Ako sa Hapalová nestala ministerkou školstva: varoval pred ňou exminister Gröhling, zastali sa jej Radičová aj Mikloš
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Miroslava Hapalová bola adeptkou na ministerku školstva už dvakrát, ani raz sa ňou nestala. Krátko pred nástupom úradníckej vlády prišli anonymné správy zamestnancov rezortu, ktorí hrozili výpoveďami v prípade jej nástupu, takisto útoky na Hapalovej kredibilitu.
Na stranu Hapalovej sa po jej nevymenovaní postavila viac ako stovka osobností verejného života a vzdelávania, označujú ju za skúsenú manažérku viacerých reforiem školstva, medzi nimi aj bývalá premiérka Iveta Radičová či bývalý minister financií Ivan Mikloš. Osobnosti hovoria o „masívnom útoku na odbornú a ľudskú povesť človeka bez objektívneho opodstatnenia“ aj o dehumanizácii.
Prezidentský palác si jej nomináciu rozmyslel a do vlády odborníkov sa nedostala. Svoju úlohu v tom, že z Miroslavy Hapalovej nie je ministerka, zohral podľa informácií Denníka N z viacerých zdrojov aj podpredseda SaS Branislav Gröhling. Bývalý minister školstva sa k tomu vyjadriť nechce.
Nevymenovanie Hapalovej za ministerku školstva pripomína prípad Petra Šveca, ktorý sa napokon nestal ministrom hospodárstva. Bývalý premiér Eduard Heger tvrdí, že v prípade Šveca na prezidentku Zuzanu Čaputovú tlačila SaS. Predseda strany Richard Sulík to označil za konšpirácie.
Radičová a Mikloš: Hapalová je profesionálka a bola by výborná ministerka
Bývalá premiérka Iveta Radičová má s Miroslavou Hapalovou „iba pozitívne skúsenosti“. Spolupracovali na projekte Technické škôlky, ktorých je Radičová garantom už desať rokov. V spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom organizovali školenia učiteliek.
„Zúčastnila som sa na viacerých poradách vedených pani Hapalovou. Môžem konštatovať jej profesionálny spôsob manažovania a najmä osobnej angažovanosti pri hľadaní ciest presadenia nových inovatívnych spôsobov vzdelávania,“ tvrdí Radičová, ktorá je dekankou Fakulty masmédií na Paneurópskej univerzite.
Spolu s Ivetou Radičovou sa pod vyhlásenie na podporu Hapalovej podpísal aj Ivan Mikloš, exminister financií a prezident think tanku MESA10. V tejto organizácii rozbehli projekt To dá rozum, v ktorom tím odborníkov tri roky skúmal slovenské školstvo. Jeho súčasťou bola aj Hapalová, ktorá pracovala v oblasti podpory žiakov pri učení.
„Na základe toho, ako ju poznám a ako poznám názory na ňu zo strany ľudí, ktorých si vážim, si myslím, že by bola určite výbornou ministerkou školstva,“ vraví Mikloš.
Dodáva však, že na funkciu je vhodný aj aktuálny minister školstva Daniel Bútora. To hovoria viaceré osobnosti – nespochybňujú odbornosť Bútoru a jeho nomináciu považujú za dobrú správu. „Dana Bútoru poznám ako šikovného človeka, ktorému záleží na vzdelávaní. Roky sa mu venuje, hľadá cesty, ako ho zlepšiť, a pomáha učiteľom aj školám,“ hovorí odborník vo vzdelávaní Juraj Hipš. Dodáva však, že sa treba rázne postaviť voči útokom a antikampani, ktorá sa na Hapalovú spustila.
Hapalovú podpisom podporili viaceré osobnosti, medzi nimi moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková či riaditeľ organizácie Cesta von Pavel Hrica. Vyhlásenie spustila Renáta Hall, bývalá poradkyňa premiéra pre vysoké školstvo. Pridala sa aj hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská a jej predchodkyňa Viera Kalmárová. Takisto Janette Motlová, riaditeľka výskumného ústavu VÚDPaP, či Romana Kanovská, bývalá riaditeľka meracieho ústavu NÚCEM, ktorá teraz pracuje v Nadácii Pontis.
Výhrady mal Gröhling, ľudia z ministerstva hrozili výpoveďami
Hapalová dostala ponuku byť ministerkou školstva v prípadnej úradníckej vláde v marci, stretla sa aj s premiérom Ľudovítom Ódorom.
