Denník N

Prečo Rusku záleží na tom, ako sa to skončí v Bachmute

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Prigožin sa už mesiace vysmieva ruskému vojenskému veleniu a teraz kritizoval priamo Putina. Jeho prestíž spočíva na imidži vagnerovcov ako zlého a úspešného aktéra. Ak zlyhajú v Bachmute, tento obraz bude poškvrnený a ich pozícia bude slabšia.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je americký historik

Vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami, píše Clausewitz v knihe O vojne. Agresorovi sa vojna môže javiť ako priamy spôsob, ako zmeniť domácu politiku inej krajiny. Keď Vladimir Putin nariadil inváziu na Ukrajinu s cieľom „denacifikácie a demilitarizácie“, myslel tým zabitie ukrajinských vodcov, čistky v tamojšej spoločnosti, zmenu režimu a premenu susedného štátu na koloniálny prívesok Ruska. Vojnová politika však často pokračuje spôsobom, ktorý agresor nepredvída. Nepredpokladalo sa, že prezident Volodymyr Zelenskyj zostane v Kyjive, že ukrajinský štát bude dobre fungovať, že ukrajinská občianska spoločnosť bude vzdorovať.

Známky nesúhlasu

Ruskí propagandisti tvrdo pracujú na tom, aby nás poučili, že v Rusku nie je žiadna politika: vodca je neomylný, vždy má pravdu, proti nemu stoja len vonkajšie diabolské sily atď. Večer čo večer nám z Ruska dodávajú šialené množstvo genocídnych obrazov Ukrajincov ako škodcov, ako moru, ako prasiat, ktoré treba zabíjať po miliónoch. Vizuálne hromadenie zla je však možno aj zúfalým pokusom odviesť pozornosť od základnej reality. Aj keď vidíme, že Putinov režim je zločinnejší, než sme si uvedomovali, o tom, že je odolný a silný, nepochybujeme. V tomto zmysle je možno ruská vojnová propaganda úspešná.

Ale nemali by sme na to hneď skočiť. Ruské dejiny oplývajú príkladmi vojen, ktoré priniesli nečakané politické pokračovanie. Porážka na Kryme (1856) priniesla pokusy o reformu. Porážka od Japonska priniesla prvú ruskú revolúciu (1905). Prvá svetová vojna zvrhla cára a potom v boľševickej revolúcii padol aj režim, ktorý cára nahradil (1917). Brežnevova voľba napadnúť Afganistan (1979) bola jedným zo zdrojov konca Sovietskeho zväzu (1991).

A teraz popredný putinistický propagandista prináša do putinizmu známky nesúhlasu. Jevgenij Prigožin je v súvislosti so svojou cateringovou spoločnosťou, susediacou s Kremľom, často nazývaný „Putinovým šéfkuchárom“. Ešte dôležitejšie je, že viedol Agentúru pre výskum internetu, ktorá v roku 2016 generovala a šírila obsah v sociálnych médiách s cieľom dosiahnuť zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Prigožin tiež riadi žoldniersku Vagnerovu skupinu. Jeho vojaci sú zodpovední za páchanie verejných zverstiev, ku ktorým patrí napríklad aj sťatie väzňa. Pre Prigožina sú takéto vojnové zločiny súčasťou PR: fašizmus je prezentovaný ako efektívny.

Len v Bachmute

V nedávnych propagandistických videách sa však Prigožin sťažoval na ruské vojenské úsilie. Urobil dokonca nezvyčajný krok, keď zosmiešnil Putina (bez uvedenia jeho mena). Toto je politika na mieste, kde žiadna nemá byť. Je to ruská domáca politika, ktorá sa bumerangom vracia z Ukrajiny. Christo Grozev sa domnieva, že Prigožin sa od začiatku tejto vojny profiluje ako rival či nástupca Putina. S neúprosnou pravidelnosťou prezentuje svoj vlastný obraz na bilbordoch a videách na Telegrame. Vagnerovci boli vo všeobecnosti pri dobývaní územia úspešnejší ako bežná ruská armáda. A Prigožin na základe tejto logiky neváhal nahlas verejne vyhlasovať, čo sa má diať so štátnymi zdrojmi.

Je to logika, ktorá sa mohla rozbehnúť len v Bachmute.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie