Človek ako príklad pre krajinu

Slovensko má vážny nedostatok osobností, ktoré si za svoj život a dielo zaslúžia absolútny rešpekt. Osobností, ktoré nie sú len slušnými ľuďmi v svojom kruhu, ale sú autoritami verejného významu. Jedna z najsilnejších vo štvrtok odišla.

Anton Srholec bol človek, ktorý mal rešpekt medzi kresťanmi, ale aj v liberálnom prostredí. Bol presne takým katolíkom, o akých neveriaci snívajú a akých si predstavujú. A potom sú vždy prekvapení, keď ich je tak málo.

Asi je to rúhanie, ale Anton Srholec bol z tej kategórie katolíkov ako pápež František. Ešte aj úsmev a iskru v oku mali podobnú.

Je preto smutné, i keď v slovenských pomeroch vôbec nie prekvapivé, že práve katolík ako Anton Srholec bol zatláčaný do kúta komunistami a po revolúcii aj vlastnou cirkvou. Znie to až banálne, ale obom prekážala jeho láska k slobode.Je neuveriteľné, čo všetko Anton Srholec dokázal. Čo prežil. A že aj potom zostal láskavým človekom, ktorý sa nesťažoval, a naopak, chcel pomáhať, a hlavne ľuďom v núdzi.

Pre Slovensko je mimoriadne dôležité, aby boli ľudia ako Anton Srholec ocenení a aby sa o nich hovorilo. Aby sa na nich nezabudlo a aby sme si uvedomovali, že je v ľudských silách byť výnimočný, silný, slušný, pracovitý a obetavý.

Slovensko nemá veľa takých výrazných osobností, akou bol Anton Srholec. Práve on však bol dôkazom, že tu sú a môžu byť. Je to iba náhoda, že Anton Srholec zomrel v deň, keď prezident odovzdáva štátne vyznamenania. Aj tie však ukazujú, že táto krajina nie je beznádejná.

A ak máme niekedy tendenciu prepadať úzkosti, kde to žijeme, oplatí sa spomenúť si na Antona Srholca. Bol to veľký človek.