psychiatrický stacionár tiež v januári – výsledok nevieme. Na to sú naviazané procesy, ako napríklad verejné obstarávanie. Neviem si predstaviť, že Univerzitná nemocnica Martin bude musieť riešiť všetko naraz z hľadiska verejného obstarávania a implementácie. Stále napríklad nefunguje informačný systém pre plán obnovy a odolnosti.
Musíte to robiť na papieri?
Nie tak celkom. Používame elektronickú schránku eSlovensko, ale informačný systém zatiaľ nefunguje. A veľa vecí posielame klasicky mailom alebo poštou. Ani projektoví manažéri nemajú jednoznačné noty, ako postupovať pri konkrétnych situáciách, a nevedia odpovedať na konkrétne otázky. To mi až tak neprekáža, chápem, že je to pre nich nové, pomáhame si navzájom, len to niekedy dlho trvá.
Čo konkrétne vám prekáža?
Napríklad mi prekáža, prečo musím niečo posielať na kontrolu, keď v príručke pre plán obnovy je napísané, že sa to na kontrolu neposiela. Vymýšľame si pravidlá nad rámec príručiek, ktoré boli zverejnené, aby sa systém čerpania prostriedkov z plánu obnovy zjednodušil. Podobne to bolo aj pri eurofondoch.
Takto pred rokom sme robili rozhovor, kde ste povedali, že ak sa vláda nerozhýbe, nové nemocnice z plánu obnovy nestihneme postaviť. Zmenilo sa niečo za ten rok?
Z hľadiska administratívy a byrokracie sa zmenilo len veľmi málo.
Ohrozuje to čerpanie?
Čerpanie to môže ohroziť, ale kriticky to nevnímam.
Sme v situácii, keď sa vám nik neprihlásil na stavbu nemocnice, menšie nemocnice nemajú zmluvu, Rázsochy sú nejasné. Čo to hovorí o našej schopnosti využiť peniaze, ktoré máme?
Absorpčná schopnosť financií v oblasti zdravotníctva klesá každým dňom. Už teraz je veľmi nízka. Ak sa nám nikto neprihlásil do tendra napríklad z dôvodu termínu, tak potom bude mať stavebný trh identický problém pri všetkých ostatných nemocniciach. Podmienky, ktoré môžu byť problematické u nás, môžu byť problematické aj pri ostatných. To budem vedieť povedať až po analýze.
Ak nedáme do tendrov žiadne podmienky alebo len minimálne, ako budeme mať garantovanú kvalitu? Cena pri ostatných projektoch nemusí byť problém, pretože tu už boli navýšené takzvané benchmarky. Ak však budú všetky projekty tlačené do termínu jún 2026 a bude v zmluvách, že ak sa projekt nestihne, bude sa musieť vrátiť sto percent financií, máloktorý poskytovateľ či firma toto riziko podstúpi. Je tam veľké riziko.
Čo by bolo riešenie?
Hrozba stopercentnej pokuty je veľká a pre niektorých naozaj odstrašujúca. Riešením by mohla byť napríklad garancia štátu, že ak by sa projekty nestíhali do daných termínov, peniaze sa nebudú vracať, ale štát preberie riziko a dofinancuje ich. Možno sa plán obnovy bude naozaj predlžovať a potom toto riziko dofinancovania odpadne. Na predĺženie plánu obnovy tlačia aj iné krajiny, napríklad Taliansko má výrazný problém s termínmi, ale nie sú jediní. Zarezať projekty, lebo tam je určený míľnik, ktorý sa môže v čase ešte posunúť, nie je správne.
Máme peniaze v zdravotníctve, o ktorom roky hovoríme, že je podfinancované. A aj keď ich máme, nevieme ich vyčerpať. Prečo?
Je to tým, že sa nevieme na ničom dohodnúť a prevláda politická moc a lobing nad zdravým rozumom. Dva roky sme sa hádali a stratili sme ich na tom, aby sme sa dohodli, čo z plánu obnovy ideme riešiť. Dva roky sú stratené. Keby sme mali tieto dva roky teraz, ležím niekde na pláži, som vysmiata a nemusím čeliť obrovskému tlaku a stresu a báť sa o svoju existenciu. Bolo by to komfortne vyriešené. Niečo sa rozhodne, dá sa to do programového vyhlásenia vlády a aj tak sa to spochybňuje a dva roky sa o tom každý s každým háda. Krajina dopláca na to, že politici nie sú schopní plniť vlastné ciele. Však je to len programové vyhlásenie vlády.
Ste v tíme SaS pre zdravotníctvo. SaS tlačí na to, aby sa peniaze na Rázsochy prerozdelili na iné projekty a aby sa zrušilo financovanie tejto nemocnice cez plán obnovy. Neprispieva to k tomu, že nevieme čerpať peniaze, lebo sa opäť otvára debata, či bolo správne dať peniaze z plánu obnovy na Rázsochy?
Ja som financovanie Rázsoch podporovala, keď sa rozhodovalo, ktoré projekty budú financované priamym zadaním z plánu obnovy a odolnosti. Rázsochy majú rovnako ako my zmluvu, že ak nestihnú hrubú stavbu do polroka 2026, musia sto percent peňazí vrátiť. Ak nám stavebný trh povie, že problémom sú termíny, tak týmto sa budú musieť veľmi intenzívne zaoberať aj v tíme Rázsoch. Ale do detailov projektu nevidím. S tým sa bude musieť vyrovnať tím Rázsoch, vedenie ministerstva zdravotníctva a NIKA. Nechajme to na nich.
S dnešnými vedomosťami, ktoré o Rázsochách máte, si myslíte, že sa nedajú stihnúť?
Stále nemám dosť informácií o projekte, takže sa nebudem vyjadrovať.
Na ministerstve má byť nový tím, ktorý má pracovať na Rázsochách. Nepomôže to?
Neviem, kto je v tom tíme. Poznám len pána Koniara, ktorý predtým pracoval na Zdravotníckej implementačnej agentúre a riešili sme s ním pár vecí aj v súvislosti s naším projektom. Šikovní a schopní ľudia určite vedia priniesť pridanú hodnotu do prípravy každého projektu. Aj my sme po schválení projektu v lete minulého roka získali do tímu relevantné posily, ale veľmi dlhú dobu by ste náš tím spočítali na prstoch jednej ruky.
Nespolupracujete?
Nie, každý má svojich starostí dosť. Sú to obrovské projekty. Po odchode ministra Lengvarského ideme ďalej v nastavenom tempe, máme pravidelné spoločné stretnutia s ministerstvom, ktoré sa týkajú pravidelných odpočtov postupu prác. Ide o hybridné stretnutia, ktorých sa vždy zúčastňujú zástupcovia ministerstva, zástupcovia NIKA, zástupcovia Útvaru hodnoty za peniaze a ja s kolegom. My sme do Rázsoch nikdy detailne nevideli, mali sme pripomienkovať projekt po ukončení novej štúdie realizovateľnosti, ale to sa neudialo. Viem, že sa hľadali do tímu Rázsochy ľudia a aj mňa by zaujímalo kto tam vlastne je. Možno by sme si vedeli v niektorých veciach poradiť a pomôcť.
Čo teda bude začiatkom roku 2027? Budú rekonštrukcie menších nemocníc, možno sa postaví Martin a to je všetko?
Ešte tu máme neuzavreté projekty z výzvy nad 5 miliónov eur, teda projekty väčších rozsahov, kde sú zapojené najmä regionálne nemocnice. Nesmieme tiež zabudnúť na komponent Duševné zdravie, kde by sme už pomaly mali poznať výsledky, čakáme výzvy v rámci digitalizácie a obnovy materiálno-technického vybavenia, ktoré by už mohli byť vyhlásené. A samozrejme budeme čakať na výsledky záujmu o podporu ambulancií a staníc záchrannej služby. Ako tam však budú prebiehať tendre to si netrúfam predpovedať.
Kto môže za to, že nevieme splniť, čo je v pláne obnovy?
Prečo vždy musíme hľadať vinníka? Keď učím projektový manažment, študentov vždy upozorním na to, že najdôležitejšou časťou projektu je plánovanie. Na vašom mieste by som sa pozrela na začiatok. Ak je projekt zle napísaný, tak sa nedá implementovať alebo je tá implementácia veľmi problematická. A teraz si to vztiahnime na plán obnovy v zdravotníctve.
Od začiatku sme upozorňovali, že z hľadiska prípravy a realizácie stavieb nie je pripravený dobre. Nemocnice nedostali peniaze na predprojektovú a projektovú prípravu a projektový tím. Teraz niekto očakáva, že sú pripravené na implementáciu. Príprava je kľúčová časť. A tá má svoju postupnosť, ktorá si vyžaduje systematický prístup. To nevedela a nemohla vyriešiť ani Zdravotnícka implementačná agentúra. Keď píšete projekt, vždy viete, aký je cieľ. To znamená, že pri písaní plánu obnovy malo byť jasné, ktorá nemocnica mala byť financovaná v akom režime. Prečo sa už vtedy nerozhodlo? Však priame zadanie bolo možné.
Mali sme toľko nepriateľov a museli sme prekonať toľko prekážok ako žiadna nemocnica. Dva a pol roka sme nemali peniaze na prípravu projektu, viaceré veci sme financovali sami z vlastných zdrojov. To je nonsens. Tých neprávostí bolo toľko, že som vám pred rokom dala rozhovor, až to konečne naštartovalo veci. Inak by sme sa asi hádali doteraz.
Takže za to môže zle napísaný plán obnovy a politické záujmy o to, kto dostane peniaze?
Ako som už povedala, je to dôsledok viacerých faktorov. Zaoberajme sa radšej tým, ako túto situáciu zmeniť. Aj na pláne obnovy pracujú ľudia, ktorí sú stále plní optimizmu, nadšenia, entuziazmu a ja s nimi pracujem veľmi rada, lebo sa snažia hľadať spôsoby, ktorými sa dá hýbať dopredu.
Nastúpila nová vláda, očakávate, že sa veci pohnú dobrým smerom?
Budem tomu veriť.
Martina Antošová
Pôsobí v Univerzitnej nemocnici Martin, je vedúca oddelenia biomedicínskeho výskumu a klinických štúdií a senior projektová manažérka oddelenia investičnej výstavby. Je súčasťou tímu SaS pre zdravotníctvo.
Špecializuje sa na prípravu a koordináciu národných a medzinárodných projektov z viacerých zdrojov financovania a na komplexnú implementáciu týchto projektov. Zameriava sa najmä na oblasť aplikovaného výskumu a klinického skúšania. V súčasnosti pôsobí ako líderka a hlavná koordinátorka projektu novej univerzitnej nemocnice v Martine (Univerzitná nemocnica sv. Martina).
Spolupracuje na príprave strategických dokumentov pre ministerstvo zdravotníctva, kde pôsobí vo funkcii poradkyne generálneho tajomníka služobného úradu a vizionárky domény Stratégie pre inteligentnú špecializáciu RIS3 v doméne Zdravá spoločnosť v rámci prípravy nových operačných programov na čerpanie štrukturálnych fondov EÚ na Slovensku na obdobie rokov 2021 – 2027.
Pracuje aj na vízii digitalizácie zdravotníctva a implementácie umelej inteligencie do klinickej praxe.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Veronika Folentová





































